wz
 

Môj domov

 „Dejiny sú svedkom času, svetlom pravdy, živou pamäťou, učiteľom života a poslom minulosti.“ (Cicero)

Keď povieme slovo domov, tak nám určite znie celkom obyčajne, bez toho, aby sme sa nad ním trochu hlbšie zamysleli. Pre mňa osobne domov je najdôležitejším miestom na tomto svete. Možno povedať, že domov je tam, kde má človek svoje srdce, je to miesto, v ktorom bývame so svojimi najmilšími a najbližšími láskami, ako prístav, ktorý nám dáva pocit istoty a rodinnej pohody. Domov je miesto, kde žijeme so svojimi susedmi, priateľmi a spoluobčanmi a takisto miesto v širších súvislostiach - domovina - štát, ktorého zákony, politika a riadenie má určitý a podstatný vplyv na náš život.
Prvý pojem domova, čiže obydlia je pre mňa celoživotne spätý so starým hlineným domom v rodnej obci, ktorý je už zbúraný. Tu som žila spolu s bratom a matkou a neskôr aj s otcom (politický väzeň 50-siatych rokov). Tu som sa hrávala s bratom aj s kamarátmi pri pasení kôz a kráv na lúkach za dedinou, popri potoku k Števikovmu háju, v háji "Lieština" a "Agačina", tu som chodila do Základnej školy 1-5 ročník a učila sa čítať, písať a počítať. Zostalo mi veľa nie dobrých a príjemných spomienok na svoj rodný domov a odchodom rodičov "na druhý breh" sa už do svojho rodiska nevraciam, iba občas vo svojich spomienkach, no snažím sa spomínať si na tie krajšie chvíle, hlavne pri pasení kozy a hrách s našim psom. Neskôr som z obce odišla do rodiska manžela a založili sme svoj vlastný domov, v ktorom žijem dodnes.  Každá izba, každý kútik, každý maličký detail v dome má svoj zmysel. Sú tu so mnou všetky moje spomienky, zvyky, atmosféra, vôňa Vianoc našich troch synov, všetko pekné a príjemné, ale aj to, čo v nás zanechalo bolesť a smútok. Tento domov je pre mňa pocit istoty a stability. Je mojou túžbou, aby si aj deti nášho syna, ktorý zostal žiť v našom dome, toto obydlie vážili a ctili, aby v ňom žili naďalej a aby v ňom videli istý pevný bod v búrlivom mori života.
Domov, dedinka Horné Chlebany v údolí medzi troma pohoriami stredného Ponitria mi prirástla k srdcu. Tu som pracovala podstatnú časť svojho života a rozmýšľala o tom, čo by som pre rodisko našich synov mohla a vedela urobiť, tak som sa snažila priniesť  nejakú dobrú a osožnú vec pre všetkých spoluobčanov na skvalitnenie dedinského života, čo som zrealizovala ako obecná knihovníčka a kronikárka. Myslím si, že môžem bez obáv povedať, že Horné Chlebany – náš domov – je miesto, kde sa nežije zle. Možno niekedy ani nevidíme alebo nechceme vidieť to, čo všetko sa u nás urobilo, v čom všetkom obec napredovala, ako sa zveľaďovala, čo sa tu po troche modernizovalo, čo pribudlo, čo sa opravilo alebo čo sme skrášlili. Niekto možno tvrdí, že v obci to, či ono chýba, že by niektoré veci mohli byť riešené inak, že keby oni mohli na mieste poslancov obecného zastupiteľstva, či starostu rozhodovať, uprednostnili by iné hodnoty, iné priority a urobili by oveľa viac. Koľko ľudí, toľko názorov. Som však presvedčená, že v konečnom dôsledku by si každý uvedomil, akú veľkú zodpovednosť nesie starosta na svojich pleciach. Preto s vidinou perspektívy ďalšieho rozvoja rozhodovali voliči tak, ako volili, a predstavitelia obce uprednostnili aktivity, ktoré sa počas rokov v obci realizovali a uskutočňovali v poradí, v akom to umožňovali okolnosti, finančné možnosti obce, podmienky využívania európskych fondov a občas aj okolnosti vynútené napríklad ekonomickou krízou či prírodou.
Keď hovorím o domove, o pocite spokojnosti a pohody, ktorú tu prežívam "na svoje staré kolená", nedá mi nespomenúť na heroickú robotu nášho bývalého pána starostu Ing. Jána Mašíra, ktorý zveľadil a zvýšil obecný majetok na miliónové hodnoty.
Domov - Domovina – Štát - v ktorom žijem, je pre mňa takisto dôležitým miestom na Zemi a úprimne priznám, že vonkoncom netúžim po cestovaní do iných štátov. U nás je nepreberné množstvo nádherných miest ako v mestách a dedinkách, tak aj v prírode a na krásnych pohoriach, pre mňa osobne je srdcu najmilšie a najkrajšie Inovecké pohorie. S demokraciou v štáte to škrípe a ľutujem potomkov, ktorým štátny aparát svojou neobozretnou politikou dovolil rozpredávať západniarom  rodné pozemky ako nejaký tovar, hoci je naša zem posvätným dedičstvom po našich prapredkoch Slovanoch. To som od demokracie vonkoncom nečakala, to považujem za zradu a svinstvo voči obyvateľom tohto štátu a hlavne tých, ktorí chcú hospodáriť  a pracovať v poľnohospodárstve ako "gazdovia" a nie  "farmári" (to je západniarsky výraz na naše známe pomenovanie majiteľov a hospodárov poľných pozemkov) a majú vzťah k rodnej pôde.

Nasledujúce riadky sú poetické vyjadrenia básnikov o Domove, Domovine a rodnej zemi...

DOMOV, DOMOVINA

Čo je šťastie?
Keď mám domov,
v zdraví rastiem,
hovoria mi:
Ty máš šťastie!
S kamarátmi rád sa hrám,
čítam, kreslím, vymýšľam.
Žmurknem očkom
ku nebíčku:
Ďakujem ti, anjelíčku!

Na mapke je "IMROV KOPEC", manžel sa volá IMRO, Imrich... Latitude: 48°18'29.88"
Longitude: 19°28'0.12"

Imrov Kopec je osada v pohorí Ostrôžky, v nadmorskej výške 420 m n. m. Je súčasťou obce Pravica, v okrese Veľký Krtíš. Leží na nespevnenej ceste z Príboja do Pravice. Osadou prechádza červeno značkovaný turistický chodník na Lysec (716,4 m n. m., 1 hod. 30 min.). Pravica v pohorí Ostrôžky, na rozhraní okresov Veľký Krtíš a Lučenec, leží na Krupinskej výšine v dolinke Pravického potoka. Nadmorská výška v strede obce je 360 m n. m. a v chotári 270–640 m n. m. Chotár tvoria ploché, dolinami rozčlenené chrbty z andezitických tufitov. Je odlesnený, len v najsevernejšej časti je dubový a bukový les. V lokalite Imrov kopec neďaleko obce je zriadená súkromná zverofarma o rozlohe 200 ha, kde sa nachádza cca. 500 kusov danielej a niekoľko kusov diviačej zveri.

