wz


 


Na snímke Peter Petras starší (vpravo) a Peter Petras mladší pred budovou riaditeľstva Štátnych lesov TANAPu tesne po podpise zmluvy o nájme Rainerovej útulne v Tatranskej Lomnici 9. decembra 2014.

Ďakujem všetkým, ktorí sa podpísali pod Petíciu!!!

Informácia o dobrom zakončení podpisovej akcie Petície za pána Petra Petrasa a Rainerovu chatu...

Peter Petras ml. dnes (9.12.2014) v spoločnosti svojho otca podpísal novú zmluvu na nájom Rainerovej chaty. Nakoniec sa tak nenaplnili najhoršie scenáre a Petrasovci budú súčasťou útulne ďalších desať rokov. Za zachovanie nájmu sa ešte pred časom vyslovilo 35.000 ľudí, ktorí sa podpísali pod petíciu, prísľub zachovať chatu v rukách Petrasovcov vyslovili aj viacerí ministri.
Napokon sa to podarilo aj vďaka novele zákona o správe majetku štátu, hoci výberové konanie sa aj tak konalo. Viac info TU:
http://www.teraz.sk/regiony/peter-petras-ml-rainerova-chata-podpis/109777-clanok.html

Tak, ako si neviem predstaviť Tatry bez nádherného rysa ostrovida (Lynx Lynx), medveďa hnedého (Ursus arctos), kamzíka vrchovského tatranského (Rupicapra rupicapra tatrica), svišťa vrchovského tatranského (zastarano: svišť horský, svišť hôrny, ľudovo: hvizdák; lat. (Marmota marmota latirostius)  a vlka tatranského, iné názvy: vlk dravý, vlk obyčajný, vlk sivý alebo len vlk; lat. (Canis lupus), tak si neviem Tatry predstaviť bez ich už "zľudoveného maskota" Tatier, pána Petra Petrasa na chate Rainerke, s ktorou je zžitý telom i svojou celou dušou a duchom.











Z tohto dôvodu dávam do pozornosti aj návštevníkom môjho webu, aby boli takí láskaví a podporili dobrú vec svojim podpisom a to o prinavrátenie Rainerovej chaty do spravovania jej doterajšieho správcu, investora a hlavne dobrého ducha, milovníka našich Tatier, pána Petra Petrasa. Prečo? Dozviete sa z ďalšieho obsahu dolu...

Rainerova chata - záchrana chaty

http://www.youtube.com/watch?v=_WGXWZKnPdU


PETÍCIA ZA PODPORU

Klikni na odkaz!

Peter Petras opätovné získanie Rainerovej chaty
http://www.peticie.com/peter_petras_opatovne_ziskanie_rainerovej_chaty



 

Rainerovú chatu nájdeme na Starolesnianskej poľane vo Vysokých Tatrách, asi 25 minút pešo od Hrebienka alebo Zamkovského chaty. Z oboch strán k nej vedie nenáročný lesný chodník. Cestu na chatu zvládnu aj malé deti, či starší ľudia.
v 30. rokoch 19. storočia sa pričinil o turizmus v Tatrách dnes už legendárny Ján Juraj Rainer. Tento veľký nadšenec Tatier organizoval exkurzie z tatranskej osady do hôr a počas túr zaviedol návštevníkov na miesta vodopádov Studeného potoka, do Malej Studenej doliny, aj na Lomnický štít. O desaťročie neskôr úpravou vychádzkového chodníka Rainer uľahčil výstupy na Hrebienok.  Taktiež sa zaslúžil o projekt výstavby prvého turistického prístrešku v ústi Veľkej Studenej doliny výstavbou prístrešku, ktorá sa začala v roku 1863 a dokončená bola o dva roky neskôr. Bola to kamenná stavba bez základov, s malými oknami. Vnútro bolo tvorené pričňami a centrálnym ohniskom. Strecha bola z drevených šindľov a medzery v kamenných múroch boli vytesnené machom. Táto malá chatka neniesla žiaden názov. No, hostia ju začali spontánne volať Rainerova chata. Po čase na chatke pribudla tabuľa s nápisom v maďarčine v znení „Rainerovi na pamiatku 1865“.
Chatka slúžila všetkým, ale hlavne turistom. Krátko po smrti zakladateľa Rainera (1872) začala chátrať. Až v roku 1876 ju opravili za peniaze starosmokovských hostí a Uhorského karpatského spolku. Lenže to nestačilo, aby získala úroveň. A tak v roku 1884 bola obcou Stará Lesná vybudovaná hájovňa, neskôr nazývaná chata Kamzík, ktorá ležala v bezprostrednom susedstve Rainerovej chaty. Počas spomínanej výstavby „Rainerka“ slúžila ako nocľaháreň pre robotníkov. Po sprevádzkovaní chaty Kamzík sa rázom z Rainerovej chaty stala hospodárska budova, sklad a neskôr dokonca chlievik. Po zániku chaty Kamzík v roku 1980, kedy chatku prevzala Správa TANAPu, začala jej obnova a konzervácia. Zrekonštruovanú chatku uzavreli, no cez zamrežovaný vstup sa dalo nahliadnuť do jej vnútra, pričom hneď pri vchode bola tabuľa informujúca návštevníkov o historickej hodnote tejto pamiatky. K prvej obnove chaty došlo ešte v 80-tych rokoch, avšak nedostala zmysluplné využitie a tak pre mnohých turistov chata slúžila ako smetisko, prípadne verejné toalety.



To sa zmenilo až v roku 1997, kedy si chatu prenajal súčasný nájomca Peter Petras. Tento stredoškolský učiteľ z Kežmarku, ktorý mal pozitívny vzťah k horám a chatám, nakoľko už dlhé roky vykonával prácu vysokohorského nosiča, spustil doslova záchranné práce na obnovu chaty. Okolo chaty neboli chodníky, zábradlia, lavičky, chata bola do polovice zarastená žihľavou. Po postupnom odnose množstva odpadkov sa spolu s rodinnými príslušníkmi pustil do prestavby zakonzervovanej chatky.


V roku 1998 sa po vyše storočí otvorili dvere Rainerovej chaty opäť pre všetkých milovníkov Tatier. V chatke bolo zriadené informačné centrum Štátnych lesov TANAP a malé múzeum, či skôr expozícia starého horolezeckého vybavenia a materiálu. Dodnes tu môžu návštevníci obdivovať nosičské krosná, rôzne typy lyží zo začiatku 20. storočia, ako aj množstvo dokumentárnych fotografií visiacich na stenách. Na chatke vás aj pohostia malým občerstvením a legendárnym a tajomstvom opradeným nápojom zvaným Rainerovka (alkoholický nápoj vhodný len pre dospelých). Celoročne sa pri chate i v jej útlom vnútri konajú rôzne podujatia. K tým najzaujímavejší zaiste patria stavba snehového betlehema na Troch kráľov, nosičské súťaže či vychádzka na Rainerovu chatu v rámci festivalu Horalfest. Na jednej zo súťaží tatranských nosičov povedal: "Vyskúšali ste si, viete, že to nie je nič hrozné, len možno trochu ťažké. (V priemere berie bežný nosič asi 70-kilovú vynášku.) Ľudia na chodníku nás zastavujú, pýtajú sa, čo za to máme. Keby sme to však robili len pre peniaze, vyzeralo by to v Tatrách s nosením veľmi zle. Mnohí z nás to robia pre pocit byť v Tatrách. Napokon sa nosenie stane životným štýlom. Nosenie je o presvedčení, o nosičskej morálke a cti. Chcem pripomenúť meno Juraja Petranského, ktorý by sa v auguste dožil 30. narodenín. Zahynul pred tromi rokmi pri vynáške v lavíne pod Téryho chatou. Možno aj pre poctivý prístup, pre neschopnosť vzdať sa, sa mu nosenie stalo osudným." Zamkovského chata (1475 m.n.m.) kde je chatárkou Janka Kalinčíková, vznikla ďalšia nosičská súťaž tzv. "Nosičská stovka", ktorá je súčasne spomienkou práve na nedávno zosnulého nosiča Juraja Petranského.


