wz

 

Húsenica alebo larva motýľa je nedospelé vývojové štádium motýľov, ktoré nemá vonkajšie znaky imága. Posledný instar húsenice sa premieňa u motýľa po poslednom zvlečení kutikuly na kuklu.
Vzhľad húsenice
Telo húsenice je podlhovastého, valcovitého tvaru. Na svojom povrchu je pokryté pokožkou, ktorá je zvyčajne mäkká. Skladá sa z hlavy (caput) a zo štrnástich článkov, ktoré majú zvyčajne rôzny tvar. Prvé tri články sú pomerne malé a označujeme ich ako hrudné články. Ďalšie články, ktorých je zvyčajne 11, označujeme ako brušné články. Hlava húsenice je tvrdá, zvyčajne guľovitého tvaru. Sú na nej umiestnené jednoduché oči, ústne ústroje a malé tykadlá. Vzhľadom na jednoduché oči je zrak húseníc slabý. Ústne ústroje sú hryzavé a pomerne mohutne vyvinuté, lebo majú pre húsenicu obrovský význam. Ústne ústrojenstvo húsenice sa skladá z hornej pery, pod ktorou sú dve silné, rohovité hryzadlá, ktoré majú zvyčajne pilovitý tvar. Pohybujú sa oproti sebe, ako čeľuste klieští. Pod hryzadlami sa nachádza dolná pera, ktorá býva zvyčajne zrastená s dolnými čeľusťami. Na konci dolnej pery vyúsťujú žľazy, ktoré vytvárajú vlákno, ktoré húsenica potrebuje pri svojom pohybe a presúvaní sa pri hľadaní potravy, ale hlavne v období, kedy sa zakukľuje. Húsenica vytvára z tohto vlákna rôzne pevný zámotok, ktorá máva rôzny tvar. Niekedy je to iba niekoľko vláken, ktoré vytvárajú minimálnu fixáciu kukly, inokedy je to pevný viacvrstvový zámotok (kokon), kde môže byť toto vlákno dlhé až niekoľko kilometrov (pozri napr. priadka morušová (Bombyx mori), alebo niektoré okáne z čeľade Ataciidae, Saturnidae).
Jednotlivé články tela sú u väčšiny húseníc mäkkej konzistencie. Na celom tele typickej húsenice sa nachádza celkove 16 končatín (= 8 párov). U piadiviek (čeľaď Geometriidae) je iba 10 nôh (= 5 párov). Na troch hrudných článkoch sa nachádza celkove 6 nôh, ktoré majú článkovaný charakter a sú zakončené pazúrikmi. Na brušných článkoch sa nachádzajú 4 páry panôžok, ktoré nie sú článkované a majú charakter prísaviek. Zvyčajne na trinástom telovom článku býva posledný pár nôh, ktoré slúžia na posúvanie húsenice, preto ich označujeme aj ako "posuvky".
Podobne ako i motýle aj húsenice bývajú často veľmi pestro sfarbené. Farbivo (pigment) sa zvyčajne nachádza v pokožke húsenice, ale môže sa nachádzať i pod ňou. Okrem sfarbenia bývajú na tele väčšiny druhov húseníc prítomné rôzne výrastky, výčnelky, chĺpky, bradavičky a pod., ktoré im dodávajú ich typický a niekedy i značne bizarný tvar a vzhľad. Napr. húsenice väčšiny druhov lišajov majú na predposlednom článku zvrchu prítomný rohovitý výrastok, ktorý má rôzny tvar. Vidlochvostovité motýle majú za hlavou zvláštny útvar, tzv. osmeterium, ktoré vylučuje pach a slúži ako ochrana húseniciam, na odstrašenie prípadného nepriateľa.



Po prvý krát som videla dnes jednu nádhernú asi 10 cm veľkú húsenicu až na to, že je to škodná húsenica. No u nás sa objavila po prvý krát, chvála Bohu, a teraz máme úlohu, vyloviť všetky takéto húsenice v záhrade, kým nám nenarobia väčšiu škodu. Priznám sa, že som takúto húsenicu nevidela počas celého svojho života ani raz a som očarená, ako Pán Boh nadelil nádhernú krásu škodcovi... Motýľ je farebne dokonale prispôsobený tomu, čo bude robiť, teda škodiť pod kôrou stromov... zvnútra. Pripomenulo mi to našu "slávnu" Európsku Úniu! Zvonku "načenčané" a zvnútra hnilobný pach a odpad od Božích darov (bez bázne a hany).

Drevotoč obyčajný - Cossus cossus

Poškodzuje ovocné stromy, ako jablone, hrušky, čerešne a pod. Vyskytuje sa i na brezách, jelšách a topoľoch. Motýle sú veľké, samička pri rozpätých krídlach dosahuje až 90 mm. Dospelé húsenice majú až 10 cm. Sú žltkasté, na chrbte hnedočervené. Zo začiatku sa zdržujú v spoločnej chodbe, na druhý rok už vyžierajú v kmeni široké zvislé chodby. Niektoré vedú až na povrch kmeňa, cez ktoré húsenice vytláčajú trus a piliny. Stupeň dospelosti dosahujú na jeseň v druhom roku. Motýle lietajú v júni až júli. Samičky kladú vajíčka do trhlín kôry stromov. Napadnuté stromy poznať podľa drviny, ktorú húsenice vytláčajú, majú charakteristický octový zápach. Pri silnejšom vetre sa často lámu.

 

Breza, ktorá vyrástla bez zasadenia jeden a pol metra v zemi pri pivničných dverách...

Vľavo je pivnica a pri nej breza...

A škodcovia takto doničili našu brezu...


Škodcovia a aj choroby v záhradke

Choroby a škodcovia
Údržba záhonov spočíva najmä v reze rastlín, čistení záhonov od napadaného lístia, v ktorom môžu prezimovať škodcovia, dopĺňaní mulčovacej kôry a odburiňovaní. Tieto plochy treba niekoľko krát počas sezóny orezať na vytvorenie jasnej a pekne udržiavanej hranice medzi trávnikom a záhonom. Samozrejmosťou je kontrola ošetrovaných rastlín pred škodcami, vírusmi a chorobami, s ktorými budeme musieť bojovať. Medzi najbežnejšie ochorenia a škodcov patria:
 
Vošky
Asi najbežnejší škodca v okrasnej ale i úžitkovej záhrade. Je mnohotvárny a tak môžeme stretnúť vošky so žltým, čiernym, zeleným sfarbením, tak isto ako okrídlené či bezkrídle jedince. Napádajú všetky časti rastlín a spôsobujú najmä kučeravitosť listov. Z rastlín vyciciavajú tekutiny, z ktorých následne vylučujú prebytočné cukry, čo môže spôsobovať sekundárne hubovité ochorenie - černe.
 
Červce - štítničky
Sú to malé živočíchy ukrývajúce sa pred predátormi a nepriazňami počasia malým štítom. Tak ako vošky vyciciavajú životne dôležité šťavy z útrob rastlín. Nachádzajú sa na nových výhonoch a na spodných stranách listov a žilnatine. Pri cicaní produkujú podobne ako vošky veľké množstvo medovice. Silnejšie napadnutie spôsobuje zlý rast atakovanej rastliny.
 
Červce - vlnatky
Tieto červce produkujú malé výpotky, ktoré pokiaľ ich je niekoľko vedľa seba vytvoria väčšie chumáče podľa čoho ich ľahko rozpoznáme. Živia sa cicaním rastlinných štiav. Všetky červce napádajú najmä oslabené rastliny na záhrade ako aj v interiéri.
 