Orol - Klenot našich hôr

http://www.youtube.com/watch?v=7hurQBY9SZs

MILAN RÚFUS
(Kniha - Modlitbičky )
Modlitba za Slovensko

Viem jedno hniezdo.
Rád ho mám.
V ňom ako v Božej sieti
je mnoho otcov, mnoho mám
a mnoho, mnoho detí.

To hniezdo uvil Stvoriteľ.
A sám aj určil, komu,
koho tam pozve prebývať
do človečieho domu.

Viem jedno hniezdo.
Rád ho mám.
Hreje ma dňom i nocou,
vystlané mäkkou vravou mám
a mozoľami otcov.

Môj dobrý Bože,
zhliadni naň.
Stráž nám ho neustále.
A aspoň Ty ho, Veľký, chráň,
keď si ho stvoril malé.

Ani som nedýchal

http://www.youtube.com/watch?v=ciwwmbhjm64

Elena Čepčeková
Láska k domovine
Ako ľúbia kvety nebeskú rosičku,
ako bystré pstruhy studenú vodičku,
ako spevný slávik kríčky a húštinu:
Tak ľúbim, milujem svoju domovinu.

 Miroslav Válek
(úryvok)
zo zbierky
Príťažlivosť

Prekročiť ten strach,
otvoriť dvere
a vidieť, čo sa robí!
Matka! Matka!
Čižmy na schodoch.
A potom doma umývala riad,
plechovú slávu nedeľného obeda,
pri ktorom zostal jeden tanier čistý.
A potom doma kvety polievala,
drhla prach dlážky,
strážila lesk okien
a večne mala obe ruky prázdne.
Prezerala si ich večer pod lampou,
prekvapená,
prikladala ich k sebe a odťahovala,
prikladala, odťahovala.
Čo bolo medzi nimi, nikomu nepovedala.
To bola práve tá zvrchovanosť národa:
ruky, ruky.

 Andrej Plávka
Zbierka Domovina moja
(Úryvky z básne)

„Vlasť aby bola bohatšia i krajšia –
i ty v nej po tom čo najlepšie maj sa.
Ach, keď sa pozriem od Tatier po Dunaj,
čo sa to deje v mojej vlasti tuná,
- ako na veľkom živom mravenisku,
roboty plno, ľudí, vravy, stisku
dnes domy stoja pekne murované
krajšie ti teda obliekajú háby ...“

Spomienky ho hrejú, ale i bolia:
„Ty hniezdo rodné, akouže to silou
tvár svoju starú zmenilo si naraz?“

„Ty domovina moja plná krásy
čo z hôr a dolín veniec uvila si
a stužkami riek si ho vyzdobila
- ako sa zdobí pre nedeli milá -
cez lásku k tebe na svet šíri hľadím,
cítim sa znovu veselým a mladým
pre tvoju pieseň, krásu tvojej jari,
tvoj život v ľude nikdy neskonalý –
hodna si práce seba žertvy boja,
ty, domovina moja!“

 Daniel Šovc: Bez lásky...
Zo zbierky:
Ozveny dní a nocí

Bez lásky nieto slov,
bez lásky pusto všade.
Bez lásky ruža nevonia,
stromy sú hroby v sade.

Bez lásky nemá struna tón
aj harfy hluché sú a nemé
a hlas svoj nepoznajú si
prv než ich objímeme.

Bez lásky hluchý je aj verš,
dravé slová cezeň tečú
a darmo píšeš tisíc viet,
nehladia slová, iba brešú.

A ani voda nemá chuť
a ani srdce nepoznáš si
a nevieš, kde máš rodný kút,
ak lásku nerozsial si.

Bez lásky neobídeš svet,
si bez nej tulák biedny.
Bez lásky obíde ťa svet
a čakaj na smrť medzi dvermi.

Daniel Michal Fakla: Modlitba za maličkých
(Zo zbierky: D.M.Fakla: Na milosť čakám)

Vďaka Ti, Bože, za modré nevädze,
čo svietia v očkách našich vnúčat.
A hoc' kvietok sám rozviť sa nevládze,
predsa len z Tvojej moci začína pučať.

Vďaka Ti za jas v ich iskrivom zraku.
K blahu im stačí blízkosť otca - matky.
Obeť sŕdc i rúk dvíhame proti mraku,
čo hrozí rušiť ich spánok sladký.

Blízkosťou svojou, Bože, vzbuď v nás nádej,
že nezabudneš nikdy, nikdy na ne.
Keď v hniezde spoločnom žiť budú ďalej,
láskou ich zastrú Tvoje mocné dlane.

 Aby bol mier
(Anna Batková 1924-2010)

Prešiel by som celú zemeguľu,
zastavil by som sa u každých dvier,
poprosil by som ľudí celého sveta,
aby si chránili mier.
Ale to nemôžem.

Navštívil by som vladárov sveta,
daroval by som im jednu zo svojich najkrajších hier,
poprosil by som ich,
aby zjednali pre všetky národy mier.
Ale to nemôžem.

Obišiel by som všetky továrne, čo vyrábajú zbrane,
pokazil stroje, pohádzal pod zem do tmavých dier,
aby bol konečne na svete mier.
Ale to nemôžem.

Kľaknem si k posteli, zložím si dlane,
Otče náš, ktorý si v nebesiach ...
odpusť nám naše viny ...
zbav zlého, lebo Tvoje je kráľovstvo,
moc i sláva na veky vekov.
To predsa môžem.

 Mila Srnková
Zemi
 
Ked smrť ma vloží
do tvojich rúk,
zem, premeň ma
na mokrú hlinu!

Nech moje ruky,
vždy vďačné životu
za všetku krásu, bolesť sveta,
s koreňmi milovaných stromov splynú.

Jozef Tóth
Panta rei

Jedni prichádzajú,
druhí odchádzajú.
Niet miesta na postátie.
Myšlienky sú ako postrihané atrapy.
Vpredu je plač,
vzadu smiech
a v strede stonanie.
Nemôžem postáť pri tebe.
Prichádzam,
odchádzam.
Preciedzame sa cez ucho ihly.
Už sme navlečení
ako papriky na sušenie
vzdychajúce za letom.

Andrej Plávka
Ukážka
Ohne na horách - Na troskách

Podaj mi ruku človek
chcem cítit tvoje teplo
a teraz sa mi priznaj
stavať chceš raj či peklo.

Ján Kostra
Ukážka - zbierka Každý deň, báseň

Každý deň
Každý deň stretnúť človeka,
to stačí.
A nech sa všetko mení, nech čas uteká,
nech zosýpa sa staré
a nech sa taví v novom vare,
nech tuhne v odolnejšie tvary -
a keď aj prídu miesto splnov zmary :
nech sa páči,
dáš všetko bez ľútosti
do kotla premien, do taviacej pece -
svoj ošúchaný päták starý,
ale
každý deň stretnúť človeka.
No nie v plači.
Nie strachopuda, ktorý narieka.
 