V roku 2000 sa vplyvom ťažkého mokrého snehu vychýlila celá strecha chaty dopredu, a to malo za následok rekonštrukciu s nemalým vkladom vlastných financií, ktorá sa konala o tri roky neskôr. Počas opravy boli vymenené nosné trámy, pridaná izolácia strechy a vymená aj krytina pozostávajúca z 9 000 kusov ručne štiepaných šindľov. Pri obnove strechy sám vyniesol z Hrebienka na Rainerku 110-kilový náklad so šindľami s presvedčením, že vie, kým bude nosiť, bude zdravý. Hory a nosenie z neho urobili chlapa, naučili ho poznávať prírodu, svet i seba samého. Naučili ho zodpovednosti a pre každého človeka potrebnej samostatnosti so zodpovednosťou. Osud pánovi Petrovi za roky nosičskej driny poslal do cesty chatu Rainerku, ako akúsi "odmenu" za jeho vytrvalú službu majestátnym Vysokým Tatrám. K uvedenému bola postavená aj vstupná strieška, v podkroví bol vytvorený priestor pre núdzové prenocovanie a pribudol k tomu i krb tvoriaci čaro počas zimných večerov všetkým, ktorý na chatu zavítajú a nielen jemu a jeho rodine. O náročnosti prác a množstve energie, síl s časom tomu venovaným zo strany pána Petrasa ani nehovoriac, čo vložil do údržby Rainerky, okrem financií.
Medzi milovníkmi Tatier je už zaužívaný výrok: "Kto nenavštívil Rainerovu chatu, ten ani nebol v Tatrách". Rainerova chata patrí už neodmysliteľne ku koloritu Tatier a pán Peter Petras sa stal "živou ikonou" ľudovo "maskotom" Tatier. V blízkosti chaty sa nachádzajú prekrásne vodopády Studeného potoka či východiskové body pre vysokohorskú turistiku. Chata je otvorená počas letnej a zimnej turistickej sezóny, počas sviatkov aj víkendov.


Rainer bol najlepší miestny znalec Tatier a príjemný spoločník
Za doby pôsobenia J.G. Rainera a jeho manželky Starý Smokovec prešiel určitým stavebným rozvojom a podľa obrazov z tohto obdobia môžeme vidieť, že to bolo v maximálnom možnom súlade s okolitou prírodou. Ani jeho vtedajší hostia nemali neprimerané nároky. Naopak. Napríklad v čase pôsobenia Rainera navštívil Starý Smokovec aj tretí saský kráľ Fridrich August II., ktorý bol tiež poľským kráľom ako August III., plným menom po nemecky Albert Maria Clemens Joseph Vincenz Aloys Nepomuk Johann Baptista Nikolaus Raphael Peter Xaver Franz de Paula Venantius Felix von Sachsen. (UF! To je ale dlhé meno!) Zo Slavkova prišiel pešo a aby nenarobil okolo svojej osoby veľký rozruch, pri cestovaní po Uhorsku sa predstavoval ako "Graf Hohenstein". Jeho identita sa prezradila práve až v Smokovci.


Drobnou zaujímavosťou je aj to, že Rainerovu chatu mala navštíviť aj britská kráľovná Alžbeta II., no kúsok za Hrebienkom pri vstupnej bráne do národného parku zastala a pokračovala späť na Hrebienok. Na tomto mieste dodnes stojí tabuľka z označením, pokiaľ kráľovná došla.

Johan Georg Rainer
(* 1.4.1800 Spišská Sobota pri Poprade 23.2.1872 Spišská Sobota)


Johann Georg Rainer (tiež Ján Juraj Rainer, 1. apríla 1800, Spišská Sobota pri Poprade - 23. Februára 1872, tamtiež) bol nemecký podnikateľ v oblasti cestovného ruchu a mecenáš, ktorý pôsobil v oblasti Vysokých Tatier.
Pochádzal z nemeckej oblasti Spiša. V 20. rokoch 19. storočia pôsobil ako realitný podnikateľ v Poprade. Do Tatier sa prisťahoval v roku 1833. Svoje skúsenosti využil pri realizácii výstavby kúpeľov v Starom Smokovci, kde do roku 1839 postavil štyri budovy - Flóra (najstarší zachovalý turistický dom v Tatrách), Švajčiarsky dom, Rigi a Čarovný dom. V roku 1850 vybudoval prvý dvojpodlažný murovaný dom v Tatrách, ktorý pomenoval Bellevue.
Rainer svojich turistov často vodil na vychádzky cez Hrebienok k malebným vodopádom Studeného potoka, ďalej do Malej Studenej doliny a na Lomnický štít. V štyridsiatych rokoch 19. storočia vybudoval prístupovú cestu na Hrebienok, v roku 1863 postavil neďaleko kamennú útulňu, ktorá je po ňom pomenovaná Rainerova chata. Pod pojmom podnikanie chápal Rainer najmä vzornú starostlivosť o hostí a veľkú zodpovednosť k zverenému majetku a presne takto sa chová aj náš pán Peter Petras, ktorý obnovil a vdýchol DUCHA s dušou chate Rainerke a ktorý vnáša do Tatier KULTÚRU!
Ako Rainer dokázal dať svojmu podnikaniu pridanú hodnotu, ktorou je "Atmosféra", tak koná aj pán Petras.
Johan Georg Rainer rozbehol v prvej polovici 19. storočia turistický a kúpeľnícky ruch v Tatrách. Ako prvý začal v Starom Smokovci stavať domy určené na ubytovanie turistov. Rainer dokázal dať svojmu podnikaniu pridanú hodnotu. Atmosféru. Vedel, že pre cestovný ruch nestačí len postaviť hotely, ale turistom treba dať viac. Dôležitá je atmosféra, ktorú dokáže hoteliér pre svojich hostí vytvoriť. Rainer bol ten, ktorý vtisol Tatrám punc kúpeľov. Budoval turistické chodníky a vrcholom jeho diela bola stavba turistickej útulne – Rainerovej útulne.


Rainerovu útulňu poznáme, ale kto bol Rainer?

http://www.youtube.com/watch?v=qEM7vmTySUw&feature=youtu.be



Rainerova chata - Rainerka (Vysoké Tatry)

http://www.youtube.com/watch?v=39iPI6-Lq30



TATRANSKÝ MICHELANGELO" POSTAVIL BETLEHEM ZO SNEHU

http://www.youtube.com/watch?v=IZ9cJahmFCkCkk


NOSIČI ŠERPOVIA

 Ako možno viacerí vieme, tak Slovensko je ako jedno z mála krajín - myslím si, že v Európe ako jediná - ktorá využíva ľudskú silu ako zdroj energie pre dopravu potravín a iných nevyhnutných zásob vysokohorských chát aj v dnešnom tzv.modernistickom, pretechnizovanom čase. Zásoby na vysokohorské chaty sú dopravované na chrbtoch nosičov, ktorí zo seba vydajú neskutočnú energiu pri každom výstupe s nákladom upevneným na drevených krosnách. Nosiči používajú rokmi preverené pre niekoho možno „primitívne“ zariadenia, nosičské krosná, ktoré sú zostavené z drevených latiek a ako popruhy sú použité hasičské hadice.
Je priam neuveriteľné v akých podmienkach sú nosiči schopní vyniesť niekoľko desiatok či stoviek kíl práve vďaka týmto vcelku jednoduchým pomôckam, ktoré vyrába u nás známy najväčší výrobca krošní na Slovensku, pán Stanislav Fritz z Pečovskej Novej Vsi v okrese Sabinov. Jedna krošňa stojí okolo 30-50eur, vyrába ich z kvalitného jaseňa a vŕby. Osobitne si vyberá stromy, ktoré rastú v tieni, tesne pri vode na severnej strane potoka, pretože tie sú najpevnejšie. Krošne vyrába na mieru nosiča, ktorý mu uvedie svoju váhu i výšku a on ich prispôsobí. Krosná musia presne sedieť, lebo stačí polcentimetrová odchýlka a pri vynášaní do kopcov to nosičovi spôsobí veľký problém. Inak je dôležité, aby ste mali so sebou aj nejaký druh povrazu, remeň či popruh, pri prekonávaní prekážok sa krosná miestami nepríjemne nakláňajú cez hlavu vpred a uviazanie dolnej časti krosien o pás vám umožní využiť obe ruky na manévrovanie v horskom teréne, namiesto neustáleho pridržiavania krosien. Samozrejme, že nie len vďaka krosnám sú vynášané veci ku chatám na kopcoch. V prvom rade ide o riadne sebazaprenie, odhodlanie s úžasnou vytrvalosťou a v neposlednom rade aj vynikajúcu kondíciou a skúsenosťami s pohybom v horských terénoch a hlavne hlbokú lásku k tomuto záslužnému poslaniu, akým vysokohorské nosičstvo je. Poslaniu a nie zamestnaniu, aj keď nosiči sú zamestnancami konkrétnych horských chát, myslím si, že tu ide o oveľa viac, ako len o odpracovanie hodiny či splnenie zadaného úkolu. Keď si predstavím terén, ktorý musia zdolať s nákladom, ktorý nielen že býva niekedy ťažší ako samotný nosič, ale hlavne objemný, čo pri prechádzaní prekážok podstatne ovplyvňuje stabilitu nosiča, musím uznať, že ide naozaj o umeleckých majstrov svojho remesla.

