wz
 

Dievčatko so zápalkami
Hans Christian Andersen

H. Ch. Andersen - Dievčatko so zápalkami

http://www.youtube.com/watch?v=TbOvgM7eMDA

Vonku bol mráz, len tak trešťalo. Husto snežilo, nadchádzal tmavý večer. Bol to zároveň posledný večer v roku, Silvester. V tom mraze, v tej tme šlo po ulici dievčatko, chudobné dievčatko bez šatky na hlave a s holými nohami. Malo na nich vlastne dreváky, keď vyšlo z domu, ale čo z nich! Boli jej priveľké, kedysi ich nosila jej mama, veru, také boli velikánske. Lenže dievčatko ich stratilo, keď sa náhlilo krížom cez cestu, po ktorej sa práve rútili dva vozy. Jeden drevák nevedelo už nájsť a s druhým utiekol akýsi chlapčisko. Kričal, že si z neho spraví kolísku, až raz bude mať deti.
Dievčatko šlo teda bosé, nôžky malo od zimy červené, ba až modré. V starej zástere nieslo kopu sírových zápaliek a jeden zväzok držalo aj v ruke. Nikto si od neho za celý boží deň nič nekúpil, nikto mu nedal ani šiling. Chodilo ulicami hladné a premrznuté a vyzeralo veľmi biedne, chúďa jedno. Snehové vločky mu padali na dlhé plavé vlasy, čo sa krásne krútili do kučier na šiji, vo v tejto chvíli na to vôbec nemyslelo. Spoza všetkých oblokov vychádzalo svetlo a na ulici sa vznášala lahodná vôňa pečenej husaciny. Bol predsa silvestrovský večer.
Dievčatko si našlo kútik medzi dvoma domami, z ktorých jeden vytŕčal trocha do ulice, schúlilo sa tam a drobné nôžky si skrylo pod zásteru. Mrzlo však ešte väčšmi než predtým a domov sa neopovážilo ísť, veď nepredalo ani jedinú zápalku a nedostalo ani jediný šiling. Otec by ho určite zbil a okrem toho aj doma je veľmi zima. Sotva majú dajakú strechu nad hlavou a vietor tam píska a hviždí všetkými puklinami, aj keď tie najväčšie zapchali senom a handrami. Rúčky už malo od zimy celé meravé. Ach, malá zápalka by im určite urobila dobre! Kiež by len mohlo vybrať zo zväzku aspoň jednu zápalku, škrtnúť ňou o múr a ohriať si prsty! Vybralo zápalku a "škŕŕt!" , ako len praskala, ako len horela! Vydávala teplý, jasný plamienok, akoby to bola sviečka, a dievčatko si nad ním pridržalo ruku.
Aké čudesné svetlo! Dievčatku sa zdalo, že sedí vedľa veľkej železnej pece s mosadznými guľami a mosadznými rúrami. Oheň požehnane praskal a hrial jedna radosť! - Dievčatko si už vystieralo nôžky, aby sa aj ony zahriali.... vtom plameň zhasol, kachle zmizli - a ono tu sedelo s vypáleným kýpťom zápalky medzi prstami.
Škrtlo novou zápalkou, tá zažiarila a múr na tom mieste, kam dopadlo svetlo, bol priesvitný ako smútočný flór. Videlo cezeň rovno do izby, kde na stole s bieloskvúcim obrusom stál jemný porcelán a nad ním sa vznášala lahodná para z pečenej husi plnenej slivkami a jablkami. No ešte krajšie na tom výjave bolo, že hus vyskočila z misy, zoskočila zo stola a s vidličkou a nožom v chrbte si to zamierila rovno k chudobnému dievčatku.... Vtom zápalka dohorela a pred dievčatkom sa týčil iba mohutný, studený múr.
Zapálilo ďalšiu zápalku. Zrazu sa ocitlo pod nádherným vianočným stromčekom. Bol ešte väčší a vyzdobenejší než stromček, ktorý videla tieto Vianoce cez sklené dvere u bohatého kupca. Na jeho zelených vetvičkách horeli tisíce sviečok a z nich svetla sa na ňu s úsmevom dívali pestré obrázky, čo inak zdobili okná výkladov. Dievčatko natiahlo obidve ruky - vtom zápalka zhasla. Tisíce vianočných sviečok stúpali vyššie a vyššie, až dievčatko nakoniec uvidelo na tmavom nočnom nebi namiesto nich jasné hviezdy. Jedna hviezda práve padala a po oblohe za ňou ostávala dlhá žiarivá čiara.
Práve teraz niekto zomiera, pomyslelo si dievčatko. Tak totiž hovorievala stará mama, ktorá jediná bola k dievčatku dobrá. Sama už bola teraz mŕtva, no vravievala: Keď padá hviezda, odchádza nejaká duša rovno k Pánu Bohu.
Dievčatko škrtlo opäť zápalkou o múr a v jasnom svetle sa zjavila jeho stará mama - žiarivá, milá, požehnaná.
"Stará mama!" zvolalo dievčatko. "Ach, vezmi ma so sebou! Viem, že sa mi stratíš, len čo zápalka dohorí. Stratíš sa mi ako teplé kachle, ako lahodná husacina a veľký vianočný stromček!" A chytro zapálilo všetky zápalky, čo ešte ostali vo zväzočku. Natoľko túžilo, aby mu stará mama nezmizla. A zápalky sa rozsvietili takým jasným svetlom, že navôkol bolo zrazu svetlejšie než za bieleho dňa. Stará mama nebola nikdy predtým taká krásna, taká veľká. Vzala dievčatko do náruče a obidve leteli vo svetle, žiari a radosti vysoko, prevysoko, ta, kde nepanuje ani mráz, ani hlad, ani strach. Ocitli sa po boku Pána Boha.
Ale v kúte medzi dvoma domami čupelo v to mrazivé ráno dievčatko s červenými lícami a s úsmevom okolo pier - bolo mŕtve. Zmrzlo v posledný deň starého roka. Novoročné ráno svitlo nad úbohým mŕtvym telíčkom, čo sa tu krčilo so zápalkami v zástere. Jeden zväzoček bol takmer celý vypálený.
Chcelo sa zohriať, vraveli si ľudia. Ale ani jeden z nich netušil, akú nádheru uvidelo, v akom jase odchádzalo so starou mamou do radostí Nového roku.