Pavol Horov
báseň Kysuce (Slnce nad nami)
prírodné podmienky ostávajú naďalej drsné,
ale ľudia si už na ne zvykli.
(Úryvok z básne)

„Ťažko je najmä v zime
záveje, kúrňavy
tiež na jar, v jeseni
pľušte, blato, ...
Ale aj to sa pominie.“

Aj keď to zlé pominulo, spomienky ostávajú:
„Len na tie staré časy
Len na tie plané časy
ťažko je zabudnúť.“
Zradné vody spodné.

Pavol Horov
(Úryvok z básne)

Kroky
„Vy kroky v diaľke mrúce,
šla tade žena.
Vo víchre plieskajúce
Do nevidenia.“

Ó, vráť sa raz do rodného domu
Dimčo Debeľanov, Bulharsko
preložila Viera Prokešová
z
o zbierky

Bohémske noci
Ó, vrátiť sa raz do rodného domu,
keď večer pohasína v nežnom tieni,
tichá noc volá k stíšenému lonu
nešťastných, dávno smutných, utrápených.
Zhodiť z pliec čiernu každodennú ťarchu,
ktorou ťa bezútešné rána moria –
plachými krokmi vchádzať, radosť plachú
prebudiť v tichu pokojného dvora.

Na prahu uvíta ťa, neveriaca,
hlava sa ti k jej chudým pleciam skláňa,
v jej šťastnom úsmeve sa celý strácaš
a dlho opakuješ: mama, mama.
Do známej izby vojdeš, cudzí, iný,
posledné útočisko, nežná skrýša,
zašepkáš tiché slová do tíšiny,
do starej ikony tvoj pohľad vpil sa:
čakáš tu na skon, pokojný a smutný,
veď tvoje slnko nevládze už narásť...

Ó, skryté vzdychy, uzúfaný pútnik,
márne si myslel na matku a vlasť!

JÁN KOSTRA
(Úryvok z básne)
AVE EVA

Nad obraz sklonený šepkám si Ave, Eva.
Pod srdcom krylas´ ho, hriešnika, ktorý spieva
a ktorý kajúcne vyberá slová chvál.
Ste ako piliere nádherných katedrál,
Ste ako liany, prší z vás kvet i semä,
k hriechu i k modlitbe kľaká k vám mužské plemä,
žiadosťou šialené rúti sa do bahna
a trepotavým snom vylieta na rahná

JÁN KOSTRA
(Úryvok z básne)
Každý deň stretnúť človeka

Každý deň stretnúť človeka,
to stačí.

A nech sa všetko mení, nech čas uteká,
nech zosýpa sa staré
a nech sa taví v novom vare,
nech tuhne v odolnejšie tvary -
a keď aj prídu miesto splnov zmary:
nech sa páči,
dáš všetko bez ľútosti
do kotla premien, do taviacej pece -
svoj ošúchaný päták starý,
ale
každý deň stretnúť človeka.
No nie v plači.
Nie strachopuda, ktorý narieka.

Kde domov můj
Josef Kajetán Tyl
z divadelnej hry Fidlovačka aneb
Žádny hněv a žádna rvačka

Kde domov můj,
kde domov můj.
Voda hučí po lučinách,
bory šumí po skalinách.
V sadě skví se jara květ
zemský ráj to na pohled!
A to jest ta krásná země
země česká domov můj!
Země česká domov můj!

Kde domov můj,
kde domov můj.
Znáte v kraji bohumilém
duše outlé v těle čilém,
mysl jasnou, vznik a zdar
a tu sílu, vzdoru zmar?
To je Čechů slavné plémě,
mezi Čechy domov můj,
mezi Čechy domov můj!

Moje
webové stránky
 
Cezmín: http://cezmin.wz.cz
Cezmín: http://cezmin.wz.sk
Vianoce: http://vianocesk.ic.cz
Vianoce: http://vianocesk.wz.cz
Veľká noc:
http://velkanoc.ic.cz
Viktorian http://viktorian.wz.sk

 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky: http://bylinky.czweb.org
Seniorka: http://seniorka.szm.com
Jáska noc: http://cbjanskanoc.ic.cz
Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky: http://svetbabik.czweb.org
Slovania: http://slovania.czweb.org
 Pani Príroda: http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo:
http://gloriapolo.czweb.org
Moji psíkovia: http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... : http://eufrosyne.wz.cz
Cezmín ker a alias: http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan: http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie: http://aishwarya.wz.cz
 Horná Chlebany : http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatéstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz

 Múdra ako rádio: http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK: http://cbrsk.euweb.cz
Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english:
http://ruda-etuda.czweb.org
Seniorka a deti: http://babka-radi.euweb.cz
Olympionik:
http://olympionikholub.ic.cz
Sedmičkari:
http://rannisedmicka.ic.cz
Práva dieťaťa:
http://dieta.czweb.org

Späť| Obnoviť | Dopredu

 
Odkaz na môj web: http://seniorka.szm.com

 
 

 

 

 

 

 


Seniorka - Moje lásky
 

Môj domov

 „Dejiny sú svedkom času, svetlom pravdy, živou pamäťou, učiteľom života a poslom minulosti.“ (Cicero)

