wz

 

VÝZVA a POZVANIE

Zem nie je tovar. Zem nie je výrobok. Zem nie je kapitál. Zem je naša Matka. Áno, buďme priateľskí k sebe, i k cudzincom. Nech si tu zem prenajmú na dobu s určenou hornou hranicou, ak chcú práve tu hospodáriť. Ale ak tu nie sú natrvalo usadení, nepredajme im zem, lebo my už nemáme inú, náhradnú krajinu, mi nemáme Nové Slovensko, ako majú Briti Novú Britániu, my nemáme kolónie, ako mali západoeurópske štáty, my máme len túto jedinú krajinu, máme iba jediné Slovensko.

http://ved.sk/RC.poda.predaj3.nadej.htm   

Štát je organizmus stvorený z vlastného národa - obyvateľstva a hlavne pôdy - územia. (F. Ratzel)

Štát a národ sú navzájom úzko prepojené.
Národ je charakterizovaný pozitívnym vzťahom k určitému ohraničenému územiu – štátu.

Posvätná pôda našich prapredkov Slovanov
bude obchodný artikel pre cudzích biznismanov?

Vznikne predajom domácej pôdy cudzincom monarchia, už nie rakúsko-uhorská, ale Európska?

Geopolitika skúma priestor z hľadiska štátu (polit. geografia skúma štát z hľadiska priestoru). Jej zakladateľom je F. Ratzel.

Hranica vo vzťahu „štát“

Tu sa objavuje významný pojem – štát. Nezávislý, suverénny štát je všeobecne definovaný ako územie ohraničené hranicami s vlastnou vládou, základná politická jednotka. Nezávislý štát je „majiteľom“ závislého štátu (kolónie, zámorské územia). Ale celková definícia štátu nie je taká jednoznačná, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Jedným z ďalších možných pohľadov na problém definície štátu je biologická koncepcia štátu, ktorú opísal F. Ratzel vo svojom diele „Politische Geographe“ (1897). Podľa tejto koncepcie je štát organizmus stvorený z vlastného národa (obyvateľstvo) a hlavne pôdy (územie), ktorý sa musí rozvíjať podľa rovnakých biologických zákonov ako ostatný život.

Hranica vo vzťahu „národ“

V Ratzelovom vysvetlení pojmu štát sa vyskytlo slovo „národ“, ktoré sa s hranicami spája veľmi často. No „národ“ tiež nemá úplne jednoznačnú definíciu. Čo je to národ, ako vzniká a podľa čoho ho môžeme identifikovať. Vo všeobecnosti sa udáva, že národ je kultúrna, teda duchovná, materiálna, ideová, inštitucionálna pospolitosť, založená na sympatiách, antipatiách a psychickej náklonnosti prameniacej z neformálnych vzťahov a vzájomnej interakcie vo vnútri skupiny, pre ktorú je vlastný pozitívny vzťah k určitému ohraničenému územiu. Tento vzťah by sa z psychologického hľadiska mohol nazvať národné povedomie, teda uvedomenie si vlastnej národnej existencie, jedinečnosti a odlišnosti od iných národných spoločenstiev. Národná sebaidentifikácia je považovaná za dôležitý činiteľ v definícii národa (uznávaná Vattelova definícia, ktorá pokladá národné povedomie a vôľu konať vlastným menom pokladá za dva podstatné znaky národa ). Každý národ má svoju kultúrnu
podstatu, kultúrne hranice. Národné spoločenstvá si v dlhodobejšom etnickom vývoji vytváral vlastné normy, postoje, tradície, jazyk ako dôležitý prostriedok komunikácie. Spoločný jazyk sa tvoril z potreby vzájomnej komunikácie. Tvorba jazyka bola ovplyvňovaná geograficko – klimatickými a historickými podmienkami. Ruka v ruke so vznikom rôznych jazykov kráča pojem „jazyková bariéra, hranica“. Samozrejme, existujú výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo. Tieto kritériá pre charakteristiku národa nemusia byť všeobecným pravidlom. Židovské obyvateľstvo donedávna nemalo vlastné územie, a predsa sa považovalo za židovský národ. Viacero národov v celosvetovom meradle nespĺňa podmienku vlastného jazyka – Rakúšania hovoriaci nemčinou, Škóti a Íri komunikujúci v anglickom jazyku a pod. Ak sa spoločenstvo ľudí ako celok sebaidentifikuje ako národ, potom sa tak bude navonok prejavovať bez ohľadu na to, či ho tak vníma aj okolitý svet. Neuznaný národ si v každom prípade tiež vytvorí vlastné hranice, ktoré budú preň špecifické.
Štát a národ sú navzájom úzko prepojené. Národ je charakterizovaný pozitívnym vzťahom k určitému ohraničenému územiu – štátu. Národ je tvorený ľuďmi, a čo by bol štát bez ľudí, obyvateľstva, národa?

Orientačná cena za prenájom poľnohospodárskej pôdy
v niektorých európskych krajinách (eur/hektár)

Holandsko: 788,8/ha
Dánsko: 438,9/ha (V Dánsku a Holandsku je cena nájmu za pôdu najvyššia. Možno to je dôvod, prečo podnikajú na pôde za hranicami.)
Belgicko: 228,1/ha
Nemecko: 216,7/ha
Španielsko: 103,0/ha
Írsko: 255,9/ha
Fínsko: 166,9/ha
Česká republika: 29,0/ha
Litva: 9,6/ha.
Na Slovensku v súčasnosti neexistuje cenový predpis, ktorý by stanovil jednotnú výšku ceny poľnohospodárskej pôdy. Tá závisí od účelu, na ktorý sa zisťuje. Úradná cena poľnohospodárskej pôdy slúži napríklad na určenie výšky dane z nehnuteľností, na uplatnenie vlastníckych práv a z nich plynúcich odvodov a na úhrady za vyvlastnenie pôdy na verejné účely. Cenu poľnohospodárskej pôdy ovplyvňujú aj poloha pozemku voči obci, atraktívnosť lokality, chránené územia, konkurencia medzi kupujúcimi.
V najproduktívnejších oblastiach Slovenska sú trhové ceny približne na úrovni úradných cien pôdy (?!). Ceny pozemkov na okraji obcí a hlavne miest sú až niekoľkonásobne vyššie.
„Na Slovensku k väčšine pozemkov nie je individuálny prístup, štát teda musel vymyslieť mechanizmus, ako túto situáciu vyriešiť. Jednou z možností bolo získanie náhradného pozemku, rozhodoval o tom štát prostredníctvom pozemkových úradov.“ Takto to fungovalo asi dvadsať rokov.
Teraz je to všetko nastavené v režime nájmu, zákon hovorí o dohode medzi vlastníkom a užívateľom. Užívateľ je povinný vymeniť, dať vlastníkovi náhradný pozemok inde, ak sa nevedia dohodnúť na prístupe na pozemok. Ak sa dohodnúť nevedia, vyriešia to príslušné pozemkové úrady. Základný rozdiel spočíva v tom, že náklady na takúto výmenu si hradia účastníci sami.“ Teda, ak vlastníte kúsok políčka v strede obrovského lánu a neviete sa k svojmu kúsku pôdy dostať, užívateľ celého lánu, napríklad družstvo, vám musí cestu k nemu sprístupniť, prípadne vám vymeniť tento pozemok v rovnakej rozlohe inde, kde sa k nemu dostanete. To je odkaz pre tých, ktorí si myslia, že sú bezmocní, ak vlastnia pôdu bez prístupu. „Nikto vás do prenájmu nenúti, jednoducho pôdu neprenajmite. V produkčných oblastiach, napríklad v okolí Dunajskej Stredy, sa cena na nájom pohybuje okolo 70 až 120 eur za hektár. Hoci sa to nezdá, cena za nájom sa radikálne zvyšuje.“

WTO (Svetová obchodná organizácia)

„Keď sme vstúpili pred rokmi do WTO (Svetová obchodná organizácia), bola chyba, že sme nezakázali kupovať pôdu právnickým osobám a nepreviedli zákonnou formou našu pôdu ako náš NÁRODNÝ POKLAD a zdedená pôda po našich prapredkoch národným pokladom aj JE!!!

Dôsledok toho je taký, že dnes si dvaja Dáni na Slovensku založia eseročku a našu pôdu si prenajímajú i skupujú. Je však zákon, podľa ktorého poľnohospodársku pôdu budú môcť skupovať len tí, ktorí v tom katastri alebo v susedstve minimálne tri roky hospodária. Ak si vy ako vlastník nenájdete medzi týmito podnikateľmi takého, ktorý vám dá primeranú cenu za nájom či predaj, vtedy svoju pôdu môžete ponúknuť na predaj hocikomu. Toto je regulácia, no a tvrdšie podmienky majú iné krajiny.“

Občania EÚ môžu nadobudnúť poľnohospodársku pôdu na Slovensku iba v tom prípade, že majú na Slovensku prechodný pobyt a najmenej 3 roky po nadobudnutí platnosti Zmluvy o pristúpení SR k EÚ obhospodarovali predmetnú pôdu (napr. ako nájomca). Toto moratórium bude trvať do 30. apríla 2014. Ministerstvo pôdohospodárstva chcelo týmto moratóriom obmedziť predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom. Chce pôdu chrániť pred jej lacným výpredajom zahraničným investorom. Zahraničné osoby majú o pôdu na Slovensku záujem aj kvôli tomu, že ceny sú v porovnaní so západnou časťou únie výrazne nižšie. Momentálna prax je však taká, že existuje možnosť nadobudnutia pôdy za účelom jej obhospodarovania aj prostredníctvom obchodnej spoločnosti (napr. s.r.o.) so sídlom v SR, čo sa zdá byť vhodná cesta aj pre zahraničných investorov ako využiť dobrú investičnú príležitosť.

Viete čo obsahuje Zmena 396/2009 Z.z.?

Zmena: 396/2009 Z.z. účinná od 1.novembra 2009 KLIKNI NA ODKAZ!
http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-ochrane-a-vyuzivani-polnohospodarskej-pody

Skúpia pôdu našich predkov cudzinci?