Nosánik
Malé a veľmi plaché chrobáky, ktoré sú aktívne najmä počas noci, keď je vonku kľud a ticho. Ťažko ich vidieť a tým pádom aj chemicky eliminovať. Majú pomerne veľký nosík vďaka čomu dostali aj toto pomenovanie. Spôsobujú veľké no najmä estetické škody na rastlinách s dužinatými a zvyčajne stálozelenými listami. Okusujú ich listy po celom okraji. Pri silnejšom napadnutí vedia obžrať list až na žilnatinu. Rastlina následne neumiera, avšak je esteticky nepredajná a obnova väčšinou príde až v nasledujúcej sezóne.
 
Húsenice motýľov
Húsenice sú larvami motýľov. Napádajú všetky možné rastlinné druhy a to obžieraním listov a plodov. Plody následne znečisťujú svojimi výkalmi. Pri okrasných rastlinách napríklad Buxus sempervirens v posledných rokoch spôsobujú značné a agresívne škody. Problémom je, že sú nenápadné a človek si ich na prvý pohľad nevšimne.
 
Hrdze
Toto ochorenie napáda tak okrasné rastliny ako aj zeleninu, ale aj trávnik. Je ľahko rozpoznateľné keďže pri silnejšom napadnutí listy rastlín zhnednú a majú akoby hrdzavú farbu. Ide o hubovité ochorenie ktoré prechádza z rôznych hostiteľov na ďalších. Pri silnom napadnutí najmä zeleniny môže úplne zničiť celú úrodu.
 
Múčnatka
Hubovité ochorenie vytvárajúce biely povlak na listoch. Jedno z mála hubovitých ochorení ktoré nepotrebuje pre svoj vznik mokrý list. Napadnuté rastliny trpia, keďže huba sa dostáva z povrchu do vnútra listu, kde im odoberá živiny a tak napadnuté rastliny odumierajú.
 
Roztoče
Sú to miniatúrne živočíchy dosahujúce max. 0,5mm čo je na hranici viditeľnosti voľným okom. Živia sa cicaním rastlinných štiav. Napadnutie si väčšinou všimneme až keď sa na listoch prejaví škvrnitosť, ktorá je v poslednom štádiu bronzovo sfarbená.
 
Vírusové ochorenie
Napáda všetky žijúce rastliny. Je veľmi ťažko rozpoznateľné. mali by byť spozorované aspoň dva aspekty ako napr. zakrpatenie, chradnutie alebo zastavenie rastu, zmena tvaru listov ( zvyčajne menšia plocha ). Vírus býva sprevádzaný aj zmenami farby listu kde najčastejšie pozorujeme žltú mozaiku alebo pruhovanie. Miestami dochádza ku kučeravitosti listov. Virózy sú extrémne malé častice, ktoré sa prenášajú voškami ale aj náradím či odevom. Najhoršie je, že proti nim neexistuje ochrana a napadnuté rastliny treba zničiť.
 
Fytoftórová hniloba koreňov
Najčastejšie spôsobuje veľké škody pri pestovaní živých plotov. Ochorenie sa zvyčajne objaví niekoľko mesiacov po výsadbe, ale nie je vylúčené ani napadnutie starších plotov. Napadnuté rastliny veľmi rýchlo odumierajú a ochorenie je celkom dobre rozpoznateľné vďaka mäknúcej a oddeľujúcej sa kôry. Pri napadnutí väčších stromov sa huby usadia len na nových koreňových výhonoch a tak doba odumierania stromu sa značne predlžuje. Napadnuté rastliny treba odstrániť a pred vysadením nových rastlín treba jamu ošetriť fungicídnym prípravkom, v opačnom prípade bude napadnutá aj nová, presadená rastlina.
 
Máte húsenice na buxuse?
Ak na Vašom buxuse pozorujete húsenice, či pavučinové zámotky, radi Vám s tým pomôžeme. V cene je zahrnutá práca a materiál, cena dopravy sa dohaduje individuálne na základe vzdialenosti. Ak máte o túto službu záujem, objednávajte tu alebo nás kontaktujte e-mailom, či telefonicky. Postrek od 10 €!

KRÁSAVEC




Vidlochvost feniklový

Papilio machaon Linnaeus, 1758

Názvy vidlochvosta feniklového v iných jazykoch
Portugalsky: Borboleta Cauda-de-Andorinha
Slovensky: Vidlochvost feniklový
Anglicky: Old World Swallowtail
Ukrajinsky: Махаон (метелик)

Nemecky: Schwalbenschwanz
Maďarsky: Fecskefarkú lepke
Holandsky: Koninginnenpage
Bulharsky: Голям полумесец
Česky: Otakárek fenyklový
Chorvátsky: Lastin rep
Švédsky: Makaonfjäril
Litevsky: Machaonas
Poľsky: Paź królowej
Slovinsky: Lastovičar
Španielsky: Macaón
Nórsky: Svalestjert
Dánsky: Svalehale
Rusky: Махаон
Taliansky: Macaone
Turecky: Kırlangıçkuyruk
Francúzsky: machaon, grand porte-queue



Palearktický, takmer v celej Európe, v severnej Afrike cez Ural a Áziu a Sibír až po Japonsko. Na Slovensku má vidlochvost feniklový (Papilio machaon) dve až tri generácie (IV. - X.) v závislosti od nadmorskej výšky a klimatických podmienok. V posledných rokoch sa predovšetkým v nížinách tri generácie opakujú pravidelne každý rok. Živnými rastlinami húseníc sú rôzne druhy z čeľade mrkvovitých (Apiaceae) - fenikel obyčajný (Foeniculum vulgare), mrkva obyčajná (Daucus carota), angelika lesná (Angelica sylvestris), bedrovníky (Pimpinella sp.), ale aj napríklad kôpor voňavý (Anethum graveolens) alebo petržlen záhradný (Petroselinum hortense). Húsenica je veľmi pestrá a nápadná. Druh prezimuje v štádiu kukly. Zimujúca kukla má hnedosivú farbu, zatiaľ čo kukly I. a čiastočne II. generácie sú zelené.



Rozšírenie v SR
Ťažisko jeho výskytu sa nachádza v nížinách a pahorkatinách, ale vystupuje aj do najvyšších pohorí (napr. dá sa pozorovať aj na hrebeni Belianskych Tatier). V súčasnej dobe je vidlochvost feniklový (Papilio machaon) rozšírený po celom území Slovenska vrátane vysokých pohorí a na mnohých miestach je pomerne hojný. Vzhľadom na útlm v poľnohospodárstve po roku 1989 sa rozšíril na miesta, kde nebol dlhé roky pozorovaný. Úpadok poľnohospodárstva zo sebou priniesol zníženie používania agrochemikálií až takmer na nulovú úroveň a preto jeho stavy vzrastajú predovšetkým v kultúrnej krajine a pomerne bežne sa vyskytuje aj priamo v centrách niektorých miest.




Vidlochvosta feniklového opísal Carl Linné v desiatom vydaní svojej práce Systema naturae (Sústava prírody), v roku 1758. Po prvýkrát sa však spomína už v roku 1634 v kolektívnej práci Insectorum sive Minimorum Animalium Theatrum.
Rozpätie krídel vidlochvosta feniklového je od 5,5 cm až asi do 8 cm. Jedinci jarnej generácie sú menší a zvyčajne tmavšie sfarbení, Jednici letnej generácie sú obyčajne väčší a svetlejšie sfarbení. Základná farba krídel je jasne sírovo-žltá. Na predných krídlach je čierna sieťovitá kresba s čiernym lemom, v ktorom sa nachádzajú žlté polmesiačiky. Na zadných krídlach je tiež čierny lem v ktorom je modravý poprašok. V oblasti okraja zadného krídla je zvyčajne čierno sfarbený chvostík - ostroha. Pri okraji zadného krídla je tehlovo červená, okrúhla škvrna. Oblasť výskytu je rozsiahla, zahrnuje pásovite oblasť Európy v mieste od Anglicka až po Japonsko. Vyskytuje sa v severnej Afrike i severnej Amerike.