Keď povieme slovo domov, tak nám určite znie celkom obyčajne, bez toho, aby sme sa nad ním trochu hlbšie zamysleli. Pre mňa osobne domov je najdôležitejším miestom na tomto svete. Možno povedať, že domov je tam, kde má človek svoje srdce, je to miesto, v ktorom bývame so svojimi najmilšími a najbližšími láskami, ako prístav, ktorý nám dáva pocit istoty a rodinnej pohody. Domov je miesto, kde žijeme so svojimi susedmi, priateľmi a spoluobčanmi a takisto miesto v širších súvislostiach - domovina - štát, ktorého zákony, politika a riadenie má určitý a podstatný vplyv na náš život.
Prvý pojem domova, čiže obydlia je pre mňa celoživotne spätý so starým hlineným domom v rodnej obci, ktorý je už zbúraný. Tu som žila spolu s bratom a matkou a neskôr aj s otcom (politický väzeň 50-siatych rokov). Tu som sa hrávala s bratom aj s kamarátmi pri pasení kôz a kráv na lúkach za dedinou, popri potoku k Števikovmu háju, v háji "Lieština" a "Agačina", tu som chodila do Základnej školy 1-5 ročník a učila sa čítať, písať a počítať. Zostalo mi veľa nie dobrých a príjemných spomienok na svoj rodný domov a odchodom rodičov "na druhý breh" sa už do svojho rodiska nevraciam, iba občas vo svojich spomienkach, no snažím sa spomínať si na tie krajšie chvíle, hlavne pri pasení kozy a hrách s našim psom. Neskôr som z obce odišla do rodiska manžela a založili sme svoj vlastný domov, v ktorom žijem dodnes.  Každá izba, každý kútik, každý maličký detail v dome má svoj zmysel. Sú tu so mnou všetky moje spomienky, zvyky, atmosféra, vôňa Vianoc našich troch synov, všetko pekné a príjemné, ale aj to, čo v nás zanechalo bolesť a smútok. Tento domov je pre mňa pocit istoty a stability. Je mojou túžbou, aby si aj deti nášho syna, ktorý zostal žiť v našom dome, toto obydlie vážili a ctili, aby v ňom žili naďalej a aby v ňom videli istý pevný bod v búrlivom mori života.
Domov, dedinka Horné Chlebany v údolí medzi troma pohoriami stredného Ponitria mi prirástla k srdcu. Tu som pracovala podstatnú časť svojho života a rozmýšľala o tom, čo by som pre rodisko našich synov mohla a vedela urobiť, tak som sa snažila priniesť  nejakú dobrú a osožnú vec pre všetkých spoluobčanov na skvalitnenie dedinského života, čo som zrealizovala ako obecná knihovníčka a kronikárka. Myslím si, že môžem bez obáv povedať, že Horné Chlebany – náš domov – je miesto, kde sa nežije zle. Možno niekedy ani nevidíme alebo nechceme vidieť to, čo všetko sa u nás urobilo, v čom všetkom obec napredovala, ako sa zveľaďovala, čo sa tu po troche modernizovalo, čo pribudlo, čo sa opravilo alebo čo sme skrášlili. Niekto možno tvrdí, že v obci to, či ono chýba, že by niektoré veci mohli byť riešené inak, že keby oni mohli na mieste poslancov obecného zastupiteľstva, či starostu rozhodovať, uprednostnili by iné hodnoty, iné priority a urobili by oveľa viac. Koľko ľudí, toľko názorov. Som však presvedčená, že v konečnom dôsledku by si každý uvedomil, akú veľkú zodpovednosť nesie starosta na svojich pleciach. Preto s vidinou perspektívy ďalšieho rozvoja rozhodovali voliči tak, ako volili, a predstavitelia obce uprednostnili aktivity, ktoré sa počas rokov v obci realizovali a uskutočňovali v poradí, v akom to umožňovali okolnosti, finančné možnosti obce, podmienky využívania európskych fondov a občas aj okolnosti vynútené napríklad ekonomickou krízou či prírodou.
Keď hovorím o domove, o pocite spokojnosti a pohody, ktorú tu prežívam "na svoje staré kolená", nedá mi nespomenúť na heroickú robotu nášho bývalého pána starostu Ing. Jána Mašíra, ktorý zveľadil a zvýšil obecný majetok na miliónové hodnoty.
Domov - Domovina – Štát - v ktorom žijem, je pre mňa takisto dôležitým miestom na Zemi a úprimne priznám, že vonkoncom netúžim po cestovaní do iných štátov. U nás je nepreberné množstvo nádherných miest ako v mestách a dedinkách, tak aj v prírode a na krásnych pohoriach, pre mňa osobne je srdcu najmilšie a najkrajšie Inovecké pohorie. S demokraciou v štáte to škrípe a ľutujem potomkov, ktorým štátny aparát svojou neobozretnou politikou dovolil rozpredávať západniarom  rodné pozemky ako nejaký tovar, hoci je naša zem posvätným dedičstvom po našich prapredkoch Slovanoch. To som od demokracie vonkoncom nečakala, to považujem za zradu a svinstvo voči obyvateľom tohto štátu a hlavne tých, ktorí chcú hospodáriť  a pracovať v poľnohospodárstve ako "gazdovia" a nie  "farmári" (to je západniarsky výraz na naše známe pomenovanie majiteľov a hospodárov poľných pozemkov) a majú vzťah k rodnej pôde.

Nasledujúce riadky sú poetické vyjadrenia básnikov o Domove, Domovine a rodnej zemi...

DOMOV, DOMOVINA

Čo je šťastie?
Keď mám domov,
v zdraví rastiem,
hovoria mi:
Ty máš šťastie!
S kamarátmi rád sa hrám,
čítam, kreslím, vymýšľam.
Žmurknem očkom
ku nebíčku:
Ďakujem ti, anjelíčku!

Na mapke je "IMROV KOPEC", manžel sa volá IMRO, Imrich... Latitude: 48°18'29.88"
Longitude: 19°28'0.12"

Imrov Kopec je osada v pohorí Ostrôžky, v nadmorskej výške 420 m n. m. Je súčasťou obce Pravica, v okrese Veľký Krtíš. Leží na nespevnenej ceste z Príboja do Pravice. Osadou prechádza červeno značkovaný turistický chodník na Lysec (716,4 m n. m., 1 hod. 30 min.). Pravica v pohorí Ostrôžky, na rozhraní okresov Veľký Krtíš a Lučenec, leží na Krupinskej výšine v dolinke Pravického potoka. Nadmorská výška v strede obce je 360 m n. m. a v chotári 270–640 m n. m. Chotár tvoria ploché, dolinami rozčlenené chrbty z andezitických tufitov. Je odlesnený, len v najsevernejšej časti je dubový a bukový les. V lokalite Imrov kopec neďaleko obce je zriadená súkromná zverofarma o rozlohe 200 ha, kde sa nachádza cca. 500 kusov danielej a niekoľko kusov diviačej zveri.

Orol - Klenot našich hôr

http://www.youtube.com/watch?v=7hurQBY9SZs

MILAN RÚFUS
(Kniha - Modlitbičky )
Modlitba za Slovensko

Viem jedno hniezdo.
Rád ho mám.
V ňom ako v Božej sieti
je mnoho otcov, mnoho mám
a mnoho, mnoho detí.

To hniezdo uvil Stvoriteľ.
A sám aj určil, komu,
koho tam pozve prebývať
do človečieho domu.

Viem jedno hniezdo.
Rád ho mám.
Hreje ma dňom i nocou,
vystlané mäkkou vravou mám
a mozoľami otcov.

Môj dobrý Bože,
zhliadni naň.
Stráž nám ho neustále.
A aspoň Ty ho, Veľký, chráň,
keď si ho stvoril malé.

Ani som nedýchal

http://www.youtube.com/watch?v=ciwwmbhjm64

Elena Čepčeková
Láska k domovine
Ako ľúbia kvety nebeskú rosičku,
ako bystré pstruhy studenú vodičku,
ako spevný slávik kríčky a húštinu:
Tak ľúbim, milujem svoju domovinu.

 Miroslav Válek
(úryvok)
zo zbierky
Príťažlivosť

Prekročiť ten strach,
otvoriť dvere
a vidieť, čo sa robí!
Matka! Matka!
Čižmy na schodoch.
A potom doma umývala riad,
plechovú slávu nedeľného obeda,
pri ktorom zostal jeden tanier čistý.
A potom doma kvety polievala,
drhla prach dlážky,
strážila lesk okien
a večne mala obe ruky prázdne.
Prezerala si ich večer pod lampou,
prekvapená,
prikladala ich k sebe a odťahovala,
prikladala, odťahovala.
Čo bolo medzi nimi, nikomu nepovedala.
To bola práve tá zvrchovanosť národa:
ruky, ruky.