Z vlastných skúseností s nosením ťažkého nákladu

Keď som chodila na portejblovanie s CB vysielačkou, anténou, zdrojom, spacákom, stanom a potravinami s vodou čajom a kávou na dva dni plus náhradné oblečenie s obuvou a ďalšími potrebnými vecami a na konci balenia mal ruksak 38-40 kilogramov, čo som na chrbte vynášala do 943 metrovej výšky nad morom, vtedy som si X krát spomenula na vysokohorských nosičov - šerpov, koľko síl a námahy musia zo seba vydať, aby mohli DENNE zásobovať chaty a tábory horolezcov... 
Zažila som aj také situácie, že ma niektorí ľudia ľutovali, že mi asi šibe, keď idem dobrovoľne na kopec s takým ťažkým nákladom namiesto toho, aby som si užila víkendové dni v pohode domova po týždňovej práci. Iní zas vôbec nechápali, ako to môžem robiť a hlavne prečo, však zato nič nemám, žiadne peniaze zaplatené. Zopár z nich sa našlo, ktorí prejavili obdiv, že dokážem takú veľkú záťaž "vytlačiť" na kopec vlastnými silami. Jeden víkendový turista, ktorého som viac krát stretla na svojich túrach na kopec a ktorý sa mi prihovoril, s úžasom na mňa hľadel, keď si ako neveriaci Tomáš môj ruksak vyložil na svoj chrbát, nechcelo sa mu totiž veriť, že váži až 40 kilogramov. Nie je divu, že u laickej verejnosti sa človek často stretáva s rôznymi názormi na nosičskú činnosť. Pre niektorých ich poslanie - práca pripomína otroctvo, pre iných sú králi vlastných životov. Určite viem, že otroctvo to vonkoncom nie je a to nie som nosič, no dlhoročne som počas víkendov nosila náklady vysielacej techniky na kopce s pre mňa jasným cieľom, byť v prírode a robiť spojenia s CB rádioamatérmi. Tak viem o čom to je. Otroctvo? Určite nie! Svoju životnú púť si zvolili dobrovoľne a sami a hocikedy môžu s nosením krosien s nákladmi prestať.
Mňa osobne zdravotný stav donútil prestať chodiť na kopce počas víkendov a som si istá, že ani nosiči s nosením neprestanú. Sú slobodní, voľní, maximálne spätí s prírodou, ktorej súčasťou sa stali. Sú pánmi vlastného života. To sú zázračné zdroje a pocity pre plnohodnotné prežívanie vlastného života. Tak čo, sú otroci a či králi? Skúste si odpovedať!


Chaty vo Vysokých Tatrách, kde sa zásobuje nosičmi

Chata pod Rysmi (225Chata0 m.n.m.)
Je najvyššie položenou chatou Slovenska a otvorená je sezónne (od 15.6 do 31.10). Chatárom je už 36 rokov známy nosič a milovník prírody Viktor Beránek, ktorý pred viac ako 20 rokmi dostal nápad založiť súťaž horských nosičov pod názvom O Sherpa rellay a aj ju uskutočnil. Článok o ňom a video je TU!

Téryho chata (2015 m.n.m.)

Téryho chata (2015 m.n.m.) je najvyššie položená celoročne otvorená chata na Slovensku. Na Téryho chate vo Vysokých Tatrách je chatárom od roku 1994. Miroslav Jílek. Téryho chata je z 19.stor. V horskej časti Malej studenej doliny ju postavili v roku 1899. Prešla viacerými stavebnými úpravami, naposledy v roku 1983. Od začiatku nesie meno banskoštiavnického „lekára chudobných" Edmunda Téryho (1856 - 1917), ktorý sa zaslúžil o rozvoj tatranskej turistiky. Za zmienku stojí fakt, že v roku 1944 spravovali chatu slovenskí vysokoškoláci – horolezci, ktorí tu ukrývali poľských odbojárov i ruských utečencov zo zajateckých táborov, ktorých potom dopravovali do povstaleckých oblastí Nízkych Tatier.

Zamkovského chata (1475 m.n.m.)

Zamkovského chata (1475 m.n.m.)
Chatárkou je milá osôbka, Jana Kalinčíková. Je s ňou spätá aj ďalšia nosičská súťaž tzv. Nosičská stovka, ktorá je súčasne spomienkou na nedávno zosnulého nosiča Juraja Petranského. Pochádza z Považskej Bystrice. Vyštudovala hydrogeológiu na UK v Bratislave a ekonomiku na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Počas štúdia sa zamestnala ako brigádnička na Zbojníckej chate vo Vysokých Tatrách. Stala sa chatárkou na Zamkovského chate a neskôr aj jej majiteľkou. Organizuje Ľadovo-filmový festival. Na trh uviedla originálne Tatramelky, burizóny zaliate v karameli. Má osemročného syna Kryštofa.

Skalnatá chata (1751 m.n.m.)

 

Skalnatá chata (1751 m.n.m.)
Chatárom je Laco Kulanga niekedy prezývaný aj "kráľ tatranských nosičov". Ladislav Kulanga, chatár a nosič sa narodil 20. augusta  1949, meria 165 centimetrov a váži 75 kg. Absolvoval banícke učilište v Ostrave, pracoval u TJ Vysoké Tatry ako vlekár a údržbár, potom sa stal profesionálnym nosičom. Téryho chatu zásoboval v rokoch 1968 - 1982. Do roku 1993 viedol Zamkovského chatu, teraz je šéfom Skalnatej chaty, ktorú rekonštruoval. Má syna Pavla, ktorý vyštudoval politológiu na vysokej škole v Nitre, vlastnú cestovnú kanceláriu a otcovi pomáha s prevádzkou chaty.
Je držiteľom niekoľkých rekordov  - Zbojnícka chata 141kg, Téryho chata 151kg, Tatranská Lomnica – Skalnatá chata 187kg, Zamkovského chata 207,5kg a rekord, kedy zo Skalnatej chaty k medzistanici lanovej dráhy zniesol náklad o hmotnosti 211kg.

V Nízkych Tatrách je zásobovaná nosičmi:
Kamenná chata (2000 m.n.m.)

Kamenná chata (2000 m.n.m.) Je najvyššie položenou chatou v Nízkych Tatrách a zároveň je treťou najvyššie položenou chatou na Slovensku na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier, tesne pod vrcholom Chopku. Prevádzka je celoročná, chatárka je Anna Pažitná spolu s chatárom Marcelom Melicherčíkom.

Štefániková chata (1740 m.n.m.)

Štefániková chata (1740 m.n.m.)
Je najstaršou doteraz fungujúcou turistickou chatou v Nízkych Tatrách. Stojí na križovatke turistických ciest a keďže je celoročne otvorená útočisko tu nájde nejeden turista, ktorý sa práve túla hrebeňom Nízkych Tatier. Základný kameň chaty M. R. Štefánika pod Ďumbierom bol položený 20.7.1924. Táto chata mala nahradiť útulňu, ktorá bola postavená na vrchole Ďumbiera v roku 1902. Útulňu nazvali Karlova ochranná chata, ale dnes je to už len hŕba kamenia. Chatu začala stavať stavebná firma z Uherského Brodu, ale ťažké poveternostné podmienky ich čoskoro odohnali domov. V stavbe pokračovala firma Šašinka z Popradu, v ktorej bol palier Róbert Petrla. Tejto firme sa po troch rokoch ťažkej práce podarilo chatu dokončiť a 9.9.1928 sa mohla slávnostne otvoriť.
Prvým chatárom sa stal palier Róbert Petrla, ktorý si zo svojich spolupracovníkov vytvoril personál. Tak sa zo dňa na deň z murárov stali kuchári, čašníci a nosiči. Materiál vynášali hore Jánskou dolinou a za 1 kg sa platilo 1 korunu. Pre zaujímavosť pivo stálo na chate 5 korún. V súčasnosti je chata majetkom KLUBU SLOVENSKÝCH TURISTOV a terajší chatár Igor Fabricius ju prevádzkuje od roku 1991.
$ Zaujímavosti
► materiál a tovar na prevádzku chaty vynášajú nosiči; ročne to je cca 40000 kg
► konali sa tu preteky nosičov Šerpa Rallye a najrýchlejší vyšiel z Trangošky so 60 kg za 55 minút, pričom čas na turistickom smerovníku je 120 minút
► je tu ponuka najvyššie čapovaného nosičského piva na strednom Slovensku
► pod chatou sa nachádza jedna z najhlbších jaskýň na Slovensku - Jaskyňa mŕtvych netopierov - ktorá je sprístupnená turistom.