Dievčatko s čarodejnou zápalkou
Zmena Andersenovej smutnej rozprávky na radostnú...
(Dostala som e-mailovou poštou)

Sedelo len tak na chodníku. Podľa rozprávky bola zima a snežilo. Aj v skutočnosti bola zima (v jej duši) a snežila samota so smútkom. Dievčatko sedelo na chodníku, sledovalo všetkých, čo putovali okolo. Išla tadiaľ pani, nahlas sa smiala a doširoka rozkladala rukami. Jej smiech však nebol dobrý. Neprinášal úľavu. Mal v sebe plno pichliačov. Ako jež, čo sa zvinie do klbka. Ako šupka z gaštanov. Pani nemala meno a tak ju dievčatko pomenovalo Výsmech. Zavrelo oči a počúvalo, kedy sa Výsmech vytratí z ulice.
Potom šiel tadiaľ pán. Ani on nemal meno. Ale mal dôležitý krok. Vyťukával si do rytmu zlatým hrotom vychádzkovej paličky. Dievčatko aj jemu dalo meno: Bohatstvo. Onedlho sa tam objavila slečna s nenásytnými očami. Ohmatávala zrakom všetko, čo uvidela. Meno mala napísané v tých nedočkavých, nenásytných očiach: Chamtivosť. Čoho sa dotkla, to osivelo.
Išiel tým smerom aj starec. Mal ruku vo vrecku a držal v prstoch posledné dve mince, čo mu zostali. Leštil ich medzi ukazováčikom a palcom. Vo vrecku mal dieru. Jedna minca mu vypadla – rovno pred dievčatko. Chcelo mu povedať – ďakujem, no starec sa zohol a vložil si mincu nazad do vrecka. A kráčal ďalej.
Dievčatko chvíľu rozmýšľalo, aké meno mu dať. Lakomec? Ťažko sa rozdáva z mála… Napokon sa mu rozhodlo dať meno Zúfalstvo. Ani nie tak kvôli nemu, ako kvôli sebe. Nemať nič a nedostať nič je ako snívať o chlebe a zobudiť sa hladná… Na kraji chodníka, kde chodí veľa ľudí.
,,Všetkým som dalo mená!“ pomyslelo si dievčatko. ,,Iba sebe nie.“
Samota, Smútok, Bolesť, Žiaľ… Napadlo ho veľa mien. No ani jedno nebolo hodné poslednej zápalky. Preto si napokon dalo meno Nádej.
Nádej vytiahla zápalku. Priložila ku krabičke a škrtla. Vzbĺkol plamienok. Najprv len maličký, trasľavý, nesmelý, zohnutý ako ona k zemi. No potom sa vzpriamil. A horel naplno.
V jeho svetle čakala, kto sa ku nej vráti.
Zo začiatku nik nechodil. Preto si Nádej myslela, že svetlo zhltne tma. Ale plamienok stále horel. Dievčatko totiž nevedelo, že má v krabičke čarodejnú zápalku. Takú, čo nikdy nezhorí. Čo večne svieti a všetko mení. Plamienok najprv uvidela pani Výsmech. Vrátila sa a jej smiech zrazu znel inak. Úprimne. Dievčatko jej mohlo dať nové meno. Radosť.
Potom sa vrátil aj pán s vychádzkovou paličkou. Zastavil sa a opýtal sa:
,,Nepotrebuješ niečo, maličká?“
Dievčatko mohlo zmeniť aj jemu meno a nazvala ho Sústrasť.
Onedlho sa objavila aj slečna s nenásytnými očami. Chamtivosť sa z jej zraku vytratila, objavila sa v ňom ochota:
,,Nemala by si tu byť takto sama… Ak chceš, môžeme sa ísť posadiť spolu do parku na lavičku a porozprávať sa.“ povedala.
Dievčatko ju premenovalo podľa toho, čo objavilo v jej očiach. Dala jej meno Pomoc. Celkom nakoniec prišiel starec. Ešte vždy šúchal medzi prstami svoje dve mince. Zastavil sa, aj prihovoril:
,,Dlho som na ne šetril… Život je ťažký, dievčatko. Odtŕhal som si od úst, len aby som mal odložené na starobu. No vidí sa mi, že tebe je ťažšie ako mne.“
Vytiahol jednu z mincí a podával ju dievčatku. To k nemu zdvihlo oči a s tichým úsmevom odvetilo:
,,Nechajte si ju… Mne stačí moja zápalka.“
,,Vieš, že máš pravdu?“ zahanbil sa starec. ,,Všetci sme ťa považovali za žobráčku a úbožiačku. No ty máš najväčší poklad. Schopnosť meniť zlé na dobré. Kiež by si bola moja vnučka.“
,,Kiež by…“ vzdychlo si dievčatko.
,,Nech je tak, ako chceme obaja.“ usmial sa starec. ,,Môžeš ísť so mnou. Nemám síce prepychový palác, ale posteľ na spanie a tanier teplej polievky sa nájde.“
Teraz kráčajú spolu mestom. Ruka v ruke. Starec a dievčatko s čarodejnou zápalkou. O meno sa podelili. Volajú sa Spolupatričnosť.

Andrea Zimányiová Dievčatko so zápalkami

http://www.youtube.com/watch?v=MUHSopmU8H4

O čom je rozprávka Dievčatko so zápalkami
Stotožňujem sa s vyjadrením hlavnej nadčasovej myšlienky Andersenovej rozprávky od blogera Radoslava Rusňáka.