 Andrej Plávka
Zbierka Domovina moja
(Úryvky z básne)

„Vlasť aby bola bohatšia i krajšia –
i ty v nej po tom čo najlepšie maj sa.
Ach, keď sa pozriem od Tatier po Dunaj,
čo sa to deje v mojej vlasti tuná,
- ako na veľkom živom mravenisku,
roboty plno, ľudí, vravy, stisku
dnes domy stoja pekne murované
krajšie ti teda obliekajú háby ...“

Spomienky ho hrejú, ale i bolia:
„Ty hniezdo rodné, akouže to silou
tvár svoju starú zmenilo si naraz?“

„Ty domovina moja plná krásy
čo z hôr a dolín veniec uvila si
a stužkami riek si ho vyzdobila
- ako sa zdobí pre nedeli milá -
cez lásku k tebe na svet šíri hľadím,
cítim sa znovu veselým a mladým
pre tvoju pieseň, krásu tvojej jari,
tvoj život v ľude nikdy neskonalý –
hodna si práce seba žertvy boja,
ty, domovina moja!“

 Daniel Šovc: Bez lásky...
Zo zbierky:
Ozveny dní a nocí

Bez lásky nieto slov,
bez lásky pusto všade.
Bez lásky ruža nevonia,
stromy sú hroby v sade.

Bez lásky nemá struna tón
aj harfy hluché sú a nemé
a hlas svoj nepoznajú si
prv než ich objímeme.

Bez lásky hluchý je aj verš,
dravé slová cezeň tečú
a darmo píšeš tisíc viet,
nehladia slová, iba brešú.

A ani voda nemá chuť
a ani srdce nepoznáš si
a nevieš, kde máš rodný kút,
ak lásku nerozsial si.

Bez lásky neobídeš svet,
si bez nej tulák biedny.
Bez lásky obíde ťa svet
a čakaj na smrť medzi dvermi.

Daniel Michal Fakla: Modlitba za maličkých
(Zo zbierky: D.M.Fakla: Na milosť čakám)

Vďaka Ti, Bože, za modré nevädze,
čo svietia v očkách našich vnúčat.
A hoc' kvietok sám rozviť sa nevládze,
predsa len z Tvojej moci začína pučať.

Vďaka Ti za jas v ich iskrivom zraku.
K blahu im stačí blízkosť otca - matky.
Obeť sŕdc i rúk dvíhame proti mraku,
čo hrozí rušiť ich spánok sladký.

Blízkosťou svojou, Bože, vzbuď v nás nádej,
že nezabudneš nikdy, nikdy na ne.
Keď v hniezde spoločnom žiť budú ďalej,
láskou ich zastrú Tvoje mocné dlane.

 Aby bol mier
(Anna Batková 1924-2010)

Prešiel by som celú zemeguľu,
zastavil by som sa u každých dvier,
poprosil by som ľudí celého sveta,
aby si chránili mier.
Ale to nemôžem.

Navštívil by som vladárov sveta,
daroval by som im jednu zo svojich najkrajších hier,
poprosil by som ich,
aby zjednali pre všetky národy mier.
Ale to nemôžem.

Obišiel by som všetky továrne, čo vyrábajú zbrane,
pokazil stroje, pohádzal pod zem do tmavých dier,
aby bol konečne na svete mier.
Ale to nemôžem.

Kľaknem si k posteli, zložím si dlane,
Otče náš, ktorý si v nebesiach ...
odpusť nám naše viny ...
zbav zlého, lebo Tvoje je kráľovstvo,
moc i sláva na veky vekov.
To predsa môžem.

 Mila Srnková
Zemi
 
Ked smrť ma vloží
do tvojich rúk,
zem, premeň ma
na mokrú hlinu!

Nech moje ruky,
vždy vďačné životu
za všetku krásu, bolesť sveta,
s koreňmi milovaných stromov splynú.

Jozef Tóth
Panta rei

Jedni prichádzajú,
druhí odchádzajú.
Niet miesta na postátie.
Myšlienky sú ako postrihané atrapy.
Vpredu je plač,
vzadu smiech
a v strede stonanie.
Nemôžem postáť pri tebe.
Prichádzam,
odchádzam.
Preciedzame sa cez ucho ihly.
Už sme navlečení
ako papriky na sušenie
vzdychajúce za letom.

Andrej Plávka
Ukážka
Ohne na horách - Na troskách

Podaj mi ruku človek
chcem cítit tvoje teplo
a teraz sa mi priznaj
stavať chceš raj či peklo.

Ján Kostra
Ukážka - zbierka Každý deň, báseň

Každý deň
Každý deň stretnúť človeka,
to stačí.
A nech sa všetko mení, nech čas uteká,
nech zosýpa sa staré
a nech sa taví v novom vare,
nech tuhne v odolnejšie tvary -
a keď aj prídu miesto splnov zmary :
nech sa páči,
dáš všetko bez ľútosti
do kotla premien, do taviacej pece -
svoj ošúchaný päták starý,
ale
každý deň stretnúť človeka.
No nie v plači.
Nie strachopuda, ktorý narieka.
 

Pavol Horov
báseň Kysuce (Slnce nad nami)
prírodné podmienky ostávajú naďalej drsné,
ale ľudia si už na ne zvykli.
(Úryvok z básne)

„Ťažko je najmä v zime
záveje, kúrňavy
tiež na jar, v jeseni
pľušte, blato, ...
Ale aj to sa pominie.“

Aj keď to zlé pominulo, spomienky ostávajú:
„Len na tie staré časy
Len na tie plané časy
ťažko je zabudnúť.“
Zradné vody spodné.

Pavol Horov
(Úryvok z básne)

Kroky
„Vy kroky v diaľke mrúce,
šla tade žena.
Vo víchre plieskajúce
Do nevidenia.“

Ó, vráť sa raz do rodného domu
Dimčo Debeľanov, Bulharsko
preložila Viera Prokešová
z
o zbierky

Bohémske noci
Ó, vrátiť sa raz do rodného domu,
keď večer pohasína v nežnom tieni,
tichá noc volá k stíšenému lonu
nešťastných, dávno smutných, utrápených.
Zhodiť z pliec čiernu každodennú ťarchu,
ktorou ťa bezútešné rána moria –
plachými krokmi vchádzať, radosť plachú
prebudiť v tichu pokojného dvora.

Na prahu uvíta ťa, neveriaca,
hlava sa ti k jej chudým pleciam skláňa,
v jej šťastnom úsmeve sa celý strácaš
a dlho opakuješ: mama, mama.
Do známej izby vojdeš, cudzí, iný,
posledné útočisko, nežná skrýša,
zašepkáš tiché slová do tíšiny,
do starej ikony tvoj pohľad vpil sa:
čakáš tu na skon, pokojný a smutný,
veď tvoje slnko nevládze už narásť...

Ó, skryté vzdychy, uzúfaný pútnik,
márne si myslel na matku a vlasť!

JÁN KOSTRA
(Úryvok z básne)
AVE EVA

Nad obraz sklonený šepkám si Ave, Eva.
Pod srdcom krylas´ ho, hriešnika, ktorý spieva
a ktorý kajúcne vyberá slová chvál.
Ste ako piliere nádherných katedrál,
Ste ako liany, prší z vás kvet i semä,
k hriechu i k modlitbe kľaká k vám mužské plemä,
žiadosťou šialené rúti sa do bahna
a trepotavým snom vylieta na rahná

JÁN KOSTRA
(Úryvok z básne)
Každý deň stretnúť človeka

Každý deň stretnúť človeka,
to stačí.