Zaujímavosť:
Pod chatou pod Rysmi bývajú pripravené krosná s nákladom okolo 40 kg, ktoré je možné vyniesť na chatu a skúsiť na vlastnej koži pocity nosičov.

Výberové konania: http://hiking.sk/hk/ar/1648/tatranski_chatari_sa_nemenia.html

Podpora petície
Kto budoval z hŕby kamenia dnešnú, pre nenažrancov tak lukratívnu chatu, tatranský klenot?
Je to tak na Slovensku, že hŕstka mocných nenažrancov oberie poctivého človeka nielen o strechu nad hlavou, ale aj o dôstojný život v starobe po celoživotnej poctivej práci na diele, ktoré slúži všetkým ľuďom bez rozdielu, návštevníkom nášho klenotu, akým Tatry sú so svojou faunou a flórou a Rainerkou v nej.
Pán Petras neodmysliteľne patrí ku klenotu Slovenska, k Rainerke v Tatrách, ktorú svojimi rukami a umom aj peniazmi dostal na takú úroveň, že sa stala symbolom našich Tatier nielen pre Slovač rodnú, ale aj za hranicami Slovenska. Pokiaľ sa bude konať zbierka, hoci nemám príjmy ako naši politici, rada prispejem podľa svojich možností so želaním pevného zdravia tela a ducha pánu Petrasovi a dostatku síl aj trpezlivosti v boji za správnu vec. Naši právnici vedia kľučkovať v zákonoch len kde sú veľké a plné válovy peňazí a nie pre spravodlivosť a morálnu zodpovednosť. Preto niet takého, ktorý by dokázal pánu Petrasovi pomôcť dať správnu podobu zmluvného vzťahu, pán Petras - Rainerka. Bohužiaľ. O arogantných finančníkoch, politikoch a im podobných nenažrancoch ani nehovoriac. Morálna zodpovednosť im už dávno nič nehovorí...
Podpora dobrej veci
Však mu beriete nielen ním vybudovanú strechu nad hlavou, ale jeho život. To je bezhraničná surovosť a arogancia moci mamonu!

 






















































































































Odkazy na zaujímavé články o Petrovi Petrasovi na Rainerke a zdroje

http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/253791-chatar-z-rainerovej-chaty-v-tatrach-chce-ladovy-betlehem-dokoncit-na-sviatky
http://poprad.dnes24.sk/rainerova-chata-bez-chatara-petrasa-minister-jahnatek-chce-novelizovat-zakon-176574
http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/717577-chatar-petras-napisal-knihu-pribehov-o-horskych-nosicoch
http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/800681-pri-rainerovej-chate-je-snehu-len-na-maly-kosik-s-vajickami
http://poprad.dnes24.sk/bude-sa-prepisovat-historia-tatier-mozno-len-staci-korigovat-niektore-datumy-161968
http://www.pluska.sk/regiony/vychodne-slovensko/na-rainerovej-chate-krstili-knihu-horskych-nosicoch.html
http://vas.cas.sk/clanok/5861/vysoke-tatry-snehova-velkonocna-kraslica-bude-chladit-pivo-este-v-maji.html
http://www.cas.sk/clanok/282394/minister-jahnatek-nasiel-riesenie-rainerova-chata-bude-petrasova.html
http://poprad.korzar.sme.sk/c/5710015/snehovy-betlehem-a-kolednici-prilakali-do-tatier-stovky-ludi.html
http://vas.cas.sk/clanok/2542/najkrajsie-tury-vysokych-tatier-studenovodska-je-aj-pre-zaciatocnikov.html
http://www.cas.sk/clanok/232849/najvyssie-polozene-tatranske-muzem-poklady-rainerovej-chaty.html
http://poprad.korzar.sme.sk/c/6272034/pred-140-rokmi-zomrel-zakladatel-kupelnictva-v-tatrach.html
http://vas.cas.sk/clanok/4101/tatranska-liska-s-chlebom-hrdzana-chodi-zobrat-obedy-od-turistov.html
http://www.noviny.sk/c/slovensko/v-tatrach-otvorili-rok-jana-juraja-rainera-na-rovnomennej-chate
http://www.noviny.sk/c/slovensko/v-tatrach-otvorili-rok-jana-juraja-rainera-na-rovnomennej-chate
http://www.teraz.sk/fotodennik/rainerova-chata-ma-150-rokov-je-najsta/35572-fotografia.html
http://video.sita.sk/videoservis/snehovy-betlehem-pri-rainerovej-chate/12262-play.html
http://www.teraz.sk/fotodennik/sutaz-horskych-nosicov/52583-fotografia.html
http://www.topky.sk/gl/15929/40858/Snehovy-betlehem-stoji-v-Tatrach
http://www.pluska.sk/slovensko/petrasove-vajce-nikto-neodnesie.html
http://www.cestovatele.info/clanky/z-rainerovy-chaty-na-sliezsky-dom
http://tatryblog.sk/2013/10/tatranske-xix-storocie-a-jeho-osobnosti
http://www.infoglobe.sk/tip-na-vylet/sr-vysoke-tatry-rainerova-chata
http://danielafm.rajce.idnes.cz/VysokeTatry_2010_cervenec/#
http://hiking.sk/hk/ar/425/rainerova_chata.html?ref=tr
http://www.vysoketatry.com/chaty/rchata/rchata.html

http://www.topky.sk/cl/10/163281/Tatry-bez-barier
http://cs.wikipedia.org/wiki/Johann_Georg_Rainer

http://vylety.maweb.eu/rainerova.html
http://norskamoda.cz/portfolio/peter-petras
http://chatapodrysmi.sk/tag/rainerova-chata
http://regiontatry.sk/sk/tatry-opat-v-bratislave
http://pl.wikipedia.org/wiki/Rainerowa_Chatka
http://hotelslovan.sk/kam-v-tatrach-rainerova-utulna
http://hiking.sk/hk/ar/425/rainerova_chata.html?ref=tr
http://poprad.korzar.sme.sk/c/6254754/na-rainerke-odpociva-desatmetrovy-goral.html
http://www.podtatranske.noviny24.sk/aktuality/3738/Na-J-G-Rainera-spominali-pri-jeho-hrobe.html

http://www.topky.sk/cl/1000078/1336748/Najstarsia-chata-na-Slovensku-stoji-v-Tatrach-uz-150-rokov
http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/476832-slobodne-kralovstvo-rysy-sa-do-parlamentnych-volieb-nemiesa

140. výročie založenia Rainerovej útulne a 5. výročie jej znovuoživenia http://www.czsk.net/svet/clanky/sr/chataprva.html
Peter Petras nosí vo Vysokých Tatrách už 50 rokov http://tv.sme.sk/v/27807/peter-petras-nosi-vo-vysokych-tatrach-uz-50-rokov.html
http://poprad.dnes24.sk/rainerovej-chate-moze-pomoct-institut-osobitneho-zretela-vlada-a-parlament-by-ale-museli-konat-rychlo-179764

Rainerova chata bez chatára Petrasa? Minister Jahnátek chce novelizovať zákon http://www.teraz.sk/regiony/jahnatek-rainerova-chata-petras/85469-clanok.html
Otcovi komunisti zobrali obchod, mne chcú kapitalisti chatu  http://poprad.korzar.sme.sk/c/7181283/chatar-z-rainerky-otcovi-komunisti-zobrali-obchod-mne-chcu-kapitalisti-chatu.html


 


Odkaz na môj web: http://seniorka.szm.com

 
 

 

 

 

 

 

Moje
webové stránky 

Cezmín: http://cezmin.wz.cz
Cezmín: http://cezmin.wz.sk
Vianoce: http://vianocesk.wz.cz
Viktorian http://viktorian.wz.sk
 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org
Seniorka: http://seniorka.szm.com
Jáska noc: http://cbjanskanoc.ic.cz
Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky: http://svetbabik.czweb.org
Vianoce: http://vianocesk.szm.com
Slovania: http://slovania.czweb.org
 Pani Príroda: http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
Veľká noc: http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo: http://gloriapolo.czweb.org
Moji psíkovia: http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... : http://eufrosyne.wz.cz
Cezmín ker a alias: http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan: http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie: http://aishwarya.wz.cz
 Horná Chlebany : http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatéstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz

 Múdra ako rádio: http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK: http://cbrsk.euweb.cz
Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english:
http://ruda-etuda.czweb.org
Ranní Sedmička: http://rannisedmicka.wz.cz
Olympionik: http://olympionikholub.wz.sk

Seniorka a deti: http://seniorka-deti.wz.cz
Senior Honza: http://senior-honza.wz.cz
Práva dieťaťa: http://dieta.czweb.org

Senior Baťo: http://dano17.wz.sk
Späť| Obnoviť | Dopredu

By Cezmin Slovakia 18.7.2014


Seniorka - Rainerka- Peter Petras


 


Na snímke Peter Petras starší (vpravo) a Peter Petras mladší pred budovou riaditeľstva Štátnych lesov TANAPu tesne po podpise zmluvy o nájme Rainerovej útulne v Tatranskej Lomnici 9. decembra 2014.