Je zima a tuho mrzne. Silvestrovský večer. Stmieva sa. A predsa sa jedno dievčatko túla ulicami a nikto si ho nevšíma. Nikto si ho nevšíma, hoci práve záujem ľudí o jeho zápalky v tej chvíli rozhoduje, či bude ďalej žiť. Otec je zlý; keby prišlo domov bez utŕžených peňazí, zbil by ho. A to ono zažiť nechce. Preto si so zápalkami v zásterke čupne do kúta medzi dva domy a aby sa aspoň trošku ohrialo, zapaľuje postupne zápalky – najprv sa mu vo výjave zjaví rozohriata mosadzná pec, pri druhej zápalke uvidí upečenú a chrumkavú hus, pri tretej nádherný vianočný stromček, až sa mu pri štvrtej zápalke zjaví už dávno mŕtva stará mama. Komu? Predsa dievčatku so zápalkami.
Tento blog je zároveň odpoveďou na jednu reakciu blogera (jurajko2o): „Hmmm... Mňa vždy zaujímalo, a pýtam sa ľudí na to, čo našli v príbehu Dievčatko so zápalkami.“
V prvom rade ti musím povedať, že táto Andersenova rozprávka je realistickou rozprávkou a často sa o nej hovorí ako o sentimentálnom príbehu. Ale naozaj to nie je iba o ňom (sentimente) – inak by sa príbeh nadčasovým, a preto i trvalo hodnotným, nestal. Tak schválne... O čom to vlastne je?
Andersenova rozprávka je o človeku bez mena – dievčatko ho nemá. Žiadna Laura, Hanka, Barborka, Kristínka, Lucka či Betka. Prečo? Lebo táto anonymita ti umožňuje vidieť za jeho príbehom tisíc iných dievčatiek, detí, žien, a ak svoj obzor trošku rozšíriš, nájdeš v tomto nedlhom príbehu osudy miliónov dnešných ľudí – ľudí, ktorí nemali to šťastie, aké máš ty – už len tým, že si dovolíš čítať tento blog potvrdzuješ, že ťa v tejto chvíli vážne existenčné problémy netrápia. Chudobní, bezdomovci, týrané a zneužívané deti, utečenci, závislí ľudia, ľudia s „nesprávnou“ farbou pleti a vôbec všetky sociálno-spoločenské nášľapné míny, toto zrejme nie je tvoj denno-denný chlebíček. Dievčatko nemá meno, lebo v sebe obsiahlo všetkým tých, ktorí sa s nádejou spoliehajú na tvoju milosrdnosť a túžbu podeliť sa, hoci ich nepoznáš, nevieš ich meno a v podstate sa o jeho spoznanie zrejme ani nepokúšaš. Lebo mená robia veci osobnými.
Andersenova rozprávka je o márnosti a o skutočne podstatných veciach. Podobne, ako je to u Exupéryho. Dievčatko zapaľuje zápalky a vždy vidí niečo iné – pec, hus, stromček a starú mamu. Mosadzná pec, pečená hus a vianočný stromček sú vecami márnosti, hmotnými statkami, ktoré majú svoju obmedzenú životnosť limitovanú úžitkovosťou. Veď pec raz vychladne, hus sa zje a Vianoce raz-dva pominú a stromček vyschne. Čo však veci robí večne živými, to je láska. Láska človeka k