Opísaných bolo viac ako 50 poddruhov. Opodstatnenosť mnohých z nich je podobne, ako pri jasoňovi červenookom (Parnassius apollo) sporná. Na Slovensku boli opísané dva poddruhy. Na takmer celom území sa vyskytuje poddruh Papilio machaon subsp. gorganus Fruhstorfer. Na juhovýchodnom Slovensku (okolie Slovenského Nového Mesta) je to subsp. vargaianus.
Vidlochvost feniklový obýva lúčne ekosystémy, polia, okraje viníc i horské lúky v subalpínskej oblasti. Zasahuje i vysoko do hôr. Vyskytuje sa na lúkach od nížin až do alpínskeho stupňa. Nájdeme ho takmer všade, vrátane ciest, záhrad i námestí miest, kde niekede zalieta v čase vrcholného leta - hlavne v teplých rokoch. Často poletuje i na rúbaniach, hlavne v zmiešaných lesoch, prevažne v stredných a nižších polohách. Nájdeme ho na poliach južného Slovenska, ale i v oblasti Vysokých Tatier. Vo svete sa vyskytuje na vhodných biotopoch do nadmorskej výšky až 4500 m. Motýle majú zvyčajne tendenciu sa zhromažďovať na vyvýšených miestach krajiny, preto na najvyššom bode v teréne môžeme nájsť zvyčajne i viac jedincov pohromade.




Oplodnená samička kladie vajíčka na živné rastliny, ktorými sú hlavne niektoré druhy z čeľade mrkvovitých rastlín, napr.: mrkva (Daucus), fenikel (Foeniculum), kôpor (Anethum) a pod. Po vyliahnutí malých húseničiek sa tieto živia mladými lístkami živných rastlín, ale i kvetmi a plodmi. Po dorastení na dospelú húsenicu sa táto zakukľuje v podobe zelenej, alebo hnedej hranatej kukly. Dospelá húsenica je zelená a má čierne, červeno bodkované pásiky na každom telovom článku. Za hlavou má osmeterium, ktoré pri podráždení vysunuje smerom navonok a vylučuje špecifický zápach. Kukla býva pripevnená k podkladu opaskom okolo tela - hlavou smerom hore. V našich podmienkach trvá štádium kukly asi 2 – 3 týždne. V teplých rokoch je to o niečo kratšie. Kukly posledného pokolenia prezimujú. U nás má vidlochvost fenikový zvyčajne do roka 2 generácie, ale v posledných rokoch zrejme vplyvom otepľovania pozorujeme často výskyt i čiastočne tretej generácie, zhruba koncom septembra a v októbri nielen v južnej časti našej domoviny, ale i na severe.



V minulosti i dnes patrí k dosť hojným druhom denných motýľov. Od roku 1965 patril na území Česko-Slovenska k chráneným druhom. V dnešnej dobe nepatrí medzi bezprostredne ohrozené druhy. Hlavnou príčinou prípadného ohrozenia tohto druhu v budúcnosti je zánik vhodných biotopov. Význam má i zabráneniu aplikácie umelých hnojív, ako i pesticídov na miestach výskytu druhu. Ochrana spočíva v ochrane vhodných biotopov a v celkovej ochrane životného prostredia ako takého. Individuálna ochrana jedincov, vzhľadom na jeho areál rozšírenia a početnosť druhu nemá žiaden význam.













Odkazy
http://casprezeny.azet.sk/clanok/64181/carovanie-s-korou.html

http://www.atelierduma.sk/choroby-skodcovia-zahrada
http://carozahrady.sk/skodce/drevotocobycajny.html
http://sk.wikipedia.org/wiki/Vidlochvost_feniklový
http://sk.wikipedia.org/wiki/Húsenica

www.meloidae.com

 

Moje
webové stránky
 
Cezmín: http://cezmin.wz.cz
Cezmín: http://cezmin.wz.sk
Vianoce: http://vianocesk.ic.cz
Vianoce: http://vianocesk.wz.cz
Veľká noc:
http://velkanoc.ic.cz
Viktorian http://viktorian.wz.sk

 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky: http://bylinky.czweb.org
Seniorka: http://seniorka.szm.com
Jáska noc: http://cbjanskanoc.ic.cz
Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky: http://svetbabik.czweb.org
Slovania: http://slovania.czweb.org
 Pani Príroda: http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo:
http://gloriapolo.czweb.org
Moji psíkovia: http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... : http://eufrosyne.wz.cz
Cezmín ker a alias: http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan: http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie: http://aishwarya.wz.cz
 Horná Chlebany : http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatéstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz

 Múdra ako rádio: http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK: http://cbrsk.euweb.cz
Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english:
http://ruda-etuda.czweb.org
Seniorka a deti: http://babka-radi.euweb.cz
Olympionik:
http://olympionikholub.ic.cz
Sedmičkari:
http://rannisedmicka.ic.cz
Práva dieťaťa:
http://dieta.czweb.org

Späť| Obnoviť | Dopredu

 
Odkaz na môj web: http://seniorka.szm.com

 
 

 

 

 

 

 


Seniorka - Húsenice

 

Húsenica alebo larva motýľa je nedospelé vývojové štádium motýľov, ktoré nemá vonkajšie znaky imága. Posledný instar húsenice sa premieňa u motýľa po poslednom zvlečení kutikuly na kuklu.
Vzhľad húsenice
Telo húsenice je podlhovastého, valcovitého tvaru. Na svojom povrchu je pokryté pokožkou, ktorá je zvyčajne mäkká. Skladá sa z hlavy (caput) a zo štrnástich článkov, ktoré majú zvyčajne rôzny tvar. Prvé tri články sú pomerne malé a označujeme ich ako hrudné články. Ďalšie články, ktorých je zvyčajne 11, označujeme ako brušné články. Hlava húsenice je tvrdá, zvyčajne guľovitého tvaru. Sú na nej umiestnené jednoduché oči, ústne ústroje a malé tykadlá. Vzhľadom na jednoduché oči je zrak húseníc slabý. Ústne ústroje sú hryzavé a pomerne mohutne vyvinuté, lebo majú pre húsenicu obrovský význam. Ústne ústrojenstvo húsenice sa skladá z hornej pery, pod ktorou sú dve silné, rohovité hryzadlá, ktoré majú zvyčajne pilovitý tvar. Pohybujú sa oproti sebe, ako čeľuste klieští. Pod hryzadlami sa nachádza dolná pera, ktorá býva zvyčajne zrastená s dolnými čeľusťami. Na konci dolnej pery vyúsťujú žľazy, ktoré vytvárajú vlákno, ktoré húsenica potrebuje pri svojom pohybe a presúvaní sa pri hľadaní potravy, ale hlavne v období, kedy sa zakukľuje. Húsenica vytvára z tohto vlákna rôzne pevný zámotok, ktorá máva rôzny tvar. Niekedy je to iba niekoľko vláken, ktoré vytvárajú minimálnu fixáciu kukly, inokedy je to pevný viacvrstvový zámotok (kokon), kde môže byť toto vlákno dlhé až niekoľko kilometrov (pozri napr. priadka morušová (Bombyx mori), alebo niektoré okáne z čeľade Ataciidae, Saturnidae).
Jednotlivé články tela sú u väčšiny húseníc mäkkej konzistencie. Na celom tele typickej húsenice sa nachádza celkove 16 končatín (= 8 párov). U piadiviek (čeľaď Geometriidae) je iba 10 nôh (= 5 párov). Na troch hrudných článkoch sa nachádza celkove 6 nôh, ktoré majú článkovaný charakter a sú zakončené pazúrikmi. Na brušných článkoch sa nachádzajú 4 páry panôžok, ktoré nie sú článkované a majú charakter prísaviek. Zvyčajne na trinástom telovom článku býva posledný pár nôh, ktoré slúžia na posúvanie húsenice, preto ich označujeme aj ako "posuvky".
Podobne ako i motýle aj húsenice bývajú často veľmi pestro sfarbené. Farbivo (pigment) sa zvyčajne nachádza v pokožke húsenice, ale môže sa nachádzať i pod ňou. Okrem sfarbenia bývajú na tele väčšiny druhov húseníc prítomné rôzne výrastky, výčnelky, chĺpky, bradavičky a pod., ktoré im dodávajú ich typický a niekedy i značne bizarný tvar a vzhľad. Napr. húsenice väčšiny druhov lišajov majú na predposlednom článku zvrchu prítomný rohovitý výrastok, ktorý má rôzny tvar. Vidlochvostovité motýle majú za hlavou zvláštny útvar, tzv. osmeterium, ktoré vylučuje pach a slúži ako ochrana húseniciam, na odstrašenie prípadného nepriateľa.