Ďakujem všetkým, ktorí sa podpísali pod Petíciu!!!

Informácia o dobrom zakončení podpisovej akcie Petície za pána Petra Petrasa a Rainerovu chatu...

Peter Petras ml. dnes (9.12.2014) v spoločnosti svojho otca podpísal novú zmluvu na nájom Rainerovej chaty. Nakoniec sa tak nenaplnili najhoršie scenáre a Petrasovci budú súčasťou útulne ďalších desať rokov. Za zachovanie nájmu sa ešte pred časom vyslovilo 35.000 ľudí, ktorí sa podpísali pod petíciu, prísľub zachovať chatu v rukách Petrasovcov vyslovili aj viacerí ministri.
Napokon sa to podarilo aj vďaka novele zákona o správe majetku štátu, hoci výberové konanie sa aj tak konalo. Viac info TU:
http://www.teraz.sk/regiony/peter-petras-ml-rainerova-chata-podpis/109777-clanok.html

Tak, ako si neviem predstaviť Tatry bez nádherného rysa ostrovida (Lynx Lynx), medveďa hnedého (Ursus arctos), kamzíka vrchovského tatranského (Rupicapra rupicapra tatrica), svišťa vrchovského tatranského (zastarano: svišť horský, svišť hôrny, ľudovo: hvizdák; lat. (Marmota marmota latirostius)  a vlka tatranského, iné názvy: vlk dravý, vlk obyčajný, vlk sivý alebo len vlk; lat. (Canis lupus), tak si neviem Tatry predstaviť bez ich už "zľudoveného maskota" Tatier, pána Petra Petrasa na chate Rainerke, s ktorou je zžitý telom i svojou celou dušou a duchom.











Z tohto dôvodu dávam do pozornosti aj návštevníkom môjho webu, aby boli takí láskaví a podporili dobrú vec svojim podpisom a to o prinavrátenie Rainerovej chaty do spravovania jej doterajšieho správcu, investora a hlavne dobrého ducha, milovníka našich Tatier, pána Petra Petrasa. Prečo? Dozviete sa z ďalšieho obsahu dolu...

Rainerova chata - záchrana chaty

http://www.youtube.com/watch?v=_WGXWZKnPdU


PETÍCIA ZA PODPORU

Klikni na odkaz!

Peter Petras opätovné získanie Rainerovej chaty
http://www.peticie.com/peter_petras_opatovne_ziskanie_rainerovej_chaty



 

Rainerovú chatu nájdeme na Starolesnianskej poľane vo Vysokých Tatrách, asi 25 minút pešo od Hrebienka alebo Zamkovského chaty. Z oboch strán k nej vedie nenáročný lesný chodník. Cestu na chatu zvládnu aj malé deti, či starší ľudia.
v 30. rokoch 19. storočia sa pričinil o turizmus v Tatrách dnes už legendárny Ján Juraj Rainer. Tento veľký nadšenec Tatier organizoval exkurzie z tatranskej osady do hôr a počas túr zaviedol návštevníkov na miesta vodopádov Studeného potoka, do Malej Studenej doliny, aj na Lomnický štít. O desaťročie neskôr úpravou vychádzkového chodníka Rainer uľahčil výstupy na Hrebienok.  Taktiež sa zaslúžil o projekt výstavby prvého turistického prístrešku v ústi Veľkej Studenej doliny výstavbou prístrešku, ktorá sa začala v roku 1863 a dokončená bola o dva roky neskôr. Bola to kamenná stavba bez základov, s malými oknami. Vnútro bolo tvorené pričňami a centrálnym ohniskom. Strecha bola z drevených šindľov a medzery v kamenných múroch boli vytesnené machom. Táto malá chatka neniesla žiaden názov. No, hostia ju začali spontánne volať Rainerova chata. Po čase na chatke pribudla tabuľa s nápisom v maďarčine v znení „Rainerovi na pamiatku 1865“.
Chatka slúžila všetkým, ale hlavne turistom. Krátko po smrti zakladateľa Rainera (1872) začala chátrať. Až v roku 1876 ju opravili za peniaze starosmokovských hostí a Uhorského karpatského spolku. Lenže to nestačilo, aby získala úroveň. A tak v roku 1884 bola obcou Stará Lesná vybudovaná hájovňa, neskôr nazývaná chata Kamzík, ktorá ležala v bezprostrednom susedstve Rainerovej chaty. Počas spomínanej výstavby „Rainerka“ slúžila ako nocľaháreň pre robotníkov. Po sprevádzkovaní chaty Kamzík sa rázom z Rainerovej chaty stala hospodárska budova, sklad a neskôr dokonca chlievik. Po zániku chaty Kamzík v roku 1980, kedy chatku prevzala Správa TANAPu, začala jej obnova a konzervácia. Zrekonštruovanú chatku uzavreli, no cez zamrežovaný vstup sa dalo nahliadnuť do jej vnútra, pričom hneď pri vchode bola tabuľa informujúca návštevníkov o historickej hodnote tejto pamiatky. K prvej obnove chaty došlo ešte v 80-tych rokoch, avšak nedostala zmysluplné využitie a tak pre mnohých turistov chata slúžila ako smetisko, prípadne verejné toalety.



To sa zmenilo až v roku 1997, kedy si chatu prenajal súčasný nájomca Peter Petras. Tento stredoškolský učiteľ z Kežmarku, ktorý mal pozitívny vzťah k horám a chatám, nakoľko už dlhé roky vykonával prácu vysokohorského nosiča, spustil doslova záchranné práce na obnovu chaty. Okolo chaty neboli chodníky, zábradlia, lavičky, chata bola do polovice zarastená žihľavou. Po postupnom odnose množstva odpadkov sa spolu s rodinnými príslušníkmi pustil do prestavby zakonzervovanej chatky.


V roku 1998 sa po vyše storočí otvorili dvere Rainerovej chaty opäť pre všetkých milovníkov Tatier. V chatke bolo zriadené informačné centrum Štátnych lesov TANAP a malé múzeum, či skôr expozícia starého horolezeckého vybavenia a materiálu. Dodnes tu môžu návštevníci obdivovať nosičské krosná, rôzne typy lyží zo začiatku 20. storočia, ako aj množstvo dokumentárnych fotografií visiacich na stenách. Na chatke vás aj pohostia malým občerstvením a legendárnym a tajomstvom opradeným nápojom zvaným Rainerovka (alkoholický nápoj vhodný len pre dospelých). Celoročne sa pri chate i v jej útlom vnútri konajú rôzne podujatia. K tým najzaujímavejší zaiste patria stavba snehového betlehema na Troch kráľov, nosičské súťaže či vychádzka na Rainerovu chatu v rámci festivalu Horalfest. Na jednej zo súťaží tatranských nosičov povedal: "Vyskúšali ste si, viete, že to nie je nič hrozné, len možno trochu ťažké. (V priemere berie bežný nosič asi 70-kilovú vynášku.) Ľudia na chodníku nás zastavujú, pýtajú sa, čo za to máme. Keby sme to však robili len pre peniaze, vyzeralo by to v Tatrách s nosením veľmi zle. Mnohí z nás to robia pre pocit byť v Tatrách. Napokon sa nosenie stane životným štýlom. Nosenie je o presvedčení, o nosičskej morálke a cti. Chcem pripomenúť meno Juraja Petranského, ktorý by sa v auguste dožil 30. narodenín. Zahynul pred tromi rokmi pri vynáške v lavíne pod Téryho chatou. Možno aj pre poctivý prístup, pre neschopnosť vzdať sa, sa mu nosenie stalo osudným." Zamkovského chata (1475 m.n.m.) kde je chatárkou Janka Kalinčíková, vznikla ďalšia nosičská súťaž tzv. "Nosičská stovka", ktorá je súčasne spomienkou práve na nedávno zosnulého nosiča Juraja Petranského.