človeku. Tej láske ani smrť neublíži. Len ju posunie na vyšší stupienok – stupienok, ktorý je bližší k Bohu. Pre ňu sa oplatí zapáliť všetky zápalky vo zväzočku. Stará mama mala jediná dievčatko skutočne rada, preto dievčatko všetky karty staví na lásku a rozhorí sa celý zväzoček, aby sa jej starká už nestratila s vyhasnutým kýpťom jednej zápalky. A tak starká berie svoje vnúča do naozajstnej radosti, kde nepanuje žiadna bolesť, ani chlad či zima – do neba. O takom šťastí my môžeme zatiaľ iba snívať...
Andersenova rozprávka je o tvojej nevšímavosti a o maske, ktorú si dobrovoľne nasadzuješ. Lebo je ti naozaj bližšia košeľa než kabát. Keď dievčatko prebiehalo cez cestu, na ktorej ho takmer zrazili dva vozy, stratilo dreváky. Inak, patrili jeho matke, preto mu boli veľké. Jeden už nevedelo nájsť; druhý jej zobral akýsi chlapčisko. Vraj si z neho raz urobí kolísku, ak bude mať deti. Paradox, že? Hovorí o novom živote, kým na zániku druhého sa práve podieľa. Je nevšímavý k životu – podobne ako otec dievčatka. Aj ty si podobný, len si dokážeš určité kroky sám racionálne zdôvodniť a tým ich zlegalizovať. Škoda, lebo práve to ti deformuje tvár. A oči strácajú hĺbku.
Andersenova rozprávka je o nádeji, ktorú máš. O nádeji, že tento svet nie je tvoja definitíva. Že tento trápny život, v ktorom okrem iných klameš aj sám seba, je len tvojím lístkom do večnosti. Či bude na poslednej ceste aj platným, to záleží iba na tebe. Pozemský život nemôže za to, že je taký prízemný – aj preto oneskorená ľútosť ľudí nad zmrznutým telom dievčatka nie je až taká iritujúca. Podstatná je v tej chvíli nádej, ktorú zo seba zmrznuté telíčko vyžaruje. Lebo prízemnosť lepí ľudské oči natoľko, že nevidia v smrti začiatok cesty – cesty, ktorá má smer i cieľ – a preto je úplné logická a nevyhnutná.
Andersenova rozprávka je o veľkej otázke „kedy?“ Kedy príde tvoj čas? Aj dievčatko videlo zo svojho kútika padať hviezdu, ktorá podľa slov jeho starej mamy vždy predznamenáva odchod nejakej duše k Bohu, ale vo svojej nevinnosti si to dievčatko nespojí s vlastným osudom. Ani ty často nevidíš veci, ktoré ti bijú do očí. Kdesi som raz čítal krásnu metaforu: Chceš, aby k tebe Boh prehovoril – a zaspieva slávik. Ty ho však nepočúvaš. Chceš, aby sa ti Boh dal vidieť – a rozžiari sa hviezda. Ty ju ale opäť nevidíš, a tak v zúfalstve zakričíš, aby sa ťa Boh dotkol. A On sa ťa naozaj dotkne. Ale ty zmetieš z pleca motýľa a ideš smutný ďalej...  Viac na odkaze
http://radoslavrusnak.blog.sme.sk/c/124426/O-com-si-Dievcatko-so-zapalkami.html