A nech sa všetko mení, nech čas uteká,
nech zosýpa sa staré
a nech sa taví v novom vare,
nech tuhne v odolnejšie tvary -
a keď aj prídu miesto splnov zmary:
nech sa páči,
dáš všetko bez ľútosti
do kotla premien, do taviacej pece -
svoj ošúchaný päták starý,
ale
každý deň stretnúť človeka.
No nie v plači.
Nie strachopuda, ktorý narieka.

Kde domov můj
Josef Kajetán Tyl
z divadelnej hry Fidlovačka aneb
Žádny hněv a žádna rvačka

Kde domov můj,
kde domov můj.
Voda hučí po lučinách,
bory šumí po skalinách.
V sadě skví se jara květ
zemský ráj to na pohled!
A to jest ta krásná země
země česká domov můj!
Země česká domov můj!

Kde domov můj,
kde domov můj.
Znáte v kraji bohumilém
duše outlé v těle čilém,
mysl jasnou, vznik a zdar
a tu sílu, vzdoru zmar?
To je Čechů slavné plémě,
mezi Čechy domov můj,
mezi Čechy domov můj!

Moje
webové stránky 

Cezmín: http://cezmin.wz.cz
Cezmín: http://cezmin.wz.sk
Vianoce: http://vianocesk.wz.cz
Viktorian http://viktorian.wz.sk
 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org
Seniorka: http://seniorka.szm.com
Jáska noc: http://cbjanskanoc.ic.cz
Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky: http://svetbabik.czweb.org
Vianoce: http://vianocesk.szm.com
Slovania: http://slovania.czweb.org
 Pani Príroda: http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
Veľká noc: http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo: http://gloriapolo.czweb.org
Moji psíkovia: http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... : http://eufrosyne.wz.cz
Cezmín ker a alias: http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan: http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie: http://aishwarya.wz.cz
 Horná Chlebany : http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatéstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz

 Múdra ako rádio: http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK: http://cbrsk.euweb.cz
Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english:
http://ruda-etuda.czweb.org
Ranní Sedmička: http://rannisedmicka.wz.cz
Olympionik: http://olympionikholub.wz.sk
Seniorka a deti: http://seniorka-deti.wz.cz
Senior Honza: http://senior-honza.wz.cz
Práva dieťaťa: http://dieta.czweb.org

Senior Baťo: http://dano17.wz.sk
Späť| Obnoviť | Dopredu

 
Odkaz na môj web: http://seniorka.szm.com

 
 

 

 

 

 

 


Seniorka - Moje lásky
 

Môj domov

 „Dejiny sú svedkom času, svetlom pravdy, živou pamäťou, učiteľom života a poslom minulosti.“ (Cicero)

Keď povieme slovo domov, tak nám určite znie celkom obyčajne, bez toho, aby sme sa nad ním trochu hlbšie zamysleli. Pre mňa osobne domov je najdôležitejším miestom na tomto svete. Možno povedať, že domov je tam, kde má človek svoje srdce, je to miesto, v ktorom bývame so svojimi najmilšími a najbližšími láskami, ako prístav, ktorý nám dáva pocit istoty a rodinnej pohody. Domov je miesto, kde žijeme so svojimi susedmi, priateľmi a spoluobčanmi a takisto miesto v širších súvislostiach - domovina - štát, ktorého zákony, politika a riadenie má určitý a podstatný vplyv na náš život.
Prvý pojem domova, čiže obydlia je pre mňa celoživotne spätý so starým hlineným domom v rodnej obci, ktorý je už zbúraný. Tu som žila spolu s bratom a matkou a neskôr aj s otcom (politický väzeň 50-siatych rokov). Tu som sa hrávala s bratom aj s kamarátmi pri pasení kôz a kráv na lúkach za dedinou, popri potoku k Števikovmu háju, v háji "Lieština" a "Agačina", tu som chodila do Základnej školy 1-5 ročník a učila sa čítať, písať a počítať. Zostalo mi veľa nie dobrých a príjemných spomienok na svoj rodný domov a odchodom rodičov "na druhý breh" sa už do svojho rodiska nevraciam, iba občas vo svojich spomienkach, no snažím sa spomínať si na tie krajšie chvíle, hlavne pri pasení kozy a hrách s našim psom. Neskôr som z obce odišla do rodiska manžela a založili sme svoj vlastný domov, v ktorom žijem dodnes.  Každá izba, každý kútik, každý maličký detail v dome má svoj zmysel. Sú tu so mnou všetky moje spomienky, zvyky, atmosféra, vôňa Vianoc našich troch synov, všetko pekné a príjemné, ale aj to, čo v nás zanechalo bolesť a smútok. Tento domov je pre mňa pocit istoty a stability. Je mojou túžbou, aby si aj deti nášho syna, ktorý zostal žiť v našom dome, toto obydlie vážili a ctili, aby v ňom žili naďalej a aby v ňom videli istý pevný bod v búrlivom mori života.
Domov, dedinka Horné Chlebany v údolí medzi troma pohoriami stredného Ponitria mi prirástla k srdcu. Tu som pracovala podstatnú časť svojho života a rozmýšľala o tom, čo by som pre rodisko našich synov mohla a vedela urobiť, tak som sa snažila priniesť  nejakú dobrú a osožnú vec pre všetkých spoluobčanov na skvalitnenie dedinského života, čo som zrealizovala ako obecná knihovníčka a kronikárka. Myslím si, že môžem bez obáv povedať, že Horné Chlebany – náš domov – je miesto, kde sa nežije zle. Možno niekedy ani nevidíme alebo nechceme vidieť to, čo všetko sa u nás urobilo, v čom všetkom obec napredovala, ako sa zveľaďovala, čo sa tu po troche modernizovalo, čo pribudlo, čo sa opravilo alebo čo sme skrášlili. Niekto možno tvrdí, že v obci to, či ono chýba, že by niektoré veci mohli byť riešené inak, že keby oni mohli na mieste poslancov obecného zastupiteľstva, či starostu rozhodovať, uprednostnili by iné hodnoty, iné priority a urobili by oveľa viac. Koľko ľudí, toľko názorov. Som však presvedčená, že v konečnom dôsledku by si každý uvedomil, akú veľkú zodpovednosť nesie starosta na svojich pleciach. Preto s vidinou perspektívy ďalšieho rozvoja rozhodovali voliči tak, ako volili, a predstavitelia obce uprednostnili aktivity, ktoré sa počas rokov v obci realizovali a uskutočňovali v poradí, v akom to umožňovali okolnosti, finančné možnosti obce, podmienky využívania európskych fondov a občas aj okolnosti vynútené napríklad ekonomickou krízou či prírodou.
Keď hovorím o domove, o pocite spokojnosti a pohody, ktorú tu prežívam "na svoje staré kolená", nedá mi nespomenúť na heroickú robotu nášho bývalého pána starostu Ing. Jána Mašíra, ktorý zveľadil a zvýšil obecný majetok na miliónové hodnoty.
Domov - Domovina – Štát - v ktorom žijem, je pre mňa takisto dôležitým miestom na Zemi a úprimne priznám, že vonkoncom netúžim po cestovaní do iných štátov. U nás je nepreberné množstvo nádherných miest ako v mestách a dedinkách, tak aj v prírode a na krásnych pohoriach, pre mňa osobne je srdcu najmilšie a najkrajšie Inovecké pohorie. S demokraciou v štáte to škrípe a ľutujem potomkov, ktorým štátny aparát svojou neobozretnou politikou dovolil rozpredávať západniarom  rodné pozemky ako nejaký tovar, hoci je naša zem posvätným dedičstvom po našich prapredkoch Slovanoch. To som od demokracie vonkoncom nečakala, to považujem za zradu a svinstvo voči obyvateľom tohto štátu a hlavne tých, ktorí chcú hospodáriť  a pracovať v poľnohospodárstve ako "gazdovia" a nie  "farmári" (to je západniarsky výraz na naše známe pomenovanie majiteľov a hospodárov poľných pozemkov) a majú vzťah k rodnej pôde.