V roku 2000 sa vplyvom ťažkého mokrého snehu vychýlila celá strecha chaty dopredu, a to malo za následok rekonštrukciu s nemalým vkladom vlastných financií, ktorá sa konala o tri roky neskôr. Počas opravy boli vymenené nosné trámy, pridaná izolácia strechy a vymená aj krytina pozostávajúca z 9 000 kusov ručne štiepaných šindľov. Pri obnove strechy sám vyniesol z Hrebienka na Rainerku 110-kilový náklad so šindľami s presvedčením, že vie, kým bude nosiť, bude zdravý. Hory a nosenie z neho urobili chlapa, naučili ho poznávať prírodu, svet i seba samého. Naučili ho zodpovednosti a pre každého človeka potrebnej samostatnosti so zodpovednosťou. Osud pánovi Petrovi za roky nosičskej driny poslal do cesty chatu Rainerku, ako akúsi "odmenu" za jeho vytrvalú službu majestátnym Vysokým Tatrám. K uvedenému bola postavená aj vstupná strieška, v podkroví bol vytvorený priestor pre núdzové prenocovanie a pribudol k tomu i krb tvoriaci čaro počas zimných večerov všetkým, ktorý na chatu zavítajú a nielen jemu a jeho rodine. O náročnosti prác a množstve energie, síl s časom tomu venovaným zo strany pána Petrasa ani nehovoriac, čo vložil do údržby Rainerky, okrem financií.
Medzi milovníkmi Tatier je už zaužívaný výrok: "Kto nenavštívil Rainerovu chatu, ten ani nebol v Tatrách". Rainerova chata patrí už neodmysliteľne ku koloritu Tatier a pán Peter Petras sa stal "živou ikonou" ľudovo "maskotom" Tatier. V blízkosti chaty sa nachádzajú prekrásne vodopády Studeného potoka či východiskové body pre vysokohorskú turistiku. Chata je otvorená počas letnej a zimnej turistickej sezóny, počas sviatkov aj víkendov.


Rainer bol najlepší miestny znalec Tatier a príjemný spoločník
Za doby pôsobenia J.G. Rainera a jeho manželky Starý Smokovec prešiel určitým stavebným rozvojom a podľa obrazov z tohto obdobia môžeme vidieť, že to bolo v maximálnom možnom súlade s okolitou prírodou. Ani jeho vtedajší hostia nemali neprimerané nároky. Naopak. Napríklad v čase pôsobenia Rainera navštívil Starý Smokovec aj tretí saský kráľ Fridrich August II., ktorý bol tiež poľským kráľom ako August III., plným menom po nemecky Albert Maria Clemens Joseph Vincenz Aloys Nepomuk Johann Baptista Nikolaus Raphael Peter Xaver Franz de Paula Venantius Felix von Sachsen. (UF! To je ale dlhé meno!) Zo Slavkova prišiel pešo a aby nenarobil okolo svojej osoby veľký rozruch, pri cestovaní po Uhorsku sa predstavoval ako "Graf Hohenstein". Jeho identita sa prezradila práve až v Smokovci.


Drobnou zaujímavosťou je aj to, že Rainerovu chatu mala navštíviť aj britská kráľovná Alžbeta II., no kúsok za Hrebienkom pri vstupnej bráne do národného parku zastala a pokračovala späť na Hrebienok. Na tomto mieste dodnes stojí tabuľka z označením, pokiaľ kráľovná došla.

Johan Georg Rainer
(* 1.4.1800 Spišská Sobota pri Poprade 23.2.1872 Spišská Sobota)


Johann Georg Rainer (tiež Ján Juraj Rainer, 1. apríla 1800, Spišská Sobota pri Poprade - 23. Februára 1872, tamtiež) bol nemecký podnikateľ v oblasti cestovného ruchu a mecenáš, ktorý pôsobil v oblasti Vysokých Tatier.
Pochádzal z nemeckej oblasti Spiša. V 20. rokoch 19. storočia pôsobil ako realitný podnikateľ v Poprade. Do Tatier sa prisťahoval v roku 1833. Svoje skúsenosti využil pri realizácii výstavby kúpeľov v Starom Smokovci, kde do roku 1839 postavil štyri budovy - Flóra (najstarší zachovalý turistický dom v Tatrách), Švajčiarsky dom, Rigi a Čarovný dom. V roku 1850 vybudoval prvý dvojpodlažný murovaný dom v Tatrách, ktorý pomenoval Bellevue.
Rainer svojich turistov často vodil na vychádzky cez Hrebienok k malebným vodopádom Studeného potoka, ďalej do Malej Studenej doliny a na Lomnický štít. V štyridsiatych rokoch 19. storočia vybudoval prístupovú cestu na Hrebienok, v roku 1863 postavil neďaleko kamennú útulňu, ktorá je po ňom pomenovaná Rainerova chata. Pod pojmom podnikanie chápal Rainer najmä vzornú starostlivosť o hostí a veľkú zodpovednosť k zverenému majetku a presne takto sa chová aj náš pán Peter Petras, ktorý obnovil a vdýchol DUCHA s dušou chate Rainerke a ktorý vnáša do Tatier KULTÚRU!
Ako Rainer dokázal dať svojmu podnikaniu pridanú hodnotu, ktorou je "Atmosféra", tak koná aj pán Petras.
Johan Georg Rainer rozbehol v prvej polovici 19. storočia turistický a kúpeľnícky ruch v Tatrách. Ako prvý začal v Starom Smokovci stavať domy určené na ubytovanie turistov. Rainer dokázal dať svojmu podnikaniu pridanú hodnotu. Atmosféru. Vedel, že pre cestovný ruch nestačí len postaviť hotely, ale turistom treba dať viac. Dôležitá je atmosféra, ktorú dokáže hoteliér pre svojich hostí vytvoriť. Rainer bol ten, ktorý vtisol Tatrám punc kúpeľov. Budoval turistické chodníky a vrcholom jeho diela bola stavba turistickej útulne – Rainerovej útulne.


Rainerovu útulňu poznáme, ale kto bol Rainer?

http://www.youtube.com/watch?v=qEM7vmTySUw&feature=youtu.be



Rainerova chata - Rainerka (Vysoké Tatry)

http://www.youtube.com/watch?v=39iPI6-Lq30



TATRANSKÝ MICHELANGELO" POSTAVIL BETLEHEM ZO SNEHU

http://www.youtube.com/watch?v=IZ9cJahmFCkCkk


NOSIČI ŠERPOVIA

 Ako možno viacerí vieme, tak Slovensko je ako jedno z mála krajín - myslím si, že v Európe ako jediná - ktorá využíva ľudskú silu ako zdroj energie pre dopravu potravín a iných nevyhnutných zásob vysokohorských chát aj v dnešnom tzv.modernistickom, pretechnizovanom čase. Zásoby na vysokohorské chaty sú dopravované na chrbtoch nosičov, ktorí zo seba vydajú neskutočnú energiu pri každom výstupe s nákladom upevneným na drevených krosnách. Nosiči používajú rokmi preverené pre niekoho možno „primitívne“ zariadenia, nosičské krosná, ktoré sú zostavené z drevených latiek a ako popruhy sú použité hasičské hadice.
Je priam neuveriteľné v akých podmienkach sú nosiči schopní vyniesť niekoľko desiatok či stoviek kíl práve vďaka týmto vcelku jednoduchým pomôckam, ktoré vyrába u nás známy najväčší výrobca krošní na Slovensku, pán Stanislav Fritz z Pečovskej Novej Vsi v okrese Sabinov. Jedna krošňa stojí okolo 30-50eur, vyrába ich z kvalitného jaseňa a vŕby. Osobitne si vyberá stromy, ktoré rastú v tieni, tesne pri vode na severnej strane potoka, pretože tie sú najpevnejšie. Krošne vyrába na mieru nosiča, ktorý mu uvedie svoju váhu i výšku a on ich prispôsobí. Krosná musia presne sedieť, lebo stačí polcentimetrová odchýlka a pri vynášaní do kopcov to nosičovi spôsobí veľký problém. Inak je dôležité, aby ste mali so sebou aj nejaký druh povrazu, remeň či popruh, pri prekonávaní prekážok sa krosná miestami nepríjemne nakláňajú cez hlavu vpred a uviazanie dolnej časti krosien o pás vám umožní využiť obe ruky na manévrovanie v horskom teréne, namiesto neustáleho pridržiavania krosien. Samozrejme, že nie len vďaka krosnám sú vynášané veci ku chatám na kopcoch. V prvom rade ide o riadne sebazaprenie, odhodlanie s úžasnou vytrvalosťou a v neposlednom rade aj vynikajúcu kondíciou a skúsenosťami s pohybom v horských terénoch a hlavne hlbokú lásku k tomuto záslužnému poslaniu, akým vysokohorské nosičstvo je. Poslaniu a nie zamestnaniu, aj keď nosiči sú zamestnancami konkrétnych horských chát, myslím si, že tu ide o oveľa viac, ako len o odpracovanie hodiny či splnenie zadaného úkolu. Keď si predstavím terén, ktorý musia zdolať s nákladom, ktorý nielen že býva niekedy ťažší ako samotný nosič, ale hlavne objemný, čo pri prechádzaní prekážok podstatne ovplyvňuje stabilitu nosiča, musím uznať, že ide naozaj o umeleckých majstrov svojho remesla.