Hans Christian Andersen

Citát
"Niet krajších rozprávok, ako sú tie, ktoré píše sám život."

Hans Christian Andersen (výsl Hens Krestjen Ánasn) (2.apríla 1805 Odense - 4. augusta 1875) bol dánsky spisovateľ, ktorý sa preslávil predovšetkým ako jeden z najväčších svetových rozprávkarov. Mnohé z jeho 156 rozprávok sa stali už klasikou (Princezná na hrášku, Škaredé káčatko, Cisárov slávik, Cisárove nové šaty, Statočný cínový vojačik, Kresadlo a Malá morská víla). Písal však aj verše a romány, z ktorých je ešte čítaná autobiografia Rozprávka môjho života. Okrem svetoznámych rozprávok napísal tiež niekoľko úspešných románov, niekoľko pomerne málo úspešných básnických zbierok a divadelných hier.

Mladosť a štúdiá
Hans Christian Andersen
Narodil sa v Odense na ostrove Fynu v Dánsku 2.apríla 1805. Bol synom chorého 22 ročného obuvníka a jeho o niekoľko rokov staršeje ženy. Pochádzal z veľmi chudobných pomerov. Celá rodina žila a spala v jednej malej miestnosti. Jeho matka bola práčka, ktorá ku sklonku života prepadla alkoholu. Jeho nevlastná sestra bola prostitútka, dedko z otcovej strany zmätkár a známa odenseská figúrka, kmotor bol vrátnik v mestskom chudobinci.
Bol precitlivený, ctižiadostivý a márnivý. Jeho pôvod pre neho znamenal neustále traumatizujúce ohrozenia - ten zároveň vysvetľuje jeho až výstrednú potrebu spoločenského a umeleckého uznania, precitlivenosť na kritiku aj nezdolnú vytrvalosť v ceste za úspechom.
Už skoro preukazoval predstavivosť, ktorá bola podporovaná zhovievavosťou jeho rodičov a poverčivosťou jeho matky. Roku 1816 zomrel jeho otec a on bol nútený prestať chodiť do školy a začať pracovať v miestnej továrni. Postavil si malé bábkové divadlo a vyrobil pre svoje bábky oblečky. Prečítal všetky možné hry, ktoré si mohol požičať, medzi nimi tiež diela Ludviga Holberga a Williama Shakespeara.
Andersen celé svoje detstvo vášnivo miloval literatúru. Bol známy tým, že poznal naspamäť celé Shakespearovej hry a prednášal ich, pričom používal svoje drevené bábiky ako postavy. Pomerne skoro utiekol do Kodane, kde sa neúspešne pokúšal uchytiť najprv ako bábkoherec a neskôr ako spevák.
V Kodani sa stretol s riaditeľom divadla Jonasom Collinom, ktorý ho poslal študovať a zaistil mu štipendium kráľa Frederika VI. na gymnáziu vo Slagelse, neskôr prešiel na školu v Helsingør, kde zostal až do roku 1827. Andersenovi štúdium príliš nešlo a možno povedať, že tu získal len základy, ktoré už nikdy nerozšíril, dobu strávenú v škole neskôr nazýval najčernejším a nejtrpšími rokmi vo svojom živote.
Ešte pred tým, než na školu nastúpil, Andersen vydal prvú knižku Duch v Palnatokovom hrobe (1822).