Veľa sa hovorí o Číne, ktorá skupuje pozemky po celej Európe, naposledy to boli obrovské ukrajinské lány. Hrozí takéto vykupovanie aj Slovensku? „U nás je rozdrobenosť pozemkov taká veľká, že jednoducho pre Čínu nie sme zaujímaví,“ tvrdí Jaroslav Puškáč. „Masívne vykupovanie pôdy nám, podľa mňa, nehrozí. Maďari dokonca nedávno prijali zákon, že nikto nesmie vlastniť viac ako 300 hektárov pôdy, takéto obmedzenie vlastníckeho práva zaviedol kedysi aj Masaryk.“
U nás toto obmedzenie neexistuje, je to dobré, alebo nie?
„Na túto otázku odpovedať nebudem, som ľavičiar. Ale citoval by som niečo
zo svetovej charty o pôde:
Historicky je preukázané, že prílišná koncentrácia pozemkového vlastníctva prehlbuje sociálnu nerovnosť so všetkými geopolitickými dôsledkami.“

Ako chránia pôdu iné štáty Európskej únie

Holandsko: Legislatíva prísne chráni prevod pôdy na iné ako poľnohospodárske účely.
V Holandsku je prenájom pôdy najdrahší zo všetkých krajín EÚ.
Maďarsko: Na kúpu pôdy treba úradné povolenie. Vlastnícke právo na poľnohospodársku a lesnú pôdu nemôže získať fyzická osoba, ktorá nie je roľníkom, s výnimkou pôdy v pásme určenom zastupiteľstvom miestnej samosprávy.
Nemecko: Predaj nesmie spôsobiť drobenie pozemkov. Pozemok musí mať aspoň 1 hektár. Obce majú predkupné právo. Farmári musia mať trvalý pobyt v obci, kde podnikajú.
Rakúsko: Farmári majú predkupné právo. Zákony podporujú rodinné farmy. Právo na predaj pôdy cudzincom sa udeľuje len vtedy, ak sa to netýka štátnych záujmov Rakúska alebo ak má nadobúdateľ pôdy v Rakúsku trvalé bydlisko najmenej 10 rokov.
Poľsko: K zmluvám pri dedení alebo zmene vlastníka pozemkov sa vyjadruje štátna poľnohospodárska agentúra. Má právo zmeniť kupca. Predaj pôdy cudzincom upravuje zákon.
Švédsko: Fyzické osoby môžu nakupovať pôdu bez obmedzenia. V určitých oblastiach treba povolenie a vyžadujú sa aj odborné vzdelanie alebo prax. V niektorých prípadoch musí majiteľ bývať na pozemku.
Francúzsko: Trh s pôdou kontroluje špecializovaná organizácia (SAFER) zložená zo zástupcov profesijných združení a obcí. Jej činnosť hodnotí štát. Schvaľuje návrh zmlúv. Predkupné právo má osoba, ktorá obrába pôdu najmenej 2 roky, alebo vlastníci pôdy v susedstve.
 o predaji.
Taliansko: Trh reguluje agentúra, ktorá tiež dohliada, aby sa k pôde dostali aj mladí farmári.

Slovensko patrí k najvidieckejším krajinám EÚ. Štát by mal ukázať aj svetu, že starostlivosť o vidiek je jednou z jeho hlavných priorít, čo by mal deklarovať skutočnou víziou rozvoja svojho agrosektora na 15 až 20 rokov, schválenou napríklad aj ústavným zákonom chrániacim vlastníctvo pôdy, ktorú máme zásluhou našich predkov.

Slováci ožijú…???

EÚ v mlynčeku európskej politiky, chtiac – nechtiac robí zo slovenských pestovateľov obete proerópskeho režimu.

V našej slovenskej hymne sa spieva... "Slováci ožijú!"
V Slovenskej hymne máme jasno, ale či sa obsah jej textu podarí uplatniť aj v našom slovenskom agrosektore nie je tak jednoznačné. „Chceme, aby sa zvýšil podiel slovenských potravín na pultoch a naše analýzy z potravinových ústavov hovoria, že v porovnaní s väčšinou dovozových potravín sú kvalitatívne naše potraviny oveľa bezpečnejšie.
Prečo sme toto doteraz nevedeli?
Prečo si naše deti myslia, že krava je fialová a volá sa Milka.
Tečie v rakúskych Alpách lepšie mlieko, ako dávajú dojnice z nášho Slovenského raja?
Trhová ekonomika je neúprosná a zvýhodňuje tie oblasti podnikania, ktoré prinášajú väčší zisk. Nuž áno, viac dotácii z Bruselu, viac možností zarobiť a zaplaviť náš trh potravinami dopestovanými pofidérnymi spôsobmi. To je dnešný trend.
Podporu kvalitných výrobcov máme vo vlastných rukách a vždy radšej podporím domácich chovateľov a pestovateľov, ktorí si stoja za kvalitou. Dám si námahu pozrieť na výrobkoch krajinu pôvodu a zloženie produktov. Nájdem slovenskú kvalitu a môj smer nákupu budú určovať hodnoty, nie západniarske nekvalitné tovary predávané v akciách, ktoré sú aj tak drahšie, ako šmejdy, čo by v ich krajinách išli do odpadu.

Naši prapredkovia mali k prírode a k pôde doslova vedomí vzťah, keďže svoje chrámy mali v posvätných dubových hájoch a Zem bola pre nich Matkou živiteľkou. Nič sa nezmenilo v tom, že naša ZEM je stále našou Matkou živiteľkou, iba my, ľudia dneška a potomkovia našich prapredkov nemáme svoju pamäť národa zachovanú, ale zbastačenú klamstvami a zavádzajúcimi informáciami slovanských neprajníkov, dobyvateľov a zlodejov nášho rodného územia. To, že ešte máme nejakú zem a svoje územie je iba zásluhou tisícov a tisícov Slovienov, ktorým boli násilím vzaté majetky aj ich životy a ktorých krv a pot tiekli v prúdoch do útrob zeme a dodnes volajú po spravodlivosti.
A čo robíme my, ich potomkovia?
Ideme rozpredávať západniarskym budúcim monarchom pôdu, ktorá je poliata krvou našich prapredkov a predkov, čo je hanba do neba volajúca a zaslúžime si, aby sme sa stali novodobými otrokmi západniarskych výbojníkov. Voľakedy sa im hovorilo Frankovia, Germáni, Rímania a dnes to je hlavne západniarsky základ, Francia, Nemecko a Taliansko, ktorí nás zahŕňajú svojimi odpadkami a robia z potomkov slovanských predkov východnú kolóniu na základe trhnutej ekonómie.
Darmo sa  spieva v hymne: "Slováci ožijú?"

Keď budeme chrápať, tak onedlho budeme vo svojej vlastnej krajine podnájomníkmi, budeme závislou kolóniou EÚ, lebo našu pôdu cudzie krysy vykúpia za "babku" a aj podvodne, ako to voľakedy robili a dnes robia cez nastrčené osoby.  Kočovní Maďari, ktorí sa od Slovanov učili usadlému poľnohospodárskemu životu majú jasnú predstavu o HODNOTÁCH do ktorých patrí ich ZEM. Nanovo písomne obnovili a zase jasne, že ich ZEM je NÁRODNÝM POKLADOM a pripravuje sa u nich aj právna úprava tak, že rozpredávanie pôdy cudzincom má byť  hodnotené na úrovni trestného činu. Nemusíme s tým súhlasiť, no ako to je u nás?

SME SI VEDOMÍ TOHO A UVEDOMUJEME SI FAKT, ŽE
NAŠA ZEM JE NAŠIM DOMOVOM A ŽIVITEĽKOU?

Odporúčam na prečítanie Bibliu 1. Kniha Kráľov kap. 21.
Nepredávajme si dedičstvo našich otcov nikomu.

Kde sú naši "hejslováci", čo sa bili a bijú do pŕs  a pritom dovolia, aby sme rozpredávali pôdu našich predkov do cudziny? V Maďarsku "košútovci" sú nabudení a kde sú naši "štúrovci?" Koledujeme" si o ďalší bachov absolutizmus? Na začiatku som začala písať o vzniku štátu, hraníc a kultúre, národe. Štát vznikol na základe vzťahov kultúry obyvateľov na konkrétnom území a čo sa stane, ak tento vzťah bude pretrhnutý rozpredajom pôdy územia našej kultúry, národa? Štát a národ s jeho kultúrou zanikne a na základe vlastnej ľahostajnosti k veciam verejným a bytostne sa každého z nás dotýkajúcim. Na základe ohnutých chrbtov pred hmotárskou dravosťou Frankov, Germánov, Rímanov... ???
Debaty za okrúhlymi stolmi budú s najväčšou pravdepodobnosťou "jednofarebné", budú tam poľnohospodári s európskymi dotáciami a samozrejme aj názormi, politici s európskymi dotáciami aj s názormi a nejakí treťosektoráci s europskými dotáciami a samozrejme aj názormi.
Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú (o dotáciách!) a potierajú medové motúze popod nos! Tak nám môže byť jasné už vopred, ako budú mať takéto diskusie záver - najskôr len v prospech voľného pohybu tovaru Európskej únie a teda aj voľného "pohybu" vlastníctva pôdy, ktorá je dnes pre biznismanov a politikov bohužiaľ iba tovar a nie posvätná pôda našich prapredkov. Nebude nič prekvapivé, ak závery tzv.debát budú také, že sa v tejto situácii s tým už nedá nič robiť. A to všetko iba vďaka nekonaniu NEUVEDOMOVANIU SI NÁS VŠETKÝCH, PRE KTORÝCH JE NAŠA ZEM NAŠIM DOMOVOM A ŽIVITEĽKOU.
Stačí, ak by sme sa konečne prebrali z letargie a dali otvorene najavo, že nechceme, aby sa vlastníctvo našich polí, lúk, lesov, hôr a pasienkov stalo predmetom "voľnej" súťaže nadnárodných kapitálových síl - monopolov a hlavne, aby sme mali zakomponované v zákonoch, že naša zem je "národným pokladom" zdedeným po našich predkoch.
K tomu však treba odhodlaných ľudí znalých kľukatých zákonov so schopnosťou vypracovať Petície pre nás, obyčajných ľudí, ktorí zodpovedne takéto petície podporíme svojimi hlasmi.