Po prvý krát som videla dnes jednu nádhernú asi 10 cm veľkú húsenicu až na to, že je to škodná húsenica. No u nás sa objavila po prvý krát, chvála Bohu, a teraz máme úlohu, vyloviť všetky takéto húsenice v záhrade, kým nám nenarobia väčšiu škodu. Priznám sa, že som takúto húsenicu nevidela počas celého svojho života ani raz a som očarená, ako Pán Boh nadelil nádhernú krásu škodcovi... Motýľ je farebne dokonale prispôsobený tomu, čo bude robiť, teda škodiť pod kôrou stromov... zvnútra. Pripomenulo mi to našu "slávnu" Európsku Úniu! Zvonku "načenčané" a zvnútra hnilobný pach a odpad od Božích darov (bez bázne a hany).

Drevotoč obyčajný - Cossus cossus

Poškodzuje ovocné stromy, ako jablone, hrušky, čerešne a pod. Vyskytuje sa i na brezách, jelšách a topoľoch. Motýle sú veľké, samička pri rozpätých krídlach dosahuje až 90 mm. Dospelé húsenice majú až 10 cm. Sú žltkasté, na chrbte hnedočervené. Zo začiatku sa zdržujú v spoločnej chodbe, na druhý rok už vyžierajú v kmeni široké zvislé chodby. Niektoré vedú až na povrch kmeňa, cez ktoré húsenice vytláčajú trus a piliny. Stupeň dospelosti dosahujú na jeseň v druhom roku. Motýle lietajú v júni až júli. Samičky kladú vajíčka do trhlín kôry stromov. Napadnuté stromy poznať podľa drviny, ktorú húsenice vytláčajú, majú charakteristický octový zápach. Pri silnejšom vetre sa často lámu.

 

Breza, ktorá vyrástla bez zasadenia jeden a pol metra v zemi pri pivničných dverách...

Vľavo je pivnica a pri nej breza...

A škodcovia takto doničili našu brezu...


Škodcovia a aj choroby v záhradke

Choroby a škodcovia
Údržba záhonov spočíva najmä v reze rastlín, čistení záhonov od napadaného lístia, v ktorom môžu prezimovať škodcovia, dopĺňaní mulčovacej kôry a odburiňovaní. Tieto plochy treba niekoľko krát počas sezóny orezať na vytvorenie jasnej a pekne udržiavanej hranice medzi trávnikom a záhonom. Samozrejmosťou je kontrola ošetrovaných rastlín pred škodcami, vírusmi a chorobami, s ktorými budeme musieť bojovať. Medzi najbežnejšie ochorenia a škodcov patria:
 
Vošky
Asi najbežnejší škodca v okrasnej ale i úžitkovej záhrade. Je mnohotvárny a tak môžeme stretnúť vošky so žltým, čiernym, zeleným sfarbením, tak isto ako okrídlené či bezkrídle jedince. Napádajú všetky časti rastlín a spôsobujú najmä kučeravitosť listov. Z rastlín vyciciavajú tekutiny, z ktorých následne vylučujú prebytočné cukry, čo môže spôsobovať sekundárne hubovité ochorenie - černe.
 
Červce - štítničky
Sú to malé živočíchy ukrývajúce sa pred predátormi a nepriazňami počasia malým štítom. Tak ako vošky vyciciavajú životne dôležité šťavy z útrob rastlín. Nachádzajú sa na nových výhonoch a na spodných stranách listov a žilnatine. Pri cicaní produkujú podobne ako vošky veľké množstvo medovice. Silnejšie napadnutie spôsobuje zlý rast atakovanej rastliny.
 
Červce - vlnatky
Tieto červce produkujú malé výpotky, ktoré pokiaľ ich je niekoľko vedľa seba vytvoria väčšie chumáče podľa čoho ich ľahko rozpoznáme. Živia sa cicaním rastlinných štiav. Všetky červce napádajú najmä oslabené rastliny na záhrade ako aj v interiéri.
 
Nosánik
Malé a veľmi plaché chrobáky, ktoré sú aktívne najmä počas noci, keď je vonku kľud a ticho. Ťažko ich vidieť a tým pádom aj chemicky eliminovať. Majú pomerne veľký nosík vďaka čomu dostali aj toto pomenovanie. Spôsobujú veľké no najmä estetické škody na rastlinách s dužinatými a zvyčajne stálozelenými listami. Okusujú ich listy po celom okraji. Pri silnejšom napadnutí vedia obžrať list až na žilnatinu. Rastlina následne neumiera, avšak je esteticky nepredajná a obnova väčšinou príde až v nasledujúcej sezóne.
 
Húsenice motýľov
Húsenice sú larvami motýľov. Napádajú všetky možné rastlinné druhy a to obžieraním listov a plodov. Plody následne znečisťujú svojimi výkalmi. Pri okrasných rastlinách napríklad Buxus sempervirens v posledných rokoch spôsobujú značné a agresívne škody. Problémom je, že sú nenápadné a človek si ich na prvý pohľad nevšimne.
 
Hrdze
Toto ochorenie napáda tak okrasné rastliny ako aj zeleninu, ale aj trávnik. Je ľahko rozpoznateľné keďže pri silnejšom napadnutí listy rastlín zhnednú a majú akoby hrdzavú farbu. Ide o hubovité ochorenie ktoré prechádza z rôznych hostiteľov na ďalších. Pri silnom napadnutí najmä zeleniny môže úplne zničiť celú úrodu.
 
Múčnatka
Hubovité ochorenie vytvárajúce biely povlak na listoch. Jedno z mála hubovitých ochorení ktoré nepotrebuje pre svoj vznik mokrý list. Napadnuté rastliny trpia, keďže huba sa dostáva z povrchu do vnútra listu, kde im odoberá živiny a tak napadnuté rastliny odumierajú.
 
Roztoče
Sú to miniatúrne živočíchy dosahujúce max. 0,5mm čo je na hranici viditeľnosti voľným okom. Živia sa cicaním rastlinných štiav. Napadnutie si väčšinou všimneme až keď sa na listoch prejaví škvrnitosť, ktorá je v poslednom štádiu bronzovo sfarbená.
 
Vírusové ochorenie
Napáda všetky žijúce rastliny. Je veľmi ťažko rozpoznateľné. mali by byť spozorované aspoň dva aspekty ako napr. zakrpatenie, chradnutie alebo zastavenie rastu, zmena tvaru listov ( zvyčajne menšia plocha ). Vírus býva sprevádzaný aj zmenami farby listu kde najčastejšie pozorujeme žltú mozaiku alebo pruhovanie. Miestami dochádza ku kučeravitosti listov. Virózy sú extrémne malé častice, ktoré sa prenášajú voškami ale aj náradím či odevom. Najhoršie je, že proti nim neexistuje ochrana a napadnuté rastliny treba zničiť.
 