Z vlastných skúseností s nosením ťažkého nákladu

Keď som chodila na portejblovanie s CB vysielačkou, anténou, zdrojom, spacákom, stanom a potravinami s vodou čajom a kávou na dva dni plus náhradné oblečenie s obuvou a ďalšími potrebnými vecami a na konci balenia mal ruksak 38-40 kilogramov, čo som na chrbte vynášala do 943 metrovej výšky nad morom, vtedy som si X krát spomenula na vysokohorských nosičov - šerpov, koľko síl a námahy musia zo seba vydať, aby mohli DENNE zásobovať chaty a tábory horolezcov... 
Zažila som aj také situácie, že ma niektorí ľudia ľutovali, že mi asi šibe, keď idem dobrovoľne na kopec s takým ťažkým nákladom namiesto toho, aby som si užila víkendové dni v pohode domova po týždňovej práci. Iní zas vôbec nechápali, ako to môžem robiť a hlavne prečo, však zato nič nemám, žiadne peniaze zaplatené. Zopár z nich sa našlo, ktorí prejavili obdiv, že dokážem takú veľkú záťaž "vytlačiť" na kopec vlastnými silami. Jeden víkendový turista, ktorého som viac krát stretla na svojich túrach na kopec a ktorý sa mi prihovoril, s úžasom na mňa hľadel, keď si ako neveriaci Tomáš môj ruksak vyložil na svoj chrbát, nechcelo sa mu totiž veriť, že váži až 40 kilogramov. Nie je divu, že u laickej verejnosti sa človek často stretáva s rôznymi názormi na nosičskú činnosť. Pre niektorých ich poslanie - práca pripomína otroctvo, pre iných sú králi vlastných životov. Určite viem, že otroctvo to vonkoncom nie je a to nie som nosič, no dlhoročne som počas víkendov nosila náklady vysielacej techniky na kopce s pre mňa jasným cieľom, byť v prírode a robiť spojenia s CB rádioamatérmi. Tak viem o čom to je. Otroctvo? Určite nie! Svoju životnú púť si zvolili dobrovoľne a sami a hocikedy môžu s nosením krosien s nákladmi prestať.
Mňa osobne zdravotný stav donútil prestať chodiť na kopce počas víkendov a som si istá, že ani nosiči s nosením neprestanú. Sú slobodní, voľní, maximálne spätí s prírodou, ktorej súčasťou sa stali. Sú pánmi vlastného života. To sú zázračné zdroje a pocity pre plnohodnotné prežívanie vlastného života. Tak čo, sú otroci a či králi? Skúste si odpovedať!


Chaty vo Vysokých Tatrách, kde sa zásobuje nosičmi

Chata pod Rysmi (225Chata0 m.n.m.)
Je najvyššie položenou chatou Slovenska a otvorená je sezónne (od 15.6 do 31.10). Chatárom je už 36 rokov známy nosič a milovník prírody Viktor Beránek, ktorý pred viac ako 20 rokmi dostal nápad založiť súťaž horských nosičov pod názvom O Sherpa rellay a aj ju uskutočnil. Článok o ňom a video je TU!

Téryho chata (2015 m.n.m.)

Téryho chata (2015 m.n.m.) je najvyššie položená celoročne otvorená chata na Slovensku. Na Téryho chate vo Vysokých Tatrách je chatárom od roku 1994. Miroslav Jílek. Téryho chata je z 19.stor. V horskej časti Malej studenej doliny ju postavili v roku 1899. Prešla viacerými stavebnými úpravami, naposledy v roku 1983. Od začiatku nesie meno banskoštiavnického „lekára chudobných" Edmunda Téryho (1856 - 1917), ktorý sa zaslúžil o rozvoj tatranskej turistiky. Za zmienku stojí fakt, že v roku 1944 spravovali chatu slovenskí vysokoškoláci – horolezci, ktorí tu ukrývali poľských odbojárov i ruských utečencov zo zajateckých táborov, ktorých potom dopravovali do povstaleckých oblastí Nízkych Tatier.

Zamkovského chata (1475 m.n.m.)

Zamkovského chata (1475 m.n.m.)
Chatárkou je milá osôbka, Jana Kalinčíková. Je s ňou spätá aj ďalšia nosičská súťaž tzv. Nosičská stovka, ktorá je súčasne spomienkou na nedávno zosnulého nosiča Juraja Petranského. Pochádza z Považskej Bystrice. Vyštudovala hydrogeológiu na UK v Bratislave a ekonomiku na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Počas štúdia sa zamestnala ako brigádnička na Zbojníckej chate vo Vysokých Tatrách. Stala sa chatárkou na Zamkovského chate a neskôr aj jej majiteľkou. Organizuje Ľadovo-filmový festival. Na trh uviedla originálne Tatramelky, burizóny zaliate v karameli. Má osemročného syna Kryštofa.

Skalnatá chata (1751 m.n.m.)

 

Skalnatá chata (1751 m.n.m.)
Chatárom je Laco Kulanga niekedy prezývaný aj "kráľ tatranských nosičov". Ladislav Kulanga, chatár a nosič sa narodil 20. augusta  1949, meria 165 centimetrov a váži 75 kg. Absolvoval banícke učilište v Ostrave, pracoval u TJ Vysoké Tatry ako vlekár a údržbár, potom sa stal profesionálnym nosičom. Téryho chatu zásoboval v rokoch 1968 - 1982. Do roku 1993 viedol Zamkovského chatu, teraz je šéfom Skalnatej chaty, ktorú rekonštruoval. Má syna Pavla, ktorý vyštudoval politológiu na vysokej škole v Nitre, vlastnú cestovnú kanceláriu a otcovi pomáha s prevádzkou chaty.
Je držiteľom niekoľkých rekordov  - Zbojnícka chata 141kg, Téryho chata 151kg, Tatranská Lomnica – Skalnatá chata 187kg, Zamkovského chata 207,5kg a rekord, kedy zo Skalnatej chaty k medzistanici lanovej dráhy zniesol náklad o hmotnosti 211kg.

V Nízkych Tatrách je zásobovaná nosičmi:
Kamenná chata (2000 m.n.m.)

Kamenná chata (2000 m.n.m.) Je najvyššie položenou chatou v Nízkych Tatrách a zároveň je treťou najvyššie položenou chatou na Slovensku na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier, tesne pod vrcholom Chopku. Prevádzka je celoročná, chatárka je Anna Pažitná spolu s chatárom Marcelom Melicherčíkom.

Štefániková chata (1740 m.n.m.)

Štefániková chata (1740 m.n.m.)
Je najstaršou doteraz fungujúcou turistickou chatou v Nízkych Tatrách. Stojí na križovatke turistických ciest a keďže je celoročne otvorená útočisko tu nájde nejeden turista, ktorý sa práve túla hrebeňom Nízkych Tatier. Základný kameň chaty M. R. Štefánika pod Ďumbierom bol položený 20.7.1924. Táto chata mala nahradiť útulňu, ktorá bola postavená na vrchole Ďumbiera v roku 1902. Útulňu nazvali Karlova ochranná chata, ale dnes je to už len hŕba kamenia. Chatu začala stavať stavebná firma z Uherského Brodu, ale ťažké poveternostné podmienky ich čoskoro odohnali domov. V stavbe pokračovala firma Šašinka z Popradu, v ktorej bol palier Róbert Petrla. Tejto firme sa po troch rokoch ťažkej práce podarilo chatu dokončiť a 9.9.1928 sa mohla slávnostne otvoriť.
Prvým chatárom sa stal palier Róbert Petrla, ktorý si zo svojich spolupracovníkov vytvoril personál. Tak sa zo dňa na deň z murárov stali kuchári, čašníci a nosiči. Materiál vynášali hore Jánskou dolinou a za 1 kg sa platilo 1 korunu. Pre zaujímavosť pivo stálo na chate 5 korún. V súčasnosti je chata majetkom KLUBU SLOVENSKÝCH TURISTOV a terajší chatár Igor Fabricius ju prevádzkuje od roku 1991.
$ Zaujímavosti
► materiál a tovar na prevádzku chaty vynášajú nosiči; ročne to je cca 40000 kg
► konali sa tu preteky nosičov Šerpa Rallye a najrýchlejší vyšiel z Trangošky so 60 kg za 55 minút, pričom čas na turistickom smerovníku je 120 minút
► je tu ponuka najvyššie čapovaného nosičského piva na strednom Slovensku
► pod chatou sa nachádza jedna z najhlbších jaskýň na Slovensku - Jaskyňa mŕtvych netopierov - ktorá je sprístupnená turistom.