 

Hromadná pripomienka proti obmedzeniu vlastníckych práv k pôde

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy. Zákonom sa má obmedziť právo vlastníkov poľnohospodárskej pôdy slobodne nakladať so svojím majetkom a právo ostatných osôb nadobúdať poľnohospodársku pôdu do svojho vlastníctva.

Vlastník poľnohospodárskej pôdy by po schválení zákona nemal právo slobodne previesť svoj majetok na inú osobu podľa svojho vlastného rozhodnutia. Prednostné právo na získanie tejto pôdy by mali osoby podnikajúce v poľnohospodárstve najmenej tri roky. Až v prípade, žeby žiadna z osôb podnikajúcich v poľnohospodárstve najmenej tri roky neprejavila záujem o kúpu poľnohospodárskej pôdy, mohol by ju jej vlastník po absolvovaní byrokratickej procedúry predať alebo darovať inej osobe.
Sme presvedčení, že návrh zákona je v rozpore s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, pretože zasahuje do vlastníckych práv nad rámec predpokladaný ústavou. V tejto hromadnej pripomienke navrhujeme:

1. odmietnuť návrh zákona ako celok,
2. v prípade neodmietnutia návrhu zákona ako celku ho upraviť tak, aby neobmedzoval vlastnícke práva vlastníkov poľnohospodárskej pôdy a osôb, ktoré majú záujem stať sa vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy.


Návrh zákona:
https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialHome.aspx?instEID=-1&matEID=6790&langEID=1


Hromadnú pripomienku možno podporiť najneskôr v pondelok 2. decembra 2013.

Ondrej Dostál, Občianska konzervatívna strana
Peter Gonda, Konzervatívny inštitút M.R.Štefánika
Richard Ďurana, INESS
Juraj Karpiš, INESS
Radovan Ďurana, INESS
Juraj Petrovič, OKS
Martin Mlýnek, OKS
Radovan Kazda, vydavateľ
Martin Vlachynský, INESS

Hromadná pripomienka verejnosti k návrhu zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy
Rezortné číslo: 4398/2013-410

1. Odmietnuť návrh zákona ako celok
Navrhujeme odmietnuť návrh zákona ako celok.
Túto pripomienku považujeme za zásadnú.


Odôvodnenie:
Návrh zákona neopodstatnene a nad rámec ústavy zasahuje do jedného zo základných ústavných práv. Právo vlastniť majetok má podľa ústavy každý a vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu (čl. 20 ods. 1). Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) navrhuje obmedziť vlastnícke práva vlastníkov poľnohospodárskej pôdy, predovšetkým obmedziť ich právo slobodne nakladať s vlastným majetkom a previesť ho na iné osoby bez zasahovania zo strany štátu. Zároveň obmedzuje ďalšie osoby v ich práve nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy. Navrhovaný zákon úplne neopodstatnene zvýhodňuje podnikateľské subjekty v oblasti poľnohospodárstva pri nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy.

Ústava stanovuje prípady, kedy možno zákonom alebo na základe zákona zasiahnuť do vlastníckeho práva. Predložený návrh zákona nespadá do žiadneho z takýchto prípadov.
Schválenie predloženého návrhu zákona by malo negatívny vplyv na podnikateľské prostredie aj na rozpočet verejnej správy.
Navrhujem preto odmietnuť návrh zákona ako celok.

V prípade neakceptovania bodu č. 1 tejto hromadnej pripomienky navrhujeme urobiť v návrhu zákona nasledovné zmeny:

2. Neobmedzovať vlastnícke práva vlastníkov poľnohospodárskej pôdy
Navrhujeme z návrhu zákona vypustiť § 4 a 5 a primerane upraviť ostatné ustanovenia zákona.
Túto pripomienku považujeme za zásadnú.


Odôvodnenie:
V prípade, že ministerstvo nevyhovie prvému bodu našej hromadnej pripomienky a neodmietne návrh zákona ako celok, navrhujeme vypustiť z návrhu zákona ustanovenia, ktoré zasahujú do vlastníckych práv vlastníkov poľnohospodárskej pôdy a primerane upraviť zvyšok zákona.

Navrhovaný § 4 predpokladá, že vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy môže jej vlastník previesť len na osobu, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky. Primárne by malo ísť o osobu z tej istej obce. Ak žiadna taká osoba neprejaví záujem o kúpu, tak o takúto osobu podnikajúcu v susednej obci. A následne o inú osobu vykonávajúcu poľnohospodársku výrobu bez ohľadu na miesto podnikania. Až v prípade, že žiadna takáto osoba neprejaví záujem o kúpu poľnohospodárskej pôdy, môže ju jej vlastník previesť na inú osobu. Musí však tomu predchádzať zverejnenie zámeru previesť pôdu na úradnej tabuli v obci, na webovom sídle ministerstva a v prípade výmery nad 1 hektár aj v jednom tlačenom periodiku s regionálnou pôsobnosťou.

Navrhovaná právna úprava neopodstatnene zasahuje do vlastníckych práv vlastníkov poľnohospodárskej pôdy i záujemcov o jej nadobudnutie. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.“ Navrhovanou právnou úpravou sa vlastníckemu právu vlastníkov poľnohospodárskej pôdy priznáva iný zákonný obsah ako vlastníckemu právu iných vlastníkov. Neexistuje žiadny legitímny dôvod, pre ktorý by vlastníci poľnohospodárskej pôdy mali byť obmedzovaní v tom, na koho môžu previesť svoj majetok. Neexistuje žiadny legitímny dôvod, prečo by pri nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy mali byť zo zákona zvýhodňované osoby vykonávajúce poľnohospodársku výrobu viac ako tri roky pred inými osobami.

Podľa čl. 20 ods. 2 ústavy „Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.“ Ústava teda pripúšťa, že zákon obmedzí vlastnícke právo vo vzťahu k niektorým veciam iba na občanov SR, alebo právnické osoby so sídlom v SR. Nepredpokladá však, žeby sa vlastnícke právo malo obmedzovať vo vzťahu k určitým kategóriám občanov SR, či právnických osôb so sídlom v SR.

Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona je jeho účelom „vytvorenie takého právneho prostredia, ktoré umožní, aby poľnohospodársku pôdu, ktorá má aj naďalej slúžiť svojmu účelu, nadobúdali zásadne osoby, ktoré spĺňajú odbornú spôsobilosť pre hospodárenie na pôde a ktoré budú na nej hospodáriť pri dodržiavaní kritérií dobrej poľnohospodárskej a environmentálnej praxe“. Navrhovaná právna úprava jednak nedáva nijakú záruku, že sa podarí naplniť tento účel. Predovšetkým však deklarovaný účel nepredstavuje legitímny dôvod pre vážny zásah do vlastníckych práv a do slobodného rozhodovania vlastníkov poľnohospodárskej pôdy o vlastnom majetku.

3. Nezakazovať nadobúdanie poľnohospodárskej pôdy iným osobám
Navrhujeme v § 6 obmedziť zákaz nadobúdania poľnohospodárskej pôdy iba na štáty, ktoré neumožňujú občanom Slovenskej republiky nadobúdať vlastnícke právo k poľnohospodárskej pôde, nie aj na ďalšie osoby.
Túto pripomienku považujeme za zásadnú.


Odôvodnenie:
Ministerstvo v § 6 navrhuje úplne zakázať nadobúdanie poľnohospodárskej pôdy do vlastníctva štátom, ktorých právny poriadok neumožňuje občanom SR nadobúdať vlastnícke právo k poľnohospodárskej pôde. Okrem samotných štátov by sa však podľa návrhu mal zákaz vzťahovať aj na ich občanov, fyzické osoby s bydliskom a právnické osoby so sídlom v takomto štáte. Vo vzťahu k takýmto osobám by zákon podľa nášho názoru pôsobil neodôvodnene diskriminačne. Ako zjavne neprimeraný sa takýto zákaz javí napríklad voči občanom SR s trvalým pobytom na území takýchto štátov, či občanom takýchto štátov s trvalým pobytom na území SR. Navrhujeme neobmedzovať právo nadobúdať poľnohospodársku pôdu fyzickým a právnickým osobám s výnimkou samotných štátov, ktoré neumožňujú nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy občanom SR.

Podľa čl. 20 ods. 2 ústavy je možné obmedziť vlastnícke právo k niektorým veciam iba na občanov SR alebo právnické osoby so sídlom v SR. Ústava však nepredpokladá, žeby vlastnícke právo vo vzťahu k určitým veciam mohlo byť zamedzené niektorej kategórii občanov SR (občania SR s trvalým pobytom v štáte, ktorý neumožňuje nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy občanom SR). Rovnako z čl. 20 ods. 2 ústavy nevyplýva možnosť rozlišovať obmedzenie vlastníckeho práva vo vzťahu k rôznym kategóriám fyzických osôb, ktoré nie sú občanmi SR, či právnických osôb so sídlom mimo územia SR.

4. Posunúť účinnosť zákona na rok 2017
Navrhujeme v § 10 posunúť účinnosť zákona na 1. januára 2017.
Túto pripomienku považujeme za zásadnú.


Odôvodnenie:
Ministerstvo navrhuje stanoviť účinnosť zákona na 1. mája 2014. Vzhľadom na to, že zákon závažným spôsobom zasahuje do vlastníckych práv navrhujeme stanoviť dlhšiu legisvakačnú dobu a účinnosť zákona určiť na 1. januára 2017.

5. Priznať v Doložke vplyvov negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a na rozpočet verejnej správy
Navrhujeme doplniť do Doložky vybraných vplyvov zákona, že zákon bude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a na rozpočet verejnej správy.
Túto pripomienku považujeme za zásadnú.


Odôvodnenie:
Ministerstvo v Doložke vybraných vplyvov uvádza, že zákon nebude mať žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, ani na rozpočet verejnej správy. Zákonom však evidentne dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia. Vlastníci poľnohospodárskej pôdy môžu v súčasnosti voľne disponovať svojim majetkom a predať alebo darovať ho iným osobám na základe vlastného slobodného rozhodnutia. Po schválení navrhovaného zákona by tak mohli urobiť iba po absolvovaní byrokratickej procedúry. Vlastník poľnohospodárskej pôdy by musel zverejňovať zámer predať pôdu na úradnej tabuli obce, webe ministerstva a pri výmere nad 1 hektár aj v regionálnej tlači, čím by mu vznikali dodatočné náklady. Záujemca o nadobudnutie vlastníctva poľnohospodárskej pôdy by zasa musel požiadať o overenie podmienok nadobúdania vlastníctva okresný úrad. Schválenie zákona zvýši regulačné zaťaženie trhu s pôdou a tým bude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie v oblasti poľnohospodárstva.