Fytoftórová hniloba koreňov
Najčastejšie spôsobuje veľké škody pri pestovaní živých plotov. Ochorenie sa zvyčajne objaví niekoľko mesiacov po výsadbe, ale nie je vylúčené ani napadnutie starších plotov. Napadnuté rastliny veľmi rýchlo odumierajú a ochorenie je celkom dobre rozpoznateľné vďaka mäknúcej a oddeľujúcej sa kôry. Pri napadnutí väčších stromov sa huby usadia len na nových koreňových výhonoch a tak doba odumierania stromu sa značne predlžuje. Napadnuté rastliny treba odstrániť a pred vysadením nových rastlín treba jamu ošetriť fungicídnym prípravkom, v opačnom prípade bude napadnutá aj nová, presadená rastlina.
 
Máte húsenice na buxuse?
Ak na Vašom buxuse pozorujete húsenice, či pavučinové zámotky, radi Vám s tým pomôžeme. V cene je zahrnutá práca a materiál, cena dopravy sa dohaduje individuálne na základe vzdialenosti. Ak máte o túto službu záujem, objednávajte tu alebo nás kontaktujte e-mailom, či telefonicky. Postrek od 10 €!

KRÁSAVEC




Vidlochvost feniklový

Papilio machaon Linnaeus, 1758

Názvy vidlochvosta feniklového v iných jazykoch
Portugalsky: Borboleta Cauda-de-Andorinha
Slovensky: Vidlochvost feniklový
Anglicky: Old World Swallowtail
Ukrajinsky: Махаон (метелик)

Nemecky: Schwalbenschwanz
Maďarsky: Fecskefarkú lepke
Holandsky: Koninginnenpage
Bulharsky: Голям полумесец
Česky: Otakárek fenyklový
Chorvátsky: Lastin rep
Švédsky: Makaonfjäril
Litevsky: Machaonas
Poľsky: Paź królowej
Slovinsky: Lastovičar
Španielsky: Macaón
Nórsky: Svalestjert
Dánsky: Svalehale
Rusky: Махаон
Taliansky: Macaone
Turecky: Kırlangıçkuyruk
Francúzsky: machaon, grand porte-queue



Palearktický, takmer v celej Európe, v severnej Afrike cez Ural a Áziu a Sibír až po Japonsko. Na Slovensku má vidlochvost feniklový (Papilio machaon) dve až tri generácie (IV. - X.) v závislosti od nadmorskej výšky a klimatických podmienok. V posledných rokoch sa predovšetkým v nížinách tri generácie opakujú pravidelne každý rok. Živnými rastlinami húseníc sú rôzne druhy z čeľade mrkvovitých (Apiaceae) - fenikel obyčajný (Foeniculum vulgare), mrkva obyčajná (Daucus carota), angelika lesná (Angelica sylvestris), bedrovníky (Pimpinella sp.), ale aj napríklad kôpor voňavý (Anethum graveolens) alebo petržlen záhradný (Petroselinum hortense). Húsenica je veľmi pestrá a nápadná. Druh prezimuje v štádiu kukly. Zimujúca kukla má hnedosivú farbu, zatiaľ čo kukly I. a čiastočne II. generácie sú zelené.



Rozšírenie v SR
Ťažisko jeho výskytu sa nachádza v nížinách a pahorkatinách, ale vystupuje aj do najvyšších pohorí (napr. dá sa pozorovať aj na hrebeni Belianskych Tatier). V súčasnej dobe je vidlochvost feniklový (Papilio machaon) rozšírený po celom území Slovenska vrátane vysokých pohorí a na mnohých miestach je pomerne hojný. Vzhľadom na útlm v poľnohospodárstve po roku 1989 sa rozšíril na miesta, kde nebol dlhé roky pozorovaný. Úpadok poľnohospodárstva zo sebou priniesol zníženie používania agrochemikálií až takmer na nulovú úroveň a preto jeho stavy vzrastajú predovšetkým v kultúrnej krajine a pomerne bežne sa vyskytuje aj priamo v centrách niektorých miest.




Vidlochvosta feniklového opísal Carl Linné v desiatom vydaní svojej práce Systema naturae (Sústava prírody), v roku 1758. Po prvýkrát sa však spomína už v roku 1634 v kolektívnej práci Insectorum sive Minimorum Animalium Theatrum.
Rozpätie krídel vidlochvosta feniklového je od 5,5 cm až asi do 8 cm. Jedinci jarnej generácie sú menší a zvyčajne tmavšie sfarbení, Jednici letnej generácie sú obyčajne väčší a svetlejšie sfarbení. Základná farba krídel je jasne sírovo-žltá. Na predných krídlach je čierna sieťovitá kresba s čiernym lemom, v ktorom sa nachádzajú žlté polmesiačiky. Na zadných krídlach je tiež čierny lem v ktorom je modravý poprašok. V oblasti okraja zadného krídla je zvyčajne čierno sfarbený chvostík - ostroha. Pri okraji zadného krídla je tehlovo červená, okrúhla škvrna. Oblasť výskytu je rozsiahla, zahrnuje pásovite oblasť Európy v mieste od Anglicka až po Japonsko. Vyskytuje sa v severnej Afrike i severnej Amerike.


Opísaných bolo viac ako 50 poddruhov. Opodstatnenosť mnohých z nich je podobne, ako pri jasoňovi červenookom (Parnassius apollo) sporná. Na Slovensku boli opísané dva poddruhy. Na takmer celom území sa vyskytuje poddruh Papilio machaon subsp. gorganus Fruhstorfer. Na juhovýchodnom Slovensku (okolie Slovenského Nového Mesta) je to subsp. vargaianus.
Vidlochvost feniklový obýva lúčne ekosystémy, polia, okraje viníc i horské lúky v subalpínskej oblasti. Zasahuje i vysoko do hôr. Vyskytuje sa na lúkach od nížin až do alpínskeho stupňa. Nájdeme ho takmer všade, vrátane ciest, záhrad i námestí miest, kde niekede zalieta v čase vrcholného leta - hlavne v teplých rokoch. Často poletuje i na rúbaniach, hlavne v zmiešaných lesoch, prevažne v stredných a nižších polohách. Nájdeme ho na poliach južného Slovenska, ale i v oblasti Vysokých Tatier. Vo svete sa vyskytuje na vhodných biotopoch do nadmorskej výšky až 4500 m. Motýle majú zvyčajne tendenciu sa zhromažďovať na vyvýšených miestach krajiny, preto na najvyššom bode v teréne môžeme nájsť zvyčajne i viac jedincov pohromade.




Oplodnená samička kladie vajíčka na živné rastliny, ktorými sú hlavne niektoré druhy z čeľade mrkvovitých rastlín, napr.: mrkva (Daucus), fenikel (Foeniculum), kôpor (Anethum) a pod. Po vyliahnutí malých húseničiek sa tieto živia mladými lístkami živných rastlín, ale i kvetmi a plodmi. Po dorastení na dospelú húsenicu sa táto zakukľuje v podobe zelenej, alebo hnedej hranatej kukly. Dospelá húsenica je zelená a má čierne, červeno bodkované pásiky na každom telovom článku. Za hlavou má osmeterium, ktoré pri podráždení vysunuje smerom navonok a vylučuje špecifický zápach. Kukla býva pripevnená k podkladu opaskom okolo tela - hlavou smerom hore. V našich podmienkach trvá štádium kukly asi 2 – 3 týždne. V teplých rokoch je to o niečo kratšie. Kukly posledného pokolenia prezimujú. U nás má vidlochvost fenikový zvyčajne do roka 2 generácie, ale v posledných rokoch zrejme vplyvom otepľovania pozorujeme často výskyt i čiastočne tretej generácie, zhruba koncom septembra a v októbri nielen v južnej časti našej domoviny, ale i na severe.