Život v dospelosti
Ani po škole sa nezbavil závislosti na svojich mecenášoch, jeho diela neboli spočiatku úspešné natoľko, aby si mohol finančne vystačiť len so svojou literárnou tvorbou. To sa zmenilo až okolo roku 1845, kedy sa mu začalo dariť lepšie.
V roku 1833 podnikol cestu po Európe, navštívil okrem iného Paríž, Rím, Viedeň a Neapol.
Podľa niektorých literárnych historikov jeho práce vyjadruje utrpenie z jeho odlišnosti. V tomto ohľade je jedným z najviac vypovedajúcich príbehov Malá morská víla, ktorá si vezme život, pretože nemôže byť milovaná krásnym princom. Hans Christian Andersen sa zrejme len ťažko vyrovnával so svojou homosexualitou a práve Malá morská víla sa považuje za spodobnenie jeho lásky k mladému Edvardovi Collinovi, ktorému napísal: " chradne kvôli Tebe ako kvôli krásnej kalabrijskej neviestke... moje city k Tebe sú ženské. Ženskosť mojej povahy a naše priateľstvo musí zostať tajomstvom. "Collin, ktorého muži eroticky nepriťahovali, napísal vo svojich pamätiach "Zistil som, že nie som schopný opätovať túto lásku."
To mu spôsobilo mnoho trápenia, na platonickej úrovni zostala aj jeho láska k dánskemu tanečníkovi Harlodu Scharf a mladému kniežaťu weimarskému. Zdá sa však, že Andersena priťahovali ako muži, tak ženy. Sú dôkazy o obojím. Známa je jeho slabosť pre opernú speváčku Jenny Lindovú, prezývanú švédsky slávik, ktorá však Andersena brala skôr ako brata. Rozprávka Slávik je zrejme inšpirovaná práve túžbou po Lindovej.
Vo svojich súkromných zápiskoch odmietal akýkoľvek sexuálny vzťah, nech so ženou alebo mužom. Z dnešných hľadísk by mohol byť považovaný za asexuál. Otázkou však je, do akej miery boli tieto jeho Asexualita dobrovoľná a či mu nebola vnútená len jeho prehnanou hanblivosťou a spoločenskými konvenciami tej doby.
Roku 1860 sa v Ženeve stretol so spisovateľom Karlom Mariom Kertbenym, ktorý o 9 rokov neskôr ako prvý použil slovo homosexuell. Je známe, že toto stretnutie spôsobilo u Andersena obrovskú beznádej a zúfalstvo, ale zostáva tajomstvom, čo sa pri ňom udialo. Henning Bech špekuluje, že v tom mohla hrať úlohu Andersenova sexuálna orientácia a strach z jej pomenovania.
Sexuálny psychológ Petr Weiss ho občas uvádza medzi typickými príkladmi spoločensky úspešných pedofilov. Býva tiež menovaný medzi najvýznamnejšími autistami, príznaky mali byť napríklad podivné záchvaty hnevu v detstve, ale aj neschopnosť nadviazať blízky citový vzťah a túžba po nedosiahnuteľných mužoch a ženách či hlboký vnútorný zmätok, ktorý sa odráža v jeho príbehoch a podivné a neuchopiteľné nešťastné postavy v jeho dielach.