Schválenie navrhované zákona by okrem toho malo negatívne dopady na rozpočet verejnej správy, pretože zákon ukladá nové úlohy orgánom verejnej správy. Obce by boli povinné poskytovať záujemcom o nadobudnutie vlastníctva poľnohospodárskej pôdy potvrdenia preukazujúce podnikanie v poľnohospodárskej výrobe v obci a informáciu o účele použitia poľnohospodárskej pôdy podľa územného plánu obce. Ďalej by boli povinné zverejňovať na úradnej tabuli zámer vlastníkov previesť vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy. Okresným úradom by pribudla povinnosť vydávať osvedčenia o splnení podmienok nadobúdania vlastníctva, overovať žiadosti o osvedčenia a rozhodovať o odvolaniach proti nevydaniu osvedčenia. Ministerstvu by pribudla povinnosť viesť register ponúk prevodu poľnohospodárskej pôdy a zverejňovať ponuky na svojom webovom sídle. Súdom by pribudla povinnosť preskúmavať zákonnosť rozhodnutí okresných úradov o nevydaní osvedčení. Všetky uvedené povinnosti by mali dopad na rozpočet verejnej správy.

Vzhľadom na vyššie uvedené je evidentne nepravdivé tvrdenie, že zákon nebude mať žiadny dopad na podnikateľské prostredie, ani na rozpočet verejnej správy.

Všetky pripomienky majú charakter zásadnej pripomienky. V prípade, že ministerstvo nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania, na ktoré budú písomne pozvaní nižšie uvedení zástupcovia verejnosti.

Ondrej Dostál, Beskydská 8, 811 05 Bratislava, ondrejdostal @ oks.sk
Richard Ďurana, Hodálova 4, 841 04 Bratislava, iness @ iness.sk
Radovan Ďurana, Nábrežná 3/26, 03861, Vrútky, iness @ iness.sk
Juraj Petrovič, Hrdličkova 32, 831 01 Bratislava, oks @ oks.sk
Peter Gonda, Zadunajská cesta 8, 851 01 Bratislava, conservative @ institute.sk
Radovan Kazda, Jiráskova 165/2, 916 01 Stará Turá
Martin Vlachynský, Dominova 3617/12, 92101 Banka

Hromadná pripomienka http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=747652

Odkazy

Tradičné poľnohospodárstvo FULLHD

https://www.youtube.com/watch?v=_zWFWhQnLbA


Návrh zákona https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialHome.aspx?instEID=-1&matEID=6790&langEID=1
http://openiazoch.zoznam.sk/cl/142162/AmCham-ziada-prezidenta-SR-vetovat-novelu-zakona-o-pode
Hromadná pripomienka http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=747652
http://www.slovensky-kras.eu/info/tradicne-polnohospodarstvo-v-slovenskom-krase
http://kniez.blog.sme.sk/c/109216/Neskore-leto-skvely-cas-na-bicykel.html
http://www.kgrr.fpv.ukf.sk/GSR/pdf/1vyvoj_uzemia.pdf


 
Odkaz na môj web:
http://seniorka.szm.com

 
 

 

 

 

 

 
Moje
webové stránky 

Cezmín:
http://cezmin.wz.cz
Cezmín: http://cezmin.wz.sk
Vianoce: http://vianocesk.ic.cz
Vianoce: http://vianocesk.wz.cz
Veľká noc:
http://velkanoc.ic.cz
Viktorian
http://viktorian.wz.sk
 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org
Seniorka: http://seniorka.szm.com
Jáska noc: http://cbjanskanoc.ic.cz
Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky: http://svetbabik.czweb.org
Slovania: http://slovania.czweb.org
 Pani Príroda: http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo:
http://gloriapolo.czweb.org
Moji psíkovia: http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... : http://eufrosyne.wz.cz
Cezmín ker a alias: http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan: http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie: http://aishwarya.wz.cz
 Horná Chlebany : http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatéstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz

 Múdra ako rádio: http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK: http://cbrsk.euweb.cz
Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english:
http://ruda-etuda.czweb.org
Seniorka a deti: http://babka-radi.euweb.cz
Olympionik:
http://olympionikholub.ic.cz
Sedmičkari:
http://rannisedmicka.ic.cz
Práva dieťaťa:
http://dieta.czweb.org

Späť| Obnoviť | Dopredu

 

By Cezmin Slovakia 21.február 2014

Seniorka - Pôda

 

VÝZVA a POZVANIE

Zem nie je tovar. Zem nie je výrobok. Zem nie je kapitál. Zem je naša Matka. Áno, buďme priateľskí k sebe, i k cudzincom. Nech si tu zem prenajmú na dobu s určenou hornou hranicou, ak chcú práve tu hospodáriť. Ale ak tu nie sú natrvalo usadení, nepredajme im zem, lebo my už nemáme inú, náhradnú krajinu, mi nemáme Nové Slovensko, ako majú Briti Novú Britániu, my nemáme kolónie, ako mali západoeurópske štáty, my máme len túto jedinú krajinu, máme iba jediné Slovensko.

http://ved.sk/RC.poda.predaj3.nadej.htm   

Štát je organizmus stvorený z vlastného národa - obyvateľstva a hlavne pôdy - územia. (F. Ratzel)

Štát a národ sú navzájom úzko prepojené.
Národ je charakterizovaný pozitívnym vzťahom k určitému ohraničenému územiu – štátu.

Posvätná pôda našich prapredkov Slovanov
bude obchodný artikel pre cudzích biznismanov?

Vznikne predajom domácej pôdy cudzincom monarchia, už nie rakúsko-uhorská, ale Európska?

Geopolitika skúma priestor z hľadiska štátu (polit. geografia skúma štát z hľadiska priestoru). Jej zakladateľom je F. Ratzel.

Hranica vo vzťahu „štát“

Tu sa objavuje významný pojem – štát. Nezávislý, suverénny štát je všeobecne definovaný ako územie ohraničené hranicami s vlastnou vládou, základná politická jednotka. Nezávislý štát je „majiteľom“ závislého štátu (kolónie, zámorské územia). Ale celková definícia štátu nie je taká jednoznačná, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Jedným z ďalších možných pohľadov na problém definície štátu je biologická koncepcia štátu, ktorú opísal F. Ratzel vo svojom diele „Politische Geographe“ (1897). Podľa tejto koncepcie je štát organizmus stvorený z vlastného národa (obyvateľstvo) a hlavne pôdy (územie), ktorý sa musí rozvíjať podľa rovnakých biologických zákonov ako ostatný život.

Hranica vo vzťahu „národ“

V Ratzelovom vysvetlení pojmu štát sa vyskytlo slovo „národ“, ktoré sa s hranicami spája veľmi často. No „národ“ tiež nemá úplne jednoznačnú definíciu. Čo je to národ, ako vzniká a podľa čoho ho môžeme identifikovať. Vo všeobecnosti sa udáva, že národ je kultúrna, teda duchovná, materiálna, ideová, inštitucionálna pospolitosť, založená na sympatiách, antipatiách a psychickej náklonnosti prameniacej z neformálnych vzťahov a vzájomnej interakcie vo vnútri skupiny, pre ktorú je vlastný pozitívny vzťah k určitému ohraničenému územiu. Tento vzťah by sa z psychologického hľadiska mohol nazvať národné povedomie, teda uvedomenie si vlastnej národnej existencie, jedinečnosti a odlišnosti od iných národných spoločenstiev. Národná sebaidentifikácia je považovaná za dôležitý činiteľ v definícii národa (uznávaná Vattelova definícia, ktorá pokladá národné povedomie a vôľu konať vlastným menom pokladá za dva podstatné znaky národa ). Každý národ má svoju kultúrnu
podstatu, kultúrne hranice. Národné spoločenstvá si v dlhodobejšom etnickom vývoji vytváral vlastné normy, postoje, tradície, jazyk ako dôležitý prostriedok komunikácie. Spoločný jazyk sa tvoril z potreby vzájomnej komunikácie. Tvorba jazyka bola ovplyvňovaná geograficko – klimatickými a historickými podmienkami. Ruka v ruke so vznikom rôznych jazykov kráča pojem „jazyková bariéra, hranica“. Samozrejme, existujú výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo. Tieto kritériá pre charakteristiku národa nemusia byť všeobecným pravidlom. Židovské obyvateľstvo donedávna nemalo vlastné územie, a predsa sa považovalo za židovský národ. Viacero národov v celosvetovom meradle nespĺňa podmienku vlastného jazyka – Rakúšania hovoriaci nemčinou, Škóti a Íri komunikujúci v anglickom jazyku a pod. Ak sa spoločenstvo ľudí ako celok sebaidentifikuje ako národ, potom sa tak bude navonok prejavovať bez ohľadu na to, či ho tak vníma aj okolitý svet. Neuznaný národ si v každom prípade tiež vytvorí vlastné hranice, ktoré budú preň špecifické.
Štát a národ sú navzájom úzko prepojené. Národ je charakterizovaný pozitívnym vzťahom k určitému ohraničenému územiu – štátu. Národ je tvorený ľuďmi, a čo by bol štát bez ľudí, obyvateľstva, národa?