V minulosti i dnes patrí k dosť hojným druhom denných motýľov. Od roku 1965 patril na území Česko-Slovenska k chráneným druhom. V dnešnej dobe nepatrí medzi bezprostredne ohrozené druhy. Hlavnou príčinou prípadného ohrozenia tohto druhu v budúcnosti je zánik vhodných biotopov. Význam má i zabráneniu aplikácie umelých hnojív, ako i pesticídov na miestach výskytu druhu. Ochrana spočíva v ochrane vhodných biotopov a v celkovej ochrane životného prostredia ako takého. Individuálna ochrana jedincov, vzhľadom na jeho areál rozšírenia a početnosť druhu nemá žiaden význam.













Odkazy
http://casprezeny.azet.sk/clanok/64181/carovanie-s-korou.html

http://www.atelierduma.sk/choroby-skodcovia-zahrada
http://carozahrady.sk/skodce/drevotocobycajny.html
http://sk.wikipedia.org/wiki/Vidlochvost_feniklový
http://sk.wikipedia.org/wiki/Húsenica

www.meloidae.com

 

Moje
webové stránky 

Cezmín:
http://cezmin.wz.cz
Cezmín: http://cezmin.wz.sk
Vianoce: http://vianocesk.wz.cz
Viktorian http://viktorian.wz.sk
 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org
Seniorka: http://seniorka.szm.com
Jáska noc: http://cbjanskanoc.ic.cz
Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky: http://svetbabik.czweb.org
Vianoce: http://vianocesk.szm.com
Slovania: http://slovania.czweb.org
 Pani Príroda: http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
Veľká noc: http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo: http://gloriapolo.czweb.org
Moji psíkovia: http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... : http://eufrosyne.wz.cz
Cezmín ker a alias: http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan: http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie: http://aishwarya.wz.cz
 Horná Chlebany : http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatéstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz

 Múdra ako rádio: http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK: http://cbrsk.euweb.cz
Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english:
http://ruda-etuda.czweb.org
Ranní Sedmička: http://rannisedmicka.wz.cz
Olympionik: http://olympionikholub.wz.sk
Seniorka a deti: http://seniorka-deti.wz.cz
Senior Honza: http://senior-honza.wz.cz
Práva dieťaťa: http://dieta.czweb.org

Senior Baťo: http://dano17.wz.sk
Späť| Obnoviť | Dopredu


 
Odkaz na môj web: http://seniorka.szm.com

 
 

 

 

 

 

 


Seniorka - Húsenice

 

Húsenica alebo larva motýľa je nedospelé vývojové štádium motýľov, ktoré nemá vonkajšie znaky imága. Posledný instar húsenice sa premieňa u motýľa po poslednom zvlečení kutikuly na kuklu.
Vzhľad húsenice
Telo húsenice je podlhovastého, valcovitého tvaru. Na svojom povrchu je pokryté pokožkou, ktorá je zvyčajne mäkká. Skladá sa z hlavy (caput) a zo štrnástich článkov, ktoré majú zvyčajne rôzny tvar. Prvé tri články sú pomerne malé a označujeme ich ako hrudné články. Ďalšie články, ktorých je zvyčajne 11, označujeme ako brušné články. Hlava húsenice je tvrdá, zvyčajne guľovitého tvaru. Sú na nej umiestnené jednoduché oči, ústne ústroje a malé tykadlá. Vzhľadom na jednoduché oči je zrak húseníc slabý. Ústne ústroje sú hryzavé a pomerne mohutne vyvinuté, lebo majú pre húsenicu obrovský význam. Ústne ústrojenstvo húsenice sa skladá z hornej pery, pod ktorou sú dve silné, rohovité hryzadlá, ktoré majú zvyčajne pilovitý tvar. Pohybujú sa oproti sebe, ako čeľuste klieští. Pod hryzadlami sa nachádza dolná pera, ktorá býva zvyčajne zrastená s dolnými čeľusťami. Na konci dolnej pery vyúsťujú žľazy, ktoré vytvárajú vlákno, ktoré húsenica potrebuje pri svojom pohybe a presúvaní sa pri hľadaní potravy, ale hlavne v období, kedy sa zakukľuje. Húsenica vytvára z tohto vlákna rôzne pevný zámotok, ktorá máva rôzny tvar. Niekedy je to iba niekoľko vláken, ktoré vytvárajú minimálnu fixáciu kukly, inokedy je to pevný viacvrstvový zámotok (kokon), kde môže byť toto vlákno dlhé až niekoľko kilometrov (pozri napr. priadka morušová (Bombyx mori), alebo niektoré okáne z čeľade Ataciidae, Saturnidae).
Jednotlivé články tela sú u väčšiny húseníc mäkkej konzistencie. Na celom tele typickej húsenice sa nachádza celkove 16 končatín (= 8 párov). U piadiviek (čeľaď Geometriidae) je iba 10 nôh (= 5 párov). Na troch hrudných článkoch sa nachádza celkove 6 nôh, ktoré majú článkovaný charakter a sú zakončené pazúrikmi. Na brušných článkoch sa nachádzajú 4 páry panôžok, ktoré nie sú článkované a majú charakter prísaviek. Zvyčajne na trinástom telovom článku býva posledný pár nôh, ktoré slúžia na posúvanie húsenice, preto ich označujeme aj ako "posuvky".
Podobne ako i motýle aj húsenice bývajú často veľmi pestro sfarbené. Farbivo (pigment) sa zvyčajne nachádza v pokožke húsenice, ale môže sa nachádzať i pod ňou. Okrem sfarbenia bývajú na tele väčšiny druhov húseníc prítomné rôzne výrastky, výčnelky, chĺpky, bradavičky a pod., ktoré im dodávajú ich typický a niekedy i značne bizarný tvar a vzhľad. Napr. húsenice väčšiny druhov lišajov majú na predposlednom článku zvrchu prítomný rohovitý výrastok, ktorý má rôzny tvar. Vidlochvostovité motýle majú za hlavou zvláštny útvar, tzv. osmeterium, ktoré vylučuje pach a slúži ako ochrana húseniciam, na odstrašenie prípadného nepriateľa.



Po prvý krát som videla dnes jednu nádhernú asi 10 cm veľkú húsenicu až na to, že je to škodná húsenica. No u nás sa objavila po prvý krát, chvála Bohu, a teraz máme úlohu, vyloviť všetky takéto húsenice v záhrade, kým nám nenarobia väčšiu škodu. Priznám sa, že som takúto húsenicu nevidela počas celého svojho života ani raz a som očarená, ako Pán Boh nadelil nádhernú krásu škodcovi... Motýľ je farebne dokonale prispôsobený tomu, čo bude robiť, teda škodiť pod kôrou stromov... zvnútra. Pripomenulo mi to našu "slávnu" Európsku Úniu! Zvonku "načenčané" a zvnútra hnilobný pach a odpad od Božích darov (bez bázne a hany).

Drevotoč obyčajný - Cossus cossus

Poškodzuje ovocné stromy, ako jablone, hrušky, čerešne a pod. Vyskytuje sa i na brezách, jelšách a topoľoch. Motýle sú veľké, samička pri rozpätých krídlach dosahuje až 90 mm. Dospelé húsenice majú až 10 cm. Sú žltkasté, na chrbte hnedočervené. Zo začiatku sa zdržujú v spoločnej chodbe, na druhý rok už vyžierajú v kmeni široké zvislé chodby. Niektoré vedú až na povrch kmeňa, cez ktoré húsenice vytláčajú trus a piliny. Stupeň dospelosti dosahujú na jeseň v druhom roku. Motýle lietajú v júni až júli. Samičky kladú vajíčka do trhlín kôry stromov. Napadnuté stromy poznať podľa drviny, ktorú húsenice vytláčajú, majú charakteristický octový zápach. Pri silnejšom vetre sa často lámu.