Nasledujúce riadky sú poetické vyjadrenia básnikov o Domove, Domovine a rodnej zemi...

DOMOV, DOMOVINA

Čo je šťastie?
Keď mám domov,
v zdraví rastiem,
hovoria mi:
Ty máš šťastie!
S kamarátmi rád sa hrám,
čítam, kreslím, vymýšľam.
Žmurknem očkom
ku nebíčku:
Ďakujem ti, anjelíčku!

Na mapke je "IMROV KOPEC", manžel sa volá IMRO, Imrich... Latitude: 48°18'29.88"
Longitude: 19°28'0.12"

Imrov Kopec je osada v pohorí Ostrôžky, v nadmorskej výške 420 m n. m. Je súčasťou obce Pravica, v okrese Veľký Krtíš. Leží na nespevnenej ceste z Príboja do Pravice. Osadou prechádza červeno značkovaný turistický chodník na Lysec (716,4 m n. m., 1 hod. 30 min.). Pravica v pohorí Ostrôžky, na rozhraní okresov Veľký Krtíš a Lučenec, leží na Krupinskej výšine v dolinke Pravického potoka. Nadmorská výška v strede obce je 360 m n. m. a v chotári 270–640 m n. m. Chotár tvoria ploché, dolinami rozčlenené chrbty z andezitických tufitov. Je odlesnený, len v najsevernejšej časti je dubový a bukový les. V lokalite Imrov kopec neďaleko obce je zriadená súkromná zverofarma o rozlohe 200 ha, kde sa nachádza cca. 500 kusov danielej a niekoľko kusov diviačej zveri.

Orol - Klenot našich hôr

http://www.youtube.com/watch?v=7hurQBY9SZs

MILAN RÚFUS
(Kniha - Modlitbičky )
Modlitba za Slovensko

Viem jedno hniezdo.
Rád ho mám.
V ňom ako v Božej sieti
je mnoho otcov, mnoho mám
a mnoho, mnoho detí.

To hniezdo uvil Stvoriteľ.
A sám aj určil, komu,
koho tam pozve prebývať
do človečieho domu.

Viem jedno hniezdo.
Rád ho mám.
Hreje ma dňom i nocou,
vystlané mäkkou vravou mám
a mozoľami otcov.

Môj dobrý Bože,
zhliadni naň.
Stráž nám ho neustále.
A aspoň Ty ho, Veľký, chráň,
keď si ho stvoril malé.

Ani som nedýchal

http://www.youtube.com/watch?v=ciwwmbhjm64

Elena Čepčeková
Láska k domovine
Ako ľúbia kvety nebeskú rosičku,
ako bystré pstruhy studenú vodičku,
ako spevný slávik kríčky a húštinu:
Tak ľúbim, milujem svoju domovinu.

 Miroslav Válek
(úryvok)
zo zbierky
Príťažlivosť

Prekročiť ten strach,
otvoriť dvere
a vidieť, čo sa robí!
Matka! Matka!
Čižmy na schodoch.
A potom doma umývala riad,
plechovú slávu nedeľného obeda,
pri ktorom zostal jeden tanier čistý.
A potom doma kvety polievala,
drhla prach dlážky,
strážila lesk okien
a večne mala obe ruky prázdne.
Prezerala si ich večer pod lampou,
prekvapená,
prikladala ich k sebe a odťahovala,
prikladala, odťahovala.
Čo bolo medzi nimi, nikomu nepovedala.
To bola práve tá zvrchovanosť národa:
ruky, ruky.

 Andrej Plávka
Zbierka Domovina moja
(Úryvky z básne)

„Vlasť aby bola bohatšia i krajšia –
i ty v nej po tom čo najlepšie maj sa.
Ach, keď sa pozriem od Tatier po Dunaj,
čo sa to deje v mojej vlasti tuná,
- ako na veľkom živom mravenisku,
roboty plno, ľudí, vravy, stisku
dnes domy stoja pekne murované
krajšie ti teda obliekajú háby ...“

Spomienky ho hrejú, ale i bolia:
„Ty hniezdo rodné, akouže to silou
tvár svoju starú zmenilo si naraz?“

„Ty domovina moja plná krásy
čo z hôr a dolín veniec uvila si
a stužkami riek si ho vyzdobila
- ako sa zdobí pre nedeli milá -
cez lásku k tebe na svet šíri hľadím,
cítim sa znovu veselým a mladým
pre tvoju pieseň, krásu tvojej jari,
tvoj život v ľude nikdy neskonalý –
hodna si práce seba žertvy boja,
ty, domovina moja!“

 Daniel Šovc: Bez lásky...
Zo zbierky:
Ozveny dní a nocí

Bez lásky nieto slov,
bez lásky pusto všade.
Bez lásky ruža nevonia,
stromy sú hroby v sade.

Bez lásky nemá struna tón
aj harfy hluché sú a nemé
a hlas svoj nepoznajú si
prv než ich objímeme.

Bez lásky hluchý je aj verš,
dravé slová cezeň tečú
a darmo píšeš tisíc viet,
nehladia slová, iba brešú.

A ani voda nemá chuť
a ani srdce nepoznáš si
a nevieš, kde máš rodný kút,
ak lásku nerozsial si.

Bez lásky neobídeš svet,
si bez nej tulák biedny.
Bez lásky obíde ťa svet
a čakaj na smrť medzi dvermi.

Daniel Michal Fakla: Modlitba za maličkých
(Zo zbierky: D.M.Fakla: Na milosť čakám)

Vďaka Ti, Bože, za modré nevädze,
čo svietia v očkách našich vnúčat.
A hoc' kvietok sám rozviť sa nevládze,
predsa len z Tvojej moci začína pučať.

Vďaka Ti za jas v ich iskrivom zraku.
K blahu im stačí blízkosť otca - matky.
Obeť sŕdc i rúk dvíhame proti mraku,
čo hrozí rušiť ich spánok sladký.

Blízkosťou svojou, Bože, vzbuď v nás nádej,
že nezabudneš nikdy, nikdy na ne.
Keď v hniezde spoločnom žiť budú ďalej,
láskou ich zastrú Tvoje mocné dlane.

 Aby bol mier
(Anna Batková 1924-2010)

Prešiel by som celú zemeguľu,
zastavil by som sa u každých dvier,
poprosil by som ľudí celého sveta,
aby si chránili mier.
Ale to nemôžem.