Orientačná cena za prenájom poľnohospodárskej pôdy
v niektorých európskych krajinách (eur/hektár)

Holandsko: 788,8/ha
Dánsko: 438,9/ha (V Dánsku a Holandsku je cena nájmu za pôdu najvyššia. Možno to je dôvod, prečo podnikajú na pôde za hranicami.)
Belgicko: 228,1/ha
Nemecko: 216,7/ha
Španielsko: 103,0/ha
Írsko: 255,9/ha
Fínsko: 166,9/ha
Česká republika: 29,0/ha
Litva: 9,6/ha.
Na Slovensku v súčasnosti neexistuje cenový predpis, ktorý by stanovil jednotnú výšku ceny poľnohospodárskej pôdy. Tá závisí od účelu, na ktorý sa zisťuje. Úradná cena poľnohospodárskej pôdy slúži napríklad na určenie výšky dane z nehnuteľností, na uplatnenie vlastníckych práv a z nich plynúcich odvodov a na úhrady za vyvlastnenie pôdy na verejné účely. Cenu poľnohospodárskej pôdy ovplyvňujú aj poloha pozemku voči obci, atraktívnosť lokality, chránené územia, konkurencia medzi kupujúcimi.
V najproduktívnejších oblastiach Slovenska sú trhové ceny približne na úrovni úradných cien pôdy (?!). Ceny pozemkov na okraji obcí a hlavne miest sú až niekoľkonásobne vyššie.
„Na Slovensku k väčšine pozemkov nie je individuálny prístup, štát teda musel vymyslieť mechanizmus, ako túto situáciu vyriešiť. Jednou z možností bolo získanie náhradného pozemku, rozhodoval o tom štát prostredníctvom pozemkových úradov.“ Takto to fungovalo asi dvadsať rokov.
Teraz je to všetko nastavené v režime nájmu, zákon hovorí o dohode medzi vlastníkom a užívateľom. Užívateľ je povinný vymeniť, dať vlastníkovi náhradný pozemok inde, ak sa nevedia dohodnúť na prístupe na pozemok. Ak sa dohodnúť nevedia, vyriešia to príslušné pozemkové úrady. Základný rozdiel spočíva v tom, že náklady na takúto výmenu si hradia účastníci sami.“ Teda, ak vlastníte kúsok políčka v strede obrovského lánu a neviete sa k svojmu kúsku pôdy dostať, užívateľ celého lánu, napríklad družstvo, vám musí cestu k nemu sprístupniť, prípadne vám vymeniť tento pozemok v rovnakej rozlohe inde, kde sa k nemu dostanete. To je odkaz pre tých, ktorí si myslia, že sú bezmocní, ak vlastnia pôdu bez prístupu. „Nikto vás do prenájmu nenúti, jednoducho pôdu neprenajmite. V produkčných oblastiach, napríklad v okolí Dunajskej Stredy, sa cena na nájom pohybuje okolo 70 až 120 eur za hektár. Hoci sa to nezdá, cena za nájom sa radikálne zvyšuje.“

WTO (Svetová obchodná organizácia)

„Keď sme vstúpili pred rokmi do WTO (Svetová obchodná organizácia), bola chyba, že sme nezakázali kupovať pôdu právnickým osobám a nepreviedli zákonnou formou našu pôdu ako náš NÁRODNÝ POKLAD a zdedená pôda po našich prapredkoch národným pokladom aj JE!!!

Dôsledok toho je taký, že dnes si dvaja Dáni na Slovensku založia eseročku a našu pôdu si prenajímajú i skupujú. Je však zákon, podľa ktorého poľnohospodársku pôdu budú môcť skupovať len tí, ktorí v tom katastri alebo v susedstve minimálne tri roky hospodária. Ak si vy ako vlastník nenájdete medzi týmito podnikateľmi takého, ktorý vám dá primeranú cenu za nájom či predaj, vtedy svoju pôdu môžete ponúknuť na predaj hocikomu. Toto je regulácia, no a tvrdšie podmienky majú iné krajiny.“

Občania EÚ môžu nadobudnúť poľnohospodársku pôdu na Slovensku iba v tom prípade, že majú na Slovensku prechodný pobyt a najmenej 3 roky po nadobudnutí platnosti Zmluvy o pristúpení SR k EÚ obhospodarovali predmetnú pôdu (napr. ako nájomca). Toto moratórium bude trvať do 30. apríla 2014. Ministerstvo pôdohospodárstva chcelo týmto moratóriom obmedziť predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom. Chce pôdu chrániť pred jej lacným výpredajom zahraničným investorom. Zahraničné osoby majú o pôdu na Slovensku záujem aj kvôli tomu, že ceny sú v porovnaní so západnou časťou únie výrazne nižšie. Momentálna prax je však taká, že existuje možnosť nadobudnutia pôdy za účelom jej obhospodarovania aj prostredníctvom obchodnej spoločnosti (napr. s.r.o.) so sídlom v SR, čo sa zdá byť vhodná cesta aj pre zahraničných investorov ako využiť dobrú investičnú príležitosť.

Viete čo obsahuje Zmena 396/2009 Z.z.?

Zmena: 396/2009 Z.z. účinná od 1.novembra 2009 KLIKNI NA ODKAZ!
http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-ochrane-a-vyuzivani-polnohospodarskej-pody

Skúpia pôdu našich predkov cudzinci?

Veľa sa hovorí o Číne, ktorá skupuje pozemky po celej Európe, naposledy to boli obrovské ukrajinské lány. Hrozí takéto vykupovanie aj Slovensku? „U nás je rozdrobenosť pozemkov taká veľká, že jednoducho pre Čínu nie sme zaujímaví,“ tvrdí Jaroslav Puškáč. „Masívne vykupovanie pôdy nám, podľa mňa, nehrozí. Maďari dokonca nedávno prijali zákon, že nikto nesmie vlastniť viac ako 300 hektárov pôdy, takéto obmedzenie vlastníckeho práva zaviedol kedysi aj Masaryk.“
U nás toto obmedzenie neexistuje, je to dobré, alebo nie?
„Na túto otázku odpovedať nebudem, som ľavičiar. Ale citoval by som niečo
zo svetovej charty o pôde:
Historicky je preukázané, že prílišná koncentrácia pozemkového vlastníctva prehlbuje sociálnu nerovnosť so všetkými geopolitickými dôsledkami.“

Ako chránia pôdu iné štáty Európskej únie

Holandsko: Legislatíva prísne chráni prevod pôdy na iné ako poľnohospodárske účely.
V Holandsku je prenájom pôdy najdrahší zo všetkých krajín EÚ.
Maďarsko: Na kúpu pôdy treba úradné povolenie. Vlastnícke právo na poľnohospodársku a lesnú pôdu nemôže získať fyzická osoba, ktorá nie je roľníkom, s výnimkou pôdy v pásme určenom zastupiteľstvom miestnej samosprávy.
Nemecko: Predaj nesmie spôsobiť drobenie pozemkov. Pozemok musí mať aspoň 1 hektár. Obce majú predkupné právo. Farmári musia mať trvalý pobyt v obci, kde podnikajú.
Rakúsko: Farmári majú predkupné právo. Zákony podporujú rodinné farmy. Právo na predaj pôdy cudzincom sa udeľuje len vtedy, ak sa to netýka štátnych záujmov Rakúska alebo ak má nadobúdateľ pôdy v Rakúsku trvalé bydlisko najmenej 10 rokov.
Poľsko: K zmluvám pri dedení alebo zmene vlastníka pozemkov sa vyjadruje štátna poľnohospodárska agentúra. Má právo zmeniť kupca. Predaj pôdy cudzincom upravuje zákon.
Švédsko: Fyzické osoby môžu nakupovať pôdu bez obmedzenia. V určitých oblastiach treba povolenie a vyžadujú sa aj odborné vzdelanie alebo prax. V niektorých prípadoch musí majiteľ bývať na pozemku.
Francúzsko: Trh s pôdou kontroluje špecializovaná organizácia (SAFER) zložená zo zástupcov profesijných združení a obcí. Jej činnosť hodnotí štát. Schvaľuje návrh zmlúv. Predkupné právo má osoba, ktorá obrába pôdu najmenej 2 roky, alebo vlastníci pôdy v susedstve.
 o predaji.
Taliansko: Trh reguluje agentúra, ktorá tiež dohliada, aby sa k pôde dostali aj mladí farmári.

Slovensko patrí k najvidieckejším krajinám EÚ. Štát by mal ukázať aj svetu, že starostlivosť o vidiek je jednou z jeho hlavných priorít, čo by mal deklarovať skutočnou víziou rozvoja svojho agrosektora na 15 až 20 rokov, schválenou napríklad aj ústavným zákonom chrániacim vlastníctvo pôdy, ktorú máme zásluhou našich predkov.

Slováci ožijú…???

EÚ v mlynčeku európskej politiky, chtiac – nechtiac robí zo slovenských pestovateľov obete proerópskeho režimu.

V našej slovenskej hymne sa spieva... "Slováci ožijú!"
V Slovenskej hymne máme jasno, ale či sa obsah jej textu podarí uplatniť aj v našom slovenskom agrosektore nie je tak jednoznačné. „Chceme, aby sa zvýšil podiel slovenských potravín na pultoch a naše analýzy z potravinových ústavov hovoria, že v porovnaní s väčšinou dovozových potravín sú kvalitatívne naše potraviny oveľa bezpečnejšie.
Prečo sme toto doteraz nevedeli?
Prečo si naše deti myslia, že krava je fialová a volá sa Milka.
Tečie v rakúskych Alpách lepšie mlieko, ako dávajú dojnice z nášho Slovenského raja?
Trhová ekonomika je neúprosná a zvýhodňuje tie oblasti podnikania, ktoré prinášajú väčší zisk. Nuž áno, viac dotácii z Bruselu, viac možností zarobiť a zaplaviť náš trh potravinami dopestovanými pofidérnymi spôsobmi. To je dnešný trend.
Podporu kvalitných výrobcov máme vo vlastných rukách a vždy radšej podporím domácich chovateľov a pestovateľov, ktorí si stoja za kvalitou. Dám si námahu pozrieť na výrobkoch krajinu pôvodu a zloženie produktov. Nájdem slovenskú kvalitu a môj smer nákupu budú určovať hodnoty, nie západniarske nekvalitné tovary predávané v akciách, ktoré sú aj tak drahšie, ako šmejdy, čo by v ich krajinách išli do odpadu.