 

Breza, ktorá vyrástla bez zasadenia jeden a pol metra v zemi pri pivničných dverách...

Vľavo je pivnica a pri nej breza...

A škodcovia takto doničili našu brezu...


Škodcovia a aj choroby v záhradke

Choroby a škodcovia
Údržba záhonov spočíva najmä v reze rastlín, čistení záhonov od napadaného lístia, v ktorom môžu prezimovať škodcovia, dopĺňaní mulčovacej kôry a odburiňovaní. Tieto plochy treba niekoľko krát počas sezóny orezať na vytvorenie jasnej a pekne udržiavanej hranice medzi trávnikom a záhonom. Samozrejmosťou je kontrola ošetrovaných rastlín pred škodcami, vírusmi a chorobami, s ktorými budeme musieť bojovať. Medzi najbežnejšie ochorenia a škodcov patria:
 
Vošky
Asi najbežnejší škodca v okrasnej ale i úžitkovej záhrade. Je mnohotvárny a tak môžeme stretnúť vošky so žltým, čiernym, zeleným sfarbením, tak isto ako okrídlené či bezkrídle jedince. Napádajú všetky časti rastlín a spôsobujú najmä kučeravitosť listov. Z rastlín vyciciavajú tekutiny, z ktorých následne vylučujú prebytočné cukry, čo môže spôsobovať sekundárne hubovité ochorenie - černe.
 
Červce - štítničky
Sú to malé živočíchy ukrývajúce sa pred predátormi a nepriazňami počasia malým štítom. Tak ako vošky vyciciavajú životne dôležité šťavy z útrob rastlín. Nachádzajú sa na nových výhonoch a na spodných stranách listov a žilnatine. Pri cicaní produkujú podobne ako vošky veľké množstvo medovice. Silnejšie napadnutie spôsobuje zlý rast atakovanej rastliny.
 
Červce - vlnatky
Tieto červce produkujú malé výpotky, ktoré pokiaľ ich je niekoľko vedľa seba vytvoria väčšie chumáče podľa čoho ich ľahko rozpoznáme. Živia sa cicaním rastlinných štiav. Všetky červce napádajú najmä oslabené rastliny na záhrade ako aj v interiéri.
 
Nosánik
Malé a veľmi plaché chrobáky, ktoré sú aktívne najmä počas noci, keď je vonku kľud a ticho. Ťažko ich vidieť a tým pádom aj chemicky eliminovať. Majú pomerne veľký nosík vďaka čomu dostali aj toto pomenovanie. Spôsobujú veľké no najmä estetické škody na rastlinách s dužinatými a zvyčajne stálozelenými listami. Okusujú ich listy po celom okraji. Pri silnejšom napadnutí vedia obžrať list až na žilnatinu. Rastlina následne neumiera, avšak je esteticky nepredajná a obnova väčšinou príde až v nasledujúcej sezóne.
 
Húsenice motýľov
Húsenice sú larvami motýľov. Napádajú všetky možné rastlinné druhy a to obžieraním listov a plodov. Plody následne znečisťujú svojimi výkalmi. Pri okrasných rastlinách napríklad Buxus sempervirens v posledných rokoch spôsobujú značné a agresívne škody. Problémom je, že sú nenápadné a človek si ich na prvý pohľad nevšimne.
 
Hrdze
Toto ochorenie napáda tak okrasné rastliny ako aj zeleninu, ale aj trávnik. Je ľahko rozpoznateľné keďže pri silnejšom napadnutí listy rastlín zhnednú a majú akoby hrdzavú farbu. Ide o hubovité ochorenie ktoré prechádza z rôznych hostiteľov na ďalších. Pri silnom napadnutí najmä zeleniny môže úplne zničiť celú úrodu.
 
Múčnatka
Hubovité ochorenie vytvárajúce biely povlak na listoch. Jedno z mála hubovitých ochorení ktoré nepotrebuje pre svoj vznik mokrý list. Napadnuté rastliny trpia, keďže huba sa dostáva z povrchu do vnútra listu, kde im odoberá živiny a tak napadnuté rastliny odumierajú.
 
Roztoče
Sú to miniatúrne živočíchy dosahujúce max. 0,5mm čo je na hranici viditeľnosti voľným okom. Živia sa cicaním rastlinných štiav. Napadnutie si väčšinou všimneme až keď sa na listoch prejaví škvrnitosť, ktorá je v poslednom štádiu bronzovo sfarbená.
 
Vírusové ochorenie
Napáda všetky žijúce rastliny. Je veľmi ťažko rozpoznateľné. mali by byť spozorované aspoň dva aspekty ako napr. zakrpatenie, chradnutie alebo zastavenie rastu, zmena tvaru listov ( zvyčajne menšia plocha ). Vírus býva sprevádzaný aj zmenami farby listu kde najčastejšie pozorujeme žltú mozaiku alebo pruhovanie. Miestami dochádza ku kučeravitosti listov. Virózy sú extrémne malé častice, ktoré sa prenášajú voškami ale aj náradím či odevom. Najhoršie je, že proti nim neexistuje ochrana a napadnuté rastliny treba zničiť.
 
Fytoftórová hniloba koreňov
Najčastejšie spôsobuje veľké škody pri pestovaní živých plotov. Ochorenie sa zvyčajne objaví niekoľko mesiacov po výsadbe, ale nie je vylúčené ani napadnutie starších plotov. Napadnuté rastliny veľmi rýchlo odumierajú a ochorenie je celkom dobre rozpoznateľné vďaka mäknúcej a oddeľujúcej sa kôry. Pri napadnutí väčších stromov sa huby usadia len na nových koreňových výhonoch a tak doba odumierania stromu sa značne predlžuje. Napadnuté rastliny treba odstrániť a pred vysadením nových rastlín treba jamu ošetriť fungicídnym prípravkom, v opačnom prípade bude napadnutá aj nová, presadená rastlina.
 
Máte húsenice na buxuse?
Ak na Vašom buxuse pozorujete húsenice, či pavučinové zámotky, radi Vám s tým pomôžeme. V cene je zahrnutá práca a materiál, cena dopravy sa dohaduje individuálne na základe vzdialenosti. Ak máte o túto službu záujem, objednávajte tu alebo nás kontaktujte e-mailom, či telefonicky. Postrek od 10 €!

KRÁSAVEC




Vidlochvost feniklový

Papilio machaon Linnaeus, 1758

Názvy vidlochvosta feniklového v iných jazykoch
Portugalsky: Borboleta Cauda-de-Andorinha
Slovensky: Vidlochvost feniklový
Anglicky: Old World Swallowtail
Ukrajinsky: Махаон (метелик)

Nemecky: Schwalbenschwanz
Maďarsky: Fecskefarkú lepke
Holandsky: Koninginnenpage
Bulharsky: Голям полумесец
Česky: Otakárek fenyklový
Chorvátsky: Lastin rep
Švédsky: Makaonfjäril
Litevsky: Machaonas
Poľsky: Paź królowej
Slovinsky: Lastovičar
Španielsky: Macaón
Nórsky: Svalestjert
Dánsky: Svalehale
Rusky: Махаон
Taliansky: Macaone
Turecky: Kırlangıçkuyruk
Francúzsky: machaon, grand porte-queue



Palearktický, takmer v celej Európe, v severnej Afrike cez Ural a Áziu a Sibír až po Japonsko. Na Slovensku má vidlochvost feniklový (Papilio machaon) dve až tri generácie (IV. - X.) v závislosti od nadmorskej výšky a klimatických podmienok. V posledných rokoch sa predovšetkým v nížinách tri generácie opakujú pravidelne každý rok. Živnými rastlinami húseníc sú rôzne druhy z čeľade mrkvovitých (Apiaceae) - fenikel obyčajný (Foeniculum vulgare), mrkva obyčajná (Daucus carota), angelika lesná (Angelica sylvestris), bedrovníky (Pimpinella sp.), ale aj napríklad kôpor voňavý (Anethum graveolens) alebo petržlen záhradný (Petroselinum hortense). Húsenica je veľmi pestrá a nápadná. Druh prezimuje v štádiu kukly. Zimujúca kukla má hnedosivú farbu, zatiaľ čo kukly I. a čiastočne II. generácie sú zelené.