Smrť
Na jar roku 1872 spadol z postele a vážne sa zranil. Už nikdy sa úplne neuzdravil. Zomrel 4. augusta 1875 v dome zvanom Rolighed neďaleko Kodane. Je pochovaný na Assistenském cintoríne v Kodani. Jeho pohreb, ktorého sa zúčastnil aj kráľ Kristián IX., Bol vyhlásený dňom národného smútku.

Dielo
Georg Emil Hansen: Hans Christian Andersen ( 1862 )

Zoznam diel
v databáze Národnej knižnice ČR, ktorých autorom alebo témou je Hans Christian Andersen
Projekt Gutenberg obsahuje plné texty diel autora: Hans Christian Andersen

Divadelné hry
Zpočiatku písal divadelné hry, tie však neboli úspešné, niektoré neboli ani vydané:
koniec Mikulášskeh veže, 1829
Anežka a vodník, 1833
Ahasver, 1837

Básne
Jeho básnické zbierky sa nestretli prakticky so žiadnym ohlasom.
Básne
Básnikov bazár
Byť či nebyť

Rozprávky
Jeho rozprávky vychádzali v rôznych zbierkach, preto je veľmi zložité uvádzať jednotlivé knihy, tu sú uvedené jeho najznámejšie rozprávky. Andersen pri písaní rozprávok vychádzal zo svetovej literatúry a vlastných myšlienok. Rozprávky nepovažoval za plnohodnotnú tvorbu, nevážil si ich a nepovažoval sa za rozprávkara - cítil sa byť zneuznaným básnikom a dramatikom. Úspech jeho rozprávok začal v zahraničí, až potom boli prijaté aj v Dánsku. Na jeho rozprávkach je zaujímavé, že spravidla nekončia dobre, možno povedať, že ide o príbehy s rozprávkovými motívmi, určené starším deťom a dospelým.

Cínový vojačik
Cisárove nové šaty
Čarovná truhlica
Kresadlo
Krištáľové vidiny
Kubík a Kubo
Malá morská víla
Dievčatko so zápalkami
O princeznej na hrášku
škaredé káčatko
Pasáčik svíň
Snehová kráľovná
Snežienka
Tieň
Veľký morský had
Palculienka
staré svietidlo
Lietajúca ihla
Kvapka vody
čarovná truhlica
Knieža zla
O dievčati, ktorá šliapla na chlieb
Nezpůsobný chlapec
Střízlička
Sedmokráska
Divoké labute
Lietajúci kufor
Ruže z hrobu Homérovho
Bociany
Uspávacia
Ružový škriatok
Slávik
Snúbenci
Červené črievičky
Kto skočí najvyššie
Holger Dánsky
Z okna vo VARTA
Ľan
Malý ťuk
Starý dom
Príbeh o celom roku
Holger Dánsky
Z okna vo VARTA
Ľan
Malý ťuk
Starý dom
Príbeh o celom roku

Je to úplne isté
Poklad
Prezúvky šťasteny
Hlúpy Honza
Bežci
Hrdlo od fľaše
Špaldová polievka
Posledný sen starého duba
Vták fénix
Vietor rozpráva o Valdemar Daaé a jeho dcérach
Detské reči
Bábkar
Dvanásť z dostavníku
Chrobák
Čo otec robí, je vždy dobré
Snehuliak
V kačacom dvore
Zvon
Vietor štíty prenáša
Čajová kanvica
Snežienka
Lístok z neba
Pero a kalamár
Nemá kniha
Poviedka z piesočných dún
Matka
České rozprávkové výbery
Rozprávky a poviedky, 1953 a 1955, 2 diely
Flautové hodiny
Čarovná truhlica a iné rozprávky
Rozprávky
Vília hora a iné rozprávky
Rozprávky, BRIO 2005
Krištáľové vidiny, F.KOSEK - PRAHA 1947

Ďalšia tvorba
Denníky 1825-1875, v ČSSR vyšlo 1977, 12 dielov.