Naši prapredkovia mali k prírode a k pôde doslova vedomí vzťah, keďže svoje chrámy mali v posvätných dubových hájoch a Zem bola pre nich Matkou živiteľkou. Nič sa nezmenilo v tom, že naša ZEM je stále našou Matkou živiteľkou, iba my, ľudia dneška a potomkovia našich prapredkov nemáme svoju pamäť národa zachovanú, ale zbastačenú klamstvami a zavádzajúcimi informáciami slovanských neprajníkov, dobyvateľov a zlodejov nášho rodného územia. To, že ešte máme nejakú zem a svoje územie je iba zásluhou tisícov a tisícov Slovienov, ktorým boli násilím vzaté majetky aj ich životy a ktorých krv a pot tiekli v prúdoch do útrob zeme a dodnes volajú po spravodlivosti.
A čo robíme my, ich potomkovia?
Ideme rozpredávať západniarskym budúcim monarchom pôdu, ktorá je poliata krvou našich prapredkov a predkov, čo je hanba do neba volajúca a zaslúžime si, aby sme sa stali novodobými otrokmi západniarskych výbojníkov. Voľakedy sa im hovorilo Frankovia, Germáni, Rímania a dnes to je hlavne západniarsky základ, Francia, Nemecko a Taliansko, ktorí nás zahŕňajú svojimi odpadkami a robia z potomkov slovanských predkov východnú kolóniu na základe trhnutej ekonómie.
Darmo sa  spieva v hymne: "Slováci ožijú?"

Keď budeme chrápať, tak onedlho budeme vo svojej vlastnej krajine podnájomníkmi, budeme závislou kolóniou EÚ, lebo našu pôdu cudzie krysy vykúpia za "babku" a aj podvodne, ako to voľakedy robili a dnes robia cez nastrčené osoby.  Kočovní Maďari, ktorí sa od Slovanov učili usadlému poľnohospodárskemu životu majú jasnú predstavu o HODNOTÁCH do ktorých patrí ich ZEM. Nanovo písomne obnovili a zase jasne, že ich ZEM je NÁRODNÝM POKLADOM a pripravuje sa u nich aj právna úprava tak, že rozpredávanie pôdy cudzincom má byť  hodnotené na úrovni trestného činu. Nemusíme s tým súhlasiť, no ako to je u nás?

SME SI VEDOMÍ TOHO A UVEDOMUJEME SI FAKT, ŽE
NAŠA ZEM JE NAŠIM DOMOVOM A ŽIVITEĽKOU?

Odporúčam na prečítanie Bibliu 1. Kniha Kráľov kap. 21.
Nepredávajme si dedičstvo našich otcov nikomu.

Kde sú naši "hejslováci", čo sa bili a bijú do pŕs  a pritom dovolia, aby sme rozpredávali pôdu našich predkov do cudziny? V Maďarsku "košútovci" sú nabudení a kde sú naši "štúrovci?" Koledujeme" si o ďalší bachov absolutizmus? Na začiatku som začala písať o vzniku štátu, hraníc a kultúre, národe. Štát vznikol na základe vzťahov kultúry obyvateľov na konkrétnom území a čo sa stane, ak tento vzťah bude pretrhnutý rozpredajom pôdy územia našej kultúry, národa? Štát a národ s jeho kultúrou zanikne a na základe vlastnej ľahostajnosti k veciam verejným a bytostne sa každého z nás dotýkajúcim. Na základe ohnutých chrbtov pred hmotárskou dravosťou Frankov, Germánov, Rímanov... ???
Debaty za okrúhlymi stolmi budú s najväčšou pravdepodobnosťou "jednofarebné", budú tam poľnohospodári s európskymi dotáciami a samozrejme aj názormi, politici s európskymi dotáciami aj s názormi a nejakí treťosektoráci s europskými dotáciami a samozrejme aj názormi.
Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú (o dotáciách!) a potierajú medové motúze popod nos! Tak nám môže byť jasné už vopred, ako budú mať takéto diskusie záver - najskôr len v prospech voľného pohybu tovaru Európskej únie a teda aj voľného "pohybu" vlastníctva pôdy, ktorá je dnes pre biznismanov a politikov bohužiaľ iba tovar a nie posvätná pôda našich prapredkov. Nebude nič prekvapivé, ak závery tzv.debát budú také, že sa v tejto situácii s tým už nedá nič robiť. A to všetko iba vďaka nekonaniu NEUVEDOMOVANIU SI NÁS VŠETKÝCH, PRE KTORÝCH JE NAŠA ZEM NAŠIM DOMOVOM A ŽIVITEĽKOU.
Stačí, ak by sme sa konečne prebrali z letargie a dali otvorene najavo, že nechceme, aby sa vlastníctvo našich polí, lúk, lesov, hôr a pasienkov stalo predmetom "voľnej" súťaže nadnárodných kapitálových síl - monopolov a hlavne, aby sme mali zakomponované v zákonoch, že naša zem je "národným pokladom" zdedeným po našich predkoch.
K tomu však treba odhodlaných ľudí znalých kľukatých zákonov so schopnosťou vypracovať Petície pre nás, obyčajných ľudí, ktorí zodpovedne takéto petície podporíme svojimi hlasmi.

 

Hromadná pripomienka proti obmedzeniu vlastníckych práv k pôde

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy. Zákonom sa má obmedziť právo vlastníkov poľnohospodárskej pôdy slobodne nakladať so svojím majetkom a právo ostatných osôb nadobúdať poľnohospodársku pôdu do svojho vlastníctva.

Vlastník poľnohospodárskej pôdy by po schválení zákona nemal právo slobodne previesť svoj majetok na inú osobu podľa svojho vlastného rozhodnutia. Prednostné právo na získanie tejto pôdy by mali osoby podnikajúce v poľnohospodárstve najmenej tri roky. Až v prípade, žeby žiadna z osôb podnikajúcich v poľnohospodárstve najmenej tri roky neprejavila záujem o kúpu poľnohospodárskej pôdy, mohol by ju jej vlastník po absolvovaní byrokratickej procedúry predať alebo darovať inej osobe.
Sme presvedčení, že návrh zákona je v rozpore s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, pretože zasahuje do vlastníckych práv nad rámec predpokladaný ústavou. V tejto hromadnej pripomienke navrhujeme:

1. odmietnuť návrh zákona ako celok,
2. v prípade neodmietnutia návrhu zákona ako celku ho upraviť tak, aby neobmedzoval vlastnícke práva vlastníkov poľnohospodárskej pôdy a osôb, ktoré majú záujem stať sa vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy.


Návrh zákona:
https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialHome.aspx?instEID=-1&matEID=6790&langEID=1


Hromadnú pripomienku možno podporiť najneskôr v pondelok 2. decembra 2013.

Ondrej Dostál, Občianska konzervatívna strana
Peter Gonda, Konzervatívny inštitút M.R.Štefánika
Richard Ďurana, INESS
Juraj Karpiš, INESS
Radovan Ďurana, INESS
Juraj Petrovič, OKS
Martin Mlýnek, OKS
Radovan Kazda, vydavateľ
Martin Vlachynský, INESS

Hromadná pripomienka verejnosti k návrhu zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy
Rezortné číslo: 4398/2013-410

1. Odmietnuť návrh zákona ako celok
Navrhujeme odmietnuť návrh zákona ako celok.
Túto pripomienku považujeme za zásadnú.


Odôvodnenie:
Návrh zákona neopodstatnene a nad rámec ústavy zasahuje do jedného zo základných ústavných práv. Právo vlastniť majetok má podľa ústavy každý a vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu (čl. 20 ods. 1). Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) navrhuje obmedziť vlastnícke práva vlastníkov poľnohospodárskej pôdy, predovšetkým obmedziť ich právo slobodne nakladať s vlastným majetkom a previesť ho na iné osoby bez zasahovania zo strany štátu. Zároveň obmedzuje ďalšie osoby v ich práve nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy. Navrhovaný zákon úplne neopodstatnene zvýhodňuje podnikateľské subjekty v oblasti poľnohospodárstva pri nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy.

Ústava stanovuje prípady, kedy možno zákonom alebo na základe zákona zasiahnuť do vlastníckeho práva. Predložený návrh zákona nespadá do žiadneho z takýchto prípadov.
Schválenie predloženého návrhu zákona by malo negatívny vplyv na podnikateľské prostredie aj na rozpočet verejnej správy.
Navrhujem preto odmietnuť návrh zákona ako celok.

V prípade neakceptovania bodu č. 1 tejto hromadnej pripomienky navrhujeme urobiť v návrhu zákona nasledovné zmeny:

2. Neobmedzovať vlastnícke práva vlastníkov poľnohospodárskej pôdy
Navrhujeme z návrhu zákona vypustiť § 4 a 5 a primerane upraviť ostatné ustanovenia zákona.
Túto pripomienku považujeme za zásadnú.


Odôvodnenie:
V prípade, že ministerstvo nevyhovie prvému bodu našej hromadnej pripomienky a neodmietne návrh zákona ako celok, navrhujeme vypustiť z návrhu zákona ustanovenia, ktoré zasahujú do vlastníckych práv vlastníkov poľnohospodárskej pôdy a primerane upraviť zvyšok zákona.

Navrhovaný § 4 predpokladá, že vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy môže jej vlastník previesť len na osobu, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky. Primárne by malo ísť o osobu z tej istej obce. Ak žiadna taká osoba neprejaví záujem o kúpu, tak o takúto osobu podnikajúcu v susednej obci. A následne o inú osobu vykonávajúcu poľnohospodársku výrobu bez ohľadu na miesto podnikania. Až v prípade, že žiadna takáto osoba neprejaví záujem o kúpu poľnohospodárskej pôdy, môže ju jej vlastník previesť na inú osobu. Musí však tomu predchádzať zverejnenie zámeru previesť pôdu na úradnej tabuli v obci, na webovom sídle ministerstva a v prípade výmery nad 1 hektár aj v jednom tlačenom periodiku s regionálnou pôsobnosťou.

Navrhovaná právna úprava neopodstatnene zasahuje do vlastníckych práv vlastníkov poľnohospodárskej pôdy i záujemcov o jej nadobudnutie. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.“ Navrhovanou právnou úpravou sa vlastníckemu právu vlastníkov poľnohospodárskej pôdy priznáva iný zákonný obsah ako vlastníckemu právu iných vlastníkov. Neexistuje žiadny legitímny dôvod, pre ktorý by vlastníci poľnohospodárskej pôdy mali byť obmedzovaní v tom, na koho môžu previesť svoj majetok. Neexistuje žiadny legitímny dôvod, prečo by pri nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy mali byť zo zákona zvýhodňované osoby vykonávajúce poľnohospodársku výrobu viac ako tri roky pred inými osobami.