Zaujímavosť:
Pod chatou pod Rysmi bývajú pripravené krosná s nákladom okolo 40 kg, ktoré je možné vyniesť na chatu a skúsiť na vlastnej koži pocity nosičov.

Výberové konania: http://hiking.sk/hk/ar/1648/tatranski_chatari_sa_nemenia.html

Podpora petície
Kto budoval z hŕby kamenia dnešnú, pre nenažrancov tak lukratívnu chatu, tatranský klenot?
Je to tak na Slovensku, že hŕstka mocných nenažrancov oberie poctivého človeka nielen o strechu nad hlavou, ale aj o dôstojný život v starobe po celoživotnej poctivej práci na diele, ktoré slúži všetkým ľuďom bez rozdielu, návštevníkom nášho klenotu, akým Tatry sú so svojou faunou a flórou a Rainerkou v nej.
Pán Petras neodmysliteľne patrí ku klenotu Slovenska, k Rainerke v Tatrách, ktorú svojimi rukami a umom aj peniazmi dostal na takú úroveň, že sa stala symbolom našich Tatier nielen pre Slovač rodnú, ale aj za hranicami Slovenska. Pokiaľ sa bude konať zbierka, hoci nemám príjmy ako naši politici, rada prispejem podľa svojich možností so želaním pevného zdravia tela a ducha pánu Petrasovi a dostatku síl aj trpezlivosti v boji za správnu vec. Naši právnici vedia kľučkovať v zákonoch len kde sú veľké a plné válovy peňazí a nie pre spravodlivosť a morálnu zodpovednosť. Preto niet takého, ktorý by dokázal pánu Petrasovi pomôcť dať správnu podobu zmluvného vzťahu, pán Petras - Rainerka. Bohužiaľ. O arogantných finančníkoch, politikoch a im podobných nenažrancoch ani nehovoriac. Morálna zodpovednosť im už dávno nič nehovorí...
Podpora dobrej veci
Však mu beriete nielen ním vybudovanú strechu nad hlavou, ale jeho život. To je bezhraničná surovosť a arogancia moci mamonu!

 






















































































































Odkazy na zaujímavé články o Petrovi Petrasovi na Rainerke a zdroje

http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/253791-chatar-z-rainerovej-chaty-v-tatrach-chce-ladovy-betlehem-dokoncit-na-sviatky
http://poprad.dnes24.sk/rainerova-chata-bez-chatara-petrasa-minister-jahnatek-chce-novelizovat-zakon-176574
http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/717577-chatar-petras-napisal-knihu-pribehov-o-horskych-nosicoch
http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/800681-pri-rainerovej-chate-je-snehu-len-na-maly-kosik-s-vajickami
http://poprad.dnes24.sk/bude-sa-prepisovat-historia-tatier-mozno-len-staci-korigovat-niektore-datumy-161968
http://www.pluska.sk/regiony/vychodne-slovensko/na-rainerovej-chate-krstili-knihu-horskych-nosicoch.html
http://vas.cas.sk/clanok/5861/vysoke-tatry-snehova-velkonocna-kraslica-bude-chladit-pivo-este-v-maji.html
http://www.cas.sk/clanok/282394/minister-jahnatek-nasiel-riesenie-rainerova-chata-bude-petrasova.html
http://poprad.korzar.sme.sk/c/5710015/snehovy-betlehem-a-kolednici-prilakali-do-tatier-stovky-ludi.html
http://vas.cas.sk/clanok/2542/najkrajsie-tury-vysokych-tatier-studenovodska-je-aj-pre-zaciatocnikov.html
http://www.cas.sk/clanok/232849/najvyssie-polozene-tatranske-muzem-poklady-rainerovej-chaty.html
http://poprad.korzar.sme.sk/c/6272034/pred-140-rokmi-zomrel-zakladatel-kupelnictva-v-tatrach.html
http://vas.cas.sk/clanok/4101/tatranska-liska-s-chlebom-hrdzana-chodi-zobrat-obedy-od-turistov.html
http://www.noviny.sk/c/slovensko/v-tatrach-otvorili-rok-jana-juraja-rainera-na-rovnomennej-chate
http://www.noviny.sk/c/slovensko/v-tatrach-otvorili-rok-jana-juraja-rainera-na-rovnomennej-chate
http://www.teraz.sk/fotodennik/rainerova-chata-ma-150-rokov-je-najsta/35572-fotografia.html
http://video.sita.sk/videoservis/snehovy-betlehem-pri-rainerovej-chate/12262-play.html
http://www.teraz.sk/fotodennik/sutaz-horskych-nosicov/52583-fotografia.html
http://www.topky.sk/gl/15929/40858/Snehovy-betlehem-stoji-v-Tatrach
http://www.pluska.sk/slovensko/petrasove-vajce-nikto-neodnesie.html
http://www.cestovatele.info/clanky/z-rainerovy-chaty-na-sliezsky-dom
http://tatryblog.sk/2013/10/tatranske-xix-storocie-a-jeho-osobnosti
http://www.infoglobe.sk/tip-na-vylet/sr-vysoke-tatry-rainerova-chata
http://danielafm.rajce.idnes.cz/VysokeTatry_2010_cervenec/#
http://hiking.sk/hk/ar/425/rainerova_chata.html?ref=tr
http://www.vysoketatry.com/chaty/rchata/rchata.html

http://www.topky.sk/cl/10/163281/Tatry-bez-barier
http://cs.wikipedia.org/wiki/Johann_Georg_Rainer

http://vylety.maweb.eu/rainerova.html
http://norskamoda.cz/portfolio/peter-petras
http://chatapodrysmi.sk/tag/rainerova-chata
http://regiontatry.sk/sk/tatry-opat-v-bratislave
http://pl.wikipedia.org/wiki/Rainerowa_Chatka
http://hotelslovan.sk/kam-v-tatrach-rainerova-utulna
http://hiking.sk/hk/ar/425/rainerova_chata.html?ref=tr
http://poprad.korzar.sme.sk/c/6254754/na-rainerke-odpociva-desatmetrovy-goral.html
http://www.podtatranske.noviny24.sk/aktuality/3738/Na-J-G-Rainera-spominali-pri-jeho-hrobe.html

http://www.topky.sk/cl/1000078/1336748/Najstarsia-chata-na-Slovensku-stoji-v-Tatrach-uz-150-rokov
http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/476832-slobodne-kralovstvo-rysy-sa-do-parlamentnych-volieb-nemiesa

140. výročie založenia Rainerovej útulne a 5. výročie jej znovuoživenia http://www.czsk.net/svet/clanky/sr/chataprva.html
Peter Petras nosí vo Vysokých Tatrách už 50 rokov http://tv.sme.sk/v/27807/peter-petras-nosi-vo-vysokych-tatrach-uz-50-rokov.html
http://poprad.dnes24.sk/rainerovej-chate-moze-pomoct-institut-osobitneho-zretela-vlada-a-parlament-by-ale-museli-konat-rychlo-179764

Rainerova chata bez chatára Petrasa? Minister Jahnátek chce novelizovať zákon http://www.teraz.sk/regiony/jahnatek-rainerova-chata-petras/85469-clanok.html
Otcovi komunisti zobrali obchod, mne chcú kapitalisti chatu  http://poprad.korzar.sme.sk/c/7181283/chatar-z-rainerky-otcovi-komunisti-zobrali-obchod-mne-chcu-kapitalisti-chatu.html


 


Odkaz na môj web: http://seniorka.szm.com

 
 

 

 

 

 

 

Moje
webové stránky 

Cezmín: http://cezmin.wz.cz
Cezmín: http://cezmin.wz.sk
Vianoce: http://vianocesk.wz.cz
Viktorian http://viktorian.wz.sk
 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org
Seniorka: http://seniorka.szm.com
Jáska noc: http://cbjanskanoc.ic.cz
Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky: http://svetbabik.czweb.org
Vianoce: http://vianocesk.szm.com
Slovania: http://slovania.czweb.org
 Pani Príroda: http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
Veľká noc: http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo: http://gloriapolo.czweb.org
Moji psíkovia: http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... : http://eufrosyne.wz.cz
Cezmín ker a alias: http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan: http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie: http://aishwarya.wz.cz
 Horná Chlebany : http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatéstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz

 Múdra ako rádio: http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK: http://cbrsk.euweb.cz
Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english:
http://ruda-etuda.czweb.org
Ranní Sedmička: http://rannisedmicka.wz.cz
Olympionik: http://olympionikholub.wz.sk

Seniorka a deti: http://seniorka-deti.wz.cz
Senior Honza: http://senior-honza.wz.cz
Práva dieťaťa: http://dieta.czweb.org

Senior Baťo: http://dano17.wz.sk
Späť| Obnoviť | Dopredu

By Cezmin Slovakia 18.7.2014