Cena Hanse Christiana Andersena 2013 putuje do ČR

S radostí oznamujeme, že jednu z letošních cen Hanse Christiana Andersena získaly Hana Hanáčková a Miroslava Čápová, hlavní organizátorky projektu na podporu dětského zájmu o čtení “Noc s Andersenem”. Cenu převzaly osobně od Hans Christian Andersen Award Committee 2. dubna 2013 v dánském Odense – v den výročí a v místě narození světoznámého dánského pohádkáře.
Cenu Hanse Christiana Andersena uděluje Hans Christian Andersen Award Committee od roku 1996 organizacím, institucím i jednotlivcům, kteří přispěli k propagaci a šíření znalostí o nejvýznamnějším dánském spisovateli Hansi Christianu Andersenovi po celém světě.

Margrethe II.

V á mimo jiné výtvarně zpracovala animace k filmu Sněhová královna.
V roce 2013 byli oceněni
herec Christian Steffensen, Dánsko, za celoživotní zájem o H.Ch.Andersena a propagaci jeho díla skrze vlastní uměleckou tvorbu skladatel David Lang, USA za kompozici The Little Match Girl Passion (2007)
Mirka Čápová a Hana Hanáčková, ČR, (z dětského oddělení Knihovny BBB Uherské Hradiště) za pořádání Noci s Andersenem.

Odkazy na weby
https://www.mzv.cz/copenhagen/cz/kultura_skolstvi_cesi_v_dansku/kultura/udalosti/cena_hanse_christian_andersena_2013.html

http://www.popsugar.com.au/beauty/50-Princess-Mary-Best-Beauty-Looks-21606347#photo-32281370
http://astridlindgrenmemorialaward.wordpress.com/2010/10/20/new-hans-christian-andersen-award
http://www.lagaliano.estranky.cz/clanky/r-o-z-p-r-a-v-k-y/dievcatko-so-zapalkami--h.ch.andersen-.html
http://rozpravkarka2.blog.pravda.sk/2011/03/24/dievcatko-s-carodejnou-zapalkou
http://www.sexualne.sk/partnerske-vztahy/sexualne-zneuzivanie-deti-co-robit/66
http://www.artisoo.com/es/comprar-por-temas-alegórico-c-66_196_258.html
http://dusankoniar.blog.sme.sk/c/309306/Praca-deti-a-detska-praca.html
http://sk.wikipedia.org/wiki/Hans_Christian_Andersen

http://www.retro-foto-atelier.cz/deti.html
http://www.gorila.sk/product/301829

Moje
webové stránky 

Cezmín: http://cezmin.wz.cz
Cezmín: http://cezmin.wz.sk
Vianoce: http://vianocesk.wz.cz
Viktorian http://viktorian.wz.sk
 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org
Seniorka: http://seniorka.szm.com
Jáska noc: http://cbjanskanoc.ic.cz
Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky: http://svetbabik.czweb.org
Vianoce: http://vianocesk.szm.com
Slovania: http://slovania.czweb.org
 Pani Príroda: http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
Veľká noc: http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo: http://gloriapolo.czweb.org
Moji psíkovia: http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... : http://eufrosyne.wz.cz
Cezmín ker a alias: http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan: http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie: http://aishwarya.wz.cz
 Horná Chlebany : http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatéstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz

 Múdra ako rádio: http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK: http://cbrsk.euweb.cz
Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english:
http://ruda-etuda.czweb.org
Ranní Sedmička: http://rannisedmicka.wz.cz
Olympionik: http://olympionikholub.wz.sk
Seniorka a deti: http://seniorka-deti.wz.cz
Senior Honza: http://senior-honza.wz.cz
Práva dieťaťa: http://dieta.czweb.org

Senior Baťo: http://dano17.wz.sk
Späť| Obnoviť | Dopredu


 
Odkaz na môj web: http://seniorka.szm.com

 
 

 

 

 

 

 

By Cezmin Slovakia 14.február 2014