Podľa čl. 20 ods. 2 ústavy „Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.“ Ústava teda pripúšťa, že zákon obmedzí vlastnícke právo vo vzťahu k niektorým veciam iba na občanov SR, alebo právnické osoby so sídlom v SR. Nepredpokladá však, žeby sa vlastnícke právo malo obmedzovať vo vzťahu k určitým kategóriám občanov SR, či právnických osôb so sídlom v SR.

Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona je jeho účelom „vytvorenie takého právneho prostredia, ktoré umožní, aby poľnohospodársku pôdu, ktorá má aj naďalej slúžiť svojmu účelu, nadobúdali zásadne osoby, ktoré spĺňajú odbornú spôsobilosť pre hospodárenie na pôde a ktoré budú na nej hospodáriť pri dodržiavaní kritérií dobrej poľnohospodárskej a environmentálnej praxe“. Navrhovaná právna úprava jednak nedáva nijakú záruku, že sa podarí naplniť tento účel. Predovšetkým však deklarovaný účel nepredstavuje legitímny dôvod pre vážny zásah do vlastníckych práv a do slobodného rozhodovania vlastníkov poľnohospodárskej pôdy o vlastnom majetku.

3. Nezakazovať nadobúdanie poľnohospodárskej pôdy iným osobám
Navrhujeme v § 6 obmedziť zákaz nadobúdania poľnohospodárskej pôdy iba na štáty, ktoré neumožňujú občanom Slovenskej republiky nadobúdať vlastnícke právo k poľnohospodárskej pôde, nie aj na ďalšie osoby.
Túto pripomienku považujeme za zásadnú.


Odôvodnenie:
Ministerstvo v § 6 navrhuje úplne zakázať nadobúdanie poľnohospodárskej pôdy do vlastníctva štátom, ktorých právny poriadok neumožňuje občanom SR nadobúdať vlastnícke právo k poľnohospodárskej pôde. Okrem samotných štátov by sa však podľa návrhu mal zákaz vzťahovať aj na ich občanov, fyzické osoby s bydliskom a právnické osoby so sídlom v takomto štáte. Vo vzťahu k takýmto osobám by zákon podľa nášho názoru pôsobil neodôvodnene diskriminačne. Ako zjavne neprimeraný sa takýto zákaz javí napríklad voči občanom SR s trvalým pobytom na území takýchto štátov, či občanom takýchto štátov s trvalým pobytom na území SR. Navrhujeme neobmedzovať právo nadobúdať poľnohospodársku pôdu fyzickým a právnickým osobám s výnimkou samotných štátov, ktoré neumožňujú nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy občanom SR.

Podľa čl. 20 ods. 2 ústavy je možné obmedziť vlastnícke právo k niektorým veciam iba na občanov SR alebo právnické osoby so sídlom v SR. Ústava však nepredpokladá, žeby vlastnícke právo vo vzťahu k určitým veciam mohlo byť zamedzené niektorej kategórii občanov SR (občania SR s trvalým pobytom v štáte, ktorý neumožňuje nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy občanom SR). Rovnako z čl. 20 ods. 2 ústavy nevyplýva možnosť rozlišovať obmedzenie vlastníckeho práva vo vzťahu k rôznym kategóriám fyzických osôb, ktoré nie sú občanmi SR, či právnických osôb so sídlom mimo územia SR.

4. Posunúť účinnosť zákona na rok 2017
Navrhujeme v § 10 posunúť účinnosť zákona na 1. januára 2017.
Túto pripomienku považujeme za zásadnú.


Odôvodnenie:
Ministerstvo navrhuje stanoviť účinnosť zákona na 1. mája 2014. Vzhľadom na to, že zákon závažným spôsobom zasahuje do vlastníckych práv navrhujeme stanoviť dlhšiu legisvakačnú dobu a účinnosť zákona určiť na 1. januára 2017.

5. Priznať v Doložke vplyvov negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a na rozpočet verejnej správy
Navrhujeme doplniť do Doložky vybraných vplyvov zákona, že zákon bude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a na rozpočet verejnej správy.
Túto pripomienku považujeme za zásadnú.


Odôvodnenie:
Ministerstvo v Doložke vybraných vplyvov uvádza, že zákon nebude mať žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, ani na rozpočet verejnej správy. Zákonom však evidentne dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia. Vlastníci poľnohospodárskej pôdy môžu v súčasnosti voľne disponovať svojim majetkom a predať alebo darovať ho iným osobám na základe vlastného slobodného rozhodnutia. Po schválení navrhovaného zákona by tak mohli urobiť iba po absolvovaní byrokratickej procedúry. Vlastník poľnohospodárskej pôdy by musel zverejňovať zámer predať pôdu na úradnej tabuli obce, webe ministerstva a pri výmere nad 1 hektár aj v regionálnej tlači, čím by mu vznikali dodatočné náklady. Záujemca o nadobudnutie vlastníctva poľnohospodárskej pôdy by zasa musel požiadať o overenie podmienok nadobúdania vlastníctva okresný úrad. Schválenie zákona zvýši regulačné zaťaženie trhu s pôdou a tým bude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie v oblasti poľnohospodárstva.

Schválenie navrhované zákona by okrem toho malo negatívne dopady na rozpočet verejnej správy, pretože zákon ukladá nové úlohy orgánom verejnej správy. Obce by boli povinné poskytovať záujemcom o nadobudnutie vlastníctva poľnohospodárskej pôdy potvrdenia preukazujúce podnikanie v poľnohospodárskej výrobe v obci a informáciu o účele použitia poľnohospodárskej pôdy podľa územného plánu obce. Ďalej by boli povinné zverejňovať na úradnej tabuli zámer vlastníkov previesť vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy. Okresným úradom by pribudla povinnosť vydávať osvedčenia o splnení podmienok nadobúdania vlastníctva, overovať žiadosti o osvedčenia a rozhodovať o odvolaniach proti nevydaniu osvedčenia. Ministerstvu by pribudla povinnosť viesť register ponúk prevodu poľnohospodárskej pôdy a zverejňovať ponuky na svojom webovom sídle. Súdom by pribudla povinnosť preskúmavať zákonnosť rozhodnutí okresných úradov o nevydaní osvedčení. Všetky uvedené povinnosti by mali dopad na rozpočet verejnej správy.

Vzhľadom na vyššie uvedené je evidentne nepravdivé tvrdenie, že zákon nebude mať žiadny dopad na podnikateľské prostredie, ani na rozpočet verejnej správy.

Všetky pripomienky majú charakter zásadnej pripomienky. V prípade, že ministerstvo nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania, na ktoré budú písomne pozvaní nižšie uvedení zástupcovia verejnosti.

Ondrej Dostál, Beskydská 8, 811 05 Bratislava, ondrejdostal @ oks.sk
Richard Ďurana, Hodálova 4, 841 04 Bratislava, iness @ iness.sk
Radovan Ďurana, Nábrežná 3/26, 03861, Vrútky, iness @ iness.sk
Juraj Petrovič, Hrdličkova 32, 831 01 Bratislava, oks @ oks.sk
Peter Gonda, Zadunajská cesta 8, 851 01 Bratislava, conservative @ institute.sk
Radovan Kazda, Jiráskova 165/2, 916 01 Stará Turá
Martin Vlachynský, Dominova 3617/12, 92101 Banka

Hromadná pripomienka http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=747652

Odkazy

Tradičné poľnohospodárstvo FULLHD

https://www.youtube.com/watch?v=_zWFWhQnLbA


Návrh zákona https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialHome.aspx?instEID=-1&matEID=6790&langEID=1
http://openiazoch.zoznam.sk/cl/142162/AmCham-ziada-prezidenta-SR-vetovat-novelu-zakona-o-pode
Hromadná pripomienka http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=747652
http://www.slovensky-kras.eu/info/tradicne-polnohospodarstvo-v-slovenskom-krase
http://kniez.blog.sme.sk/c/109216/Neskore-leto-skvely-cas-na-bicykel.html
http://www.kgrr.fpv.ukf.sk/GSR/pdf/1vyvoj_uzemia.pdf


 
Odkaz na môj web:
http://seniorka.szm.com

 
 

 

 

 

 

 
Moje
webové stránky 

Cezmín:
http://cezmin.wz.cz
Cezmín: http://cezmin.wz.sk
Vianoce: http://vianocesk.wz.cz
Viktorian http://viktorian.wz.sk
 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org
Seniorka: http://seniorka.szm.com
Jáska noc: http://cbjanskanoc.ic.cz
Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky: http://svetbabik.czweb.org
Vianoce: http://vianocesk.szm.com
Slovania: http://slovania.czweb.org
 Pani Príroda: http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
Veľká noc: http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo: http://gloriapolo.czweb.org
Moji psíkovia: http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... : http://eufrosyne.wz.cz
Cezmín ker a alias: http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan: http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie: http://aishwarya.wz.cz
 Horná Chlebany : http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatéstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz

 Múdra ako rádio: http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK: http://cbrsk.euweb.cz
Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english:
http://ruda-etuda.czweb.org
Ranní Sedmička: http://rannisedmicka.wz.cz
Olympionik: http://olympionikholub.wz.sk

Seniorka a deti: http://seniorka-deti.wz.cz
Senior Honza: http://senior-honza.wz.cz
Práva dieťaťa: http://dieta.czweb.org

Senior Baťo: http://dano17.wz.sk
Späť| Obnoviť | Dopredu

 

By Cezmin Slovakia 21.február 2014

Seniorka - Pôda

 

VÝZVA a POZVANIE

Zem nie je tovar. Zem nie je výrobok. Zem nie je kapitál. Zem je naša Matka. Áno, buďme priateľskí k sebe, i k cudzincom. Nech si tu zem prenajmú na dobu s určenou hornou hranicou, ak chcú práve tu hospodáriť. Ale ak tu nie sú natrvalo usadení, nepredajme im zem, lebo my už nemáme inú, náhradnú krajinu, mi nemáme Nové Slovensko, ako majú Briti Novú Britániu, my nemáme kolónie, ako mali západoeurópske štáty, my máme len túto jedinú krajinu, máme iba jediné Slovensko.

http://ved.sk/RC.poda.predaj3.nadej.htm   

Štát je organizmus stvorený z vlastného národa - obyvateľstva a hlavne pôdy - územia. (F. Ratzel)

Štát a národ sú navzájom úzko prepojené.
Národ je charakterizovaný pozitívnym vzťahom k určitému ohraničenému územiu – štátu.