Rozšírenie v SR
Ťažisko jeho výskytu sa nachádza v nížinách a pahorkatinách, ale vystupuje aj do najvyšších pohorí (napr. dá sa pozorovať aj na hrebeni Belianskych Tatier). V súčasnej dobe je vidlochvost feniklový (Papilio machaon) rozšírený po celom území Slovenska vrátane vysokých pohorí a na mnohých miestach je pomerne hojný. Vzhľadom na útlm v poľnohospodárstve po roku 1989 sa rozšíril na miesta, kde nebol dlhé roky pozorovaný. Úpadok poľnohospodárstva zo sebou priniesol zníženie používania agrochemikálií až takmer na nulovú úroveň a preto jeho stavy vzrastajú predovšetkým v kultúrnej krajine a pomerne bežne sa vyskytuje aj priamo v centrách niektorých miest.




Vidlochvosta feniklového opísal Carl Linné v desiatom vydaní svojej práce Systema naturae (Sústava prírody), v roku 1758. Po prvýkrát sa však spomína už v roku 1634 v kolektívnej práci Insectorum sive Minimorum Animalium Theatrum.
Rozpätie krídel vidlochvosta feniklového je od 5,5 cm až asi do 8 cm. Jedinci jarnej generácie sú menší a zvyčajne tmavšie sfarbení, Jednici letnej generácie sú obyčajne väčší a svetlejšie sfarbení. Základná farba krídel je jasne sírovo-žltá. Na predných krídlach je čierna sieťovitá kresba s čiernym lemom, v ktorom sa nachádzajú žlté polmesiačiky. Na zadných krídlach je tiež čierny lem v ktorom je modravý poprašok. V oblasti okraja zadného krídla je zvyčajne čierno sfarbený chvostík - ostroha. Pri okraji zadného krídla je tehlovo červená, okrúhla škvrna. Oblasť výskytu je rozsiahla, zahrnuje pásovite oblasť Európy v mieste od Anglicka až po Japonsko. Vyskytuje sa v severnej Afrike i severnej Amerike.


Opísaných bolo viac ako 50 poddruhov. Opodstatnenosť mnohých z nich je podobne, ako pri jasoňovi červenookom (Parnassius apollo) sporná. Na Slovensku boli opísané dva poddruhy. Na takmer celom území sa vyskytuje poddruh Papilio machaon subsp. gorganus Fruhstorfer. Na juhovýchodnom Slovensku (okolie Slovenského Nového Mesta) je to subsp. vargaianus.
Vidlochvost feniklový obýva lúčne ekosystémy, polia, okraje viníc i horské lúky v subalpínskej oblasti. Zasahuje i vysoko do hôr. Vyskytuje sa na lúkach od nížin až do alpínskeho stupňa. Nájdeme ho takmer všade, vrátane ciest, záhrad i námestí miest, kde niekede zalieta v čase vrcholného leta - hlavne v teplých rokoch. Často poletuje i na rúbaniach, hlavne v zmiešaných lesoch, prevažne v stredných a nižších polohách. Nájdeme ho na poliach južného Slovenska, ale i v oblasti Vysokých Tatier. Vo svete sa vyskytuje na vhodných biotopoch do nadmorskej výšky až 4500 m. Motýle majú zvyčajne tendenciu sa zhromažďovať na vyvýšených miestach krajiny, preto na najvyššom bode v teréne môžeme nájsť zvyčajne i viac jedincov pohromade.




Oplodnená samička kladie vajíčka na živné rastliny, ktorými sú hlavne niektoré druhy z čeľade mrkvovitých rastlín, napr.: mrkva (Daucus), fenikel (Foeniculum), kôpor (Anethum) a pod. Po vyliahnutí malých húseničiek sa tieto živia mladými lístkami živných rastlín, ale i kvetmi a plodmi. Po dorastení na dospelú húsenicu sa táto zakukľuje v podobe zelenej, alebo hnedej hranatej kukly. Dospelá húsenica je zelená a má čierne, červeno bodkované pásiky na každom telovom článku. Za hlavou má osmeterium, ktoré pri podráždení vysunuje smerom navonok a vylučuje špecifický zápach. Kukla býva pripevnená k podkladu opaskom okolo tela - hlavou smerom hore. V našich podmienkach trvá štádium kukly asi 2 – 3 týždne. V teplých rokoch je to o niečo kratšie. Kukly posledného pokolenia prezimujú. U nás má vidlochvost fenikový zvyčajne do roka 2 generácie, ale v posledných rokoch zrejme vplyvom otepľovania pozorujeme často výskyt i čiastočne tretej generácie, zhruba koncom septembra a v októbri nielen v južnej časti našej domoviny, ale i na severe.



V minulosti i dnes patrí k dosť hojným druhom denných motýľov. Od roku 1965 patril na území Česko-Slovenska k chráneným druhom. V dnešnej dobe nepatrí medzi bezprostredne ohrozené druhy. Hlavnou príčinou prípadného ohrozenia tohto druhu v budúcnosti je zánik vhodných biotopov. Význam má i zabráneniu aplikácie umelých hnojív, ako i pesticídov na miestach výskytu druhu. Ochrana spočíva v ochrane vhodných biotopov a v celkovej ochrane životného prostredia ako takého. Individuálna ochrana jedincov, vzhľadom na jeho areál rozšírenia a početnosť druhu nemá žiaden význam.













Odkazy
http://casprezeny.azet.sk/clanok/64181/carovanie-s-korou.html

http://www.atelierduma.sk/choroby-skodcovia-zahrada
http://carozahrady.sk/skodce/drevotocobycajny.html
http://sk.wikipedia.org/wiki/Vidlochvost_feniklový
http://sk.wikipedia.org/wiki/Húsenica

www.meloidae.com

 

Moje
webové stránky 

Cezmín:
http://cezmin.wz.cz
Cezmín: http://cezmin.wz.sk
Vianoce: http://vianocesk.wz.cz
Viktorian http://viktorian.wz.sk
 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org
Seniorka: http://seniorka.szm.com
Jáska noc: http://cbjanskanoc.ic.cz
Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky: http://svetbabik.czweb.org
Vianoce: http://vianocesk.szm.com
Slovania: http://slovania.czweb.org
 Pani Príroda: http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
Veľká noc: http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo: http://gloriapolo.czweb.org
Moji psíkovia: http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... : http://eufrosyne.wz.cz
Cezmín ker a alias: http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan: http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie: http://aishwarya.wz.cz
 Horná Chlebany : http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatéstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz

 Múdra ako rádio: http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK: http://cbrsk.euweb.cz
Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english:
http://ruda-etuda.czweb.org
Ranní Sedmička: http://rannisedmicka.wz.cz
Olympionik: http://olympionikholub.wz.sk
Seniorka a deti: http://seniorka-deti.wz.cz
Senior Honza: http://senior-honza.wz.cz
Práva dieťaťa: http://dieta.czweb.org

Senior Baťo: http://dano17.wz.sk
Späť| Obnoviť | Dopredu


 
Odkaz na môj web: http://seniorka.szm.com