Navštívil by som vladárov sveta,
daroval by som im jednu zo svojich najkrajších hier,
poprosil by som ich,
aby zjednali pre všetky národy mier.
Ale to nemôžem.

Obišiel by som všetky továrne, čo vyrábajú zbrane,
pokazil stroje, pohádzal pod zem do tmavých dier,
aby bol konečne na svete mier.
Ale to nemôžem.

Kľaknem si k posteli, zložím si dlane,
Otče náš, ktorý si v nebesiach ...
odpusť nám naše viny ...
zbav zlého, lebo Tvoje je kráľovstvo,
moc i sláva na veky vekov.
To predsa môžem.

 Mila Srnková
Zemi
 
Ked smrť ma vloží
do tvojich rúk,
zem, premeň ma
na mokrú hlinu!

Nech moje ruky,
vždy vďačné životu
za všetku krásu, bolesť sveta,
s koreňmi milovaných stromov splynú.

Jozef Tóth
Panta rei

Jedni prichádzajú,
druhí odchádzajú.
Niet miesta na postátie.
Myšlienky sú ako postrihané atrapy.
Vpredu je plač,
vzadu smiech
a v strede stonanie.
Nemôžem postáť pri tebe.
Prichádzam,
odchádzam.
Preciedzame sa cez ucho ihly.
Už sme navlečení
ako papriky na sušenie
vzdychajúce za letom.

Andrej Plávka
Ukážka
Ohne na horách - Na troskách

Podaj mi ruku človek
chcem cítit tvoje teplo
a teraz sa mi priznaj
stavať chceš raj či peklo.

Ján Kostra
Ukážka - zbierka Každý deň, báseň

Každý deň
Každý deň stretnúť človeka,
to stačí.
A nech sa všetko mení, nech čas uteká,
nech zosýpa sa staré
a nech sa taví v novom vare,
nech tuhne v odolnejšie tvary -
a keď aj prídu miesto splnov zmary :
nech sa páči,
dáš všetko bez ľútosti
do kotla premien, do taviacej pece -
svoj ošúchaný päták starý,
ale
každý deň stretnúť človeka.
No nie v plači.
Nie strachopuda, ktorý narieka.
 

Pavol Horov
báseň Kysuce (Slnce nad nami)
prírodné podmienky ostávajú naďalej drsné,
ale ľudia si už na ne zvykli.
(Úryvok z básne)

„Ťažko je najmä v zime
záveje, kúrňavy
tiež na jar, v jeseni
pľušte, blato, ...
Ale aj to sa pominie.“

Aj keď to zlé pominulo, spomienky ostávajú:
„Len na tie staré časy
Len na tie plané časy
ťažko je zabudnúť.“
Zradné vody spodné.

Pavol Horov
(Úryvok z básne)

Kroky
„Vy kroky v diaľke mrúce,
šla tade žena.
Vo víchre plieskajúce
Do nevidenia.“

Ó, vráť sa raz do rodného domu
Dimčo Debeľanov, Bulharsko
preložila Viera Prokešová
z
o zbierky

Bohémske noci
Ó, vrátiť sa raz do rodného domu,
keď večer pohasína v nežnom tieni,
tichá noc volá k stíšenému lonu
nešťastných, dávno smutných, utrápených.
Zhodiť z pliec čiernu každodennú ťarchu,
ktorou ťa bezútešné rána moria –
plachými krokmi vchádzať, radosť plachú
prebudiť v tichu pokojného dvora.

Na prahu uvíta ťa, neveriaca,
hlava sa ti k jej chudým pleciam skláňa,
v jej šťastnom úsmeve sa celý strácaš
a dlho opakuješ: mama, mama.
Do známej izby vojdeš, cudzí, iný,
posledné útočisko, nežná skrýša,
zašepkáš tiché slová do tíšiny,
do starej ikony tvoj pohľad vpil sa:
čakáš tu na skon, pokojný a smutný,
veď tvoje slnko nevládze už narásť...

Ó, skryté vzdychy, uzúfaný pútnik,
márne si myslel na matku a vlasť!

JÁN KOSTRA
(Úryvok z básne)
AVE EVA

Nad obraz sklonený šepkám si Ave, Eva.
Pod srdcom krylas´ ho, hriešnika, ktorý spieva
a ktorý kajúcne vyberá slová chvál.
Ste ako piliere nádherných katedrál,
Ste ako liany, prší z vás kvet i semä,
k hriechu i k modlitbe kľaká k vám mužské plemä,
žiadosťou šialené rúti sa do bahna
a trepotavým snom vylieta na rahná

JÁN KOSTRA
(Úryvok z básne)
Každý deň stretnúť človeka

Každý deň stretnúť človeka,
to stačí.

A nech sa všetko mení, nech čas uteká,
nech zosýpa sa staré
a nech sa taví v novom vare,
nech tuhne v odolnejšie tvary -
a keď aj prídu miesto splnov zmary:
nech sa páči,
dáš všetko bez ľútosti
do kotla premien, do taviacej pece -
svoj ošúchaný päták starý,
ale
každý deň stretnúť človeka.
No nie v plači.
Nie strachopuda, ktorý narieka.

Kde domov můj
Josef Kajetán Tyl
z divadelnej hry Fidlovačka aneb
Žádny hněv a žádna rvačka

Kde domov můj,
kde domov můj.
Voda hučí po lučinách,
bory šumí po skalinách.
V sadě skví se jara květ
zemský ráj to na pohled!
A to jest ta krásná země
země česká domov můj!
Země česká domov můj!

Kde domov můj,
kde domov můj.
Znáte v kraji bohumilém
duše outlé v těle čilém,
mysl jasnou, vznik a zdar
a tu sílu, vzdoru zmar?
To je Čechů slavné plémě,
mezi Čechy domov můj,
mezi Čechy domov můj!

Moje
webové stránky 

Cezmín: http://cezmin.wz.cz
Cezmín: http://cezmin.wz.sk
Vianoce: http://vianocesk.wz.cz
Viktorian http://viktorian.wz.sk
 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org
Seniorka: http://seniorka.szm.com
Jáska noc: http://cbjanskanoc.ic.cz
Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky: http://svetbabik.czweb.org
Vianoce: http://vianocesk.szm.com
Slovania: http://slovania.czweb.org
 Pani Príroda: http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
Veľká noc: http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo: http://gloriapolo.czweb.org
Moji psíkovia: http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... : http://eufrosyne.wz.cz
Cezmín ker a alias: http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan: http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie: http://aishwarya.wz.cz
 Horná Chlebany : http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatéstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz

 Múdra ako rádio: http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK: http://cbrsk.euweb.cz
Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english:
http://ruda-etuda.czweb.org
Ranní Sedmička: http://rannisedmicka.wz.cz
Olympionik: http://olympionikholub.wz.sk
Seniorka a deti: http://seniorka-deti.wz.cz
Senior Honza: http://senior-honza.wz.cz
Práva dieťaťa: http://dieta.czweb.org

Senior Baťo: http://dano17.wz.sk
Späť| Obnoviť | Dopredu

 
Odkaz na môj web: http://seniorka.szm.com