Posvätná pôda našich prapredkov Slovanov
bude obchodný artikel pre cudzích biznismanov?

Vznikne predajom domácej pôdy cudzincom monarchia, už nie rakúsko-uhorská, ale Európska?

Geopolitika skúma priestor z hľadiska štátu (polit. geografia skúma štát z hľadiska priestoru). Jej zakladateľom je F. Ratzel.

Hranica vo vzťahu „štát“

Tu sa objavuje významný pojem – štát. Nezávislý, suverénny štát je všeobecne definovaný ako územie ohraničené hranicami s vlastnou vládou, základná politická jednotka. Nezávislý štát je „majiteľom“ závislého štátu (kolónie, zámorské územia). Ale celková definícia štátu nie je taká jednoznačná, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Jedným z ďalších možných pohľadov na problém definície štátu je biologická koncepcia štátu, ktorú opísal F. Ratzel vo svojom diele „Politische Geographe“ (1897). Podľa tejto koncepcie je štát organizmus stvorený z vlastného národa (obyvateľstvo) a hlavne pôdy (územie), ktorý sa musí rozvíjať podľa rovnakých biologických zákonov ako ostatný život.

Hranica vo vzťahu „národ“

V Ratzelovom vysvetlení pojmu štát sa vyskytlo slovo „národ“, ktoré sa s hranicami spája veľmi často. No „národ“ tiež nemá úplne jednoznačnú definíciu. Čo je to národ, ako vzniká a podľa čoho ho môžeme identifikovať. Vo všeobecnosti sa udáva, že národ je kultúrna, teda duchovná, materiálna, ideová, inštitucionálna pospolitosť, založená na sympatiách, antipatiách a psychickej náklonnosti prameniacej z neformálnych vzťahov a vzájomnej interakcie vo vnútri skupiny, pre ktorú je vlastný pozitívny vzťah k určitému ohraničenému územiu. Tento vzťah by sa z psychologického hľadiska mohol nazvať národné povedomie, teda uvedomenie si vlastnej národnej existencie, jedinečnosti a odlišnosti od iných národných spoločenstiev. Národná sebaidentifikácia je považovaná za dôležitý činiteľ v definícii národa (uznávaná Vattelova definícia, ktorá pokladá národné povedomie a vôľu konať vlastným menom pokladá za dva podstatné znaky národa ). Každý národ má svoju kultúrnu
podstatu, kultúrne hranice. Národné spoločenstvá si v dlhodobejšom etnickom vývoji vytváral vlastné normy, postoje, tradície, jazyk ako dôležitý prostriedok komunikácie. Spoločný jazyk sa tvoril z potreby vzájomnej komunikácie. Tvorba jazyka bola ovplyvňovaná geograficko – klimatickými a historickými podmienkami. Ruka v ruke so vznikom rôznych jazykov kráča pojem „jazyková bariéra, hranica“. Samozrejme, existujú výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo. Tieto kritériá pre charakteristiku národa nemusia byť všeobecným pravidlom. Židovské obyvateľstvo donedávna nemalo vlastné územie, a predsa sa považovalo za židovský národ. Viacero národov v celosvetovom meradle nespĺňa podmienku vlastného jazyka – Rakúšania hovoriaci nemčinou, Škóti a Íri komunikujúci v anglickom jazyku a pod. Ak sa spoločenstvo ľudí ako celok sebaidentifikuje ako národ, potom sa tak bude navonok prejavovať bez ohľadu na to, či ho tak vníma aj okolitý svet. Neuznaný národ si v každom prípade tiež vytvorí vlastné hranice, ktoré budú preň špecifické.
Štát a národ sú navzájom úzko prepojené. Národ je charakterizovaný pozitívnym vzťahom k určitému ohraničenému územiu – štátu. Národ je tvorený ľuďmi, a čo by bol štát bez ľudí, obyvateľstva, národa?

Orientačná cena za prenájom poľnohospodárskej pôdy
v niektorých európskych krajinách (eur/hektár)

Holandsko: 788,8/ha
Dánsko: 438,9/ha (V Dánsku a Holandsku je cena nájmu za pôdu najvyššia. Možno to je dôvod, prečo podnikajú na pôde za hranicami.)
Belgicko: 228,1/ha
Nemecko: 216,7/ha
Španielsko: 103,0/ha
Írsko: 255,9/ha
Fínsko: 166,9/ha
Česká republika: 29,0/ha
Litva: 9,6/ha.
Na Slovensku v súčasnosti neexistuje cenový predpis, ktorý by stanovil jednotnú výšku ceny poľnohospodárskej pôdy. Tá závisí od účelu, na ktorý sa zisťuje. Úradná cena poľnohospodárskej pôdy slúži napríklad na určenie výšky dane z nehnuteľností, na uplatnenie vlastníckych práv a z nich plynúcich odvodov a na úhrady za vyvlastnenie pôdy na verejné účely. Cenu poľnohospodárskej pôdy ovplyvňujú aj poloha pozemku voči obci, atraktívnosť lokality, chránené územia, konkurencia medzi kupujúcimi.
V najproduktívnejších oblastiach Slovenska sú trhové ceny približne na úrovni úradných cien pôdy (?!). Ceny pozemkov na okraji obcí a hlavne miest sú až niekoľkonásobne vyššie.
„Na Slovensku k väčšine pozemkov nie je individuálny prístup, štát teda musel vymyslieť mechanizmus, ako túto situáciu vyriešiť. Jednou z možností bolo získanie náhradného pozemku, rozhodoval o tom štát prostredníctvom pozemkových úradov.“ Takto to fungovalo asi dvadsať rokov.
Teraz je to všetko nastavené v režime nájmu, zákon hovorí o dohode medzi vlastníkom a užívateľom. Užívateľ je povinný vymeniť, dať vlastníkovi náhradný pozemok inde, ak sa nevedia dohodnúť na prístupe na pozemok. Ak sa dohodnúť nevedia, vyriešia to príslušné pozemkové úrady. Základný rozdiel spočíva v tom, že náklady na takúto výmenu si hradia účastníci sami.“ Teda, ak vlastníte kúsok políčka v strede obrovského lánu a neviete sa k svojmu kúsku pôdy dostať, užívateľ celého lánu, napríklad družstvo, vám musí cestu k nemu sprístupniť, prípadne vám vymeniť tento pozemok v rovnakej rozlohe inde, kde sa k nemu dostanete. To je odkaz pre tých, ktorí si myslia, že sú bezmocní, ak vlastnia pôdu bez prístupu. „Nikto vás do prenájmu nenúti, jednoducho pôdu neprenajmite. V produkčných oblastiach, napríklad v okolí Dunajskej Stredy, sa cena na nájom pohybuje okolo 70 až 120 eur za hektár. Hoci sa to nezdá, cena za nájom sa radikálne zvyšuje.“

WTO (Svetová obchodná organizácia)

„Keď sme vstúpili pred rokmi do WTO (Svetová obchodná organizácia), bola chyba, že sme nezakázali kupovať pôdu právnickým osobám a nepreviedli zákonnou formou našu pôdu ako náš NÁRODNÝ POKLAD a zdedená pôda po našich prapredkoch národným pokladom aj JE!!!

Dôsledok toho je taký, že dnes si dvaja Dáni na Slovensku založia eseročku a našu pôdu si prenajímajú i skupujú. Je však zákon, podľa ktorého poľnohospodársku pôdu budú môcť skupovať len tí, ktorí v tom katastri alebo v susedstve minimálne tri roky hospodária. Ak si vy ako vlastník nenájdete medzi týmito podnikateľmi takého, ktorý vám dá primeranú cenu za nájom či predaj, vtedy svoju pôdu môžete ponúknuť na predaj hocikomu. Toto je regulácia, no a tvrdšie podmienky majú iné krajiny.“

Občania EÚ môžu nadobudnúť poľnohospodársku pôdu na Slovensku iba v tom prípade, že majú na Slovensku prechodný pobyt a najmenej 3 roky po nadobudnutí platnosti Zmluvy o pristúpení SR k EÚ obhospodarovali predmetnú pôdu (napr. ako nájomca). Toto moratórium bude trvať do 30. apríla 2014. Ministerstvo pôdohospodárstva chcelo týmto moratóriom obmedziť predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom. Chce pôdu chrániť pred jej lacným výpredajom zahraničným investorom. Zahraničné osoby majú o pôdu na Slovensku záujem aj kvôli tomu, že ceny sú v porovnaní so západnou časťou únie výrazne nižšie. Momentálna prax je však taká, že existuje možnosť nadobudnutia pôdy za účelom jej obhospodarovania aj prostredníctvom obchodnej spoločnosti (napr. s.r.o.) so sídlom v SR, čo sa zdá byť vhodná cesta aj pre zahraničných investorov ako využiť dobrú investičnú príležitosť.

Viete čo obsahuje Zmena 396/2009 Z.z.?

Zmena: 396/2009 Z.z. účinná od 1.novembra 2009 KLIKNI NA ODKAZ!
http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-ochrane-a-vyuzivani-polnohospodarskej-pody

Skúpia pôdu našich predkov cudzinci?

Veľa sa hovorí o Číne, ktorá skupuje pozemky po celej Európe, naposledy to boli obrovské ukrajinské lány. Hrozí takéto vykupovanie aj Slovensku? „U nás je rozdrobenosť pozemkov taká veľká, že jednoducho pre Čínu nie sme zaujímaví,“ tvrdí Jaroslav Puškáč. „Masívne vykupovanie pôdy nám, podľa mňa, nehrozí. Maďari dokonca nedávno prijali zákon, že nikto nesmie vlastniť viac ako 300 hektárov pôdy, takéto obmedzenie vlastníckeho práva zaviedol kedysi aj Masaryk.“
U nás toto obmedzenie neexistuje, je to dobré, alebo nie?
„Na túto otázku odpovedať nebudem, som ľavičiar. Ale citoval by som niečo
zo svetovej charty o pôde:
Historicky je preukázané, že prílišná koncentrácia pozemkového vlastníctva prehlbuje sociálnu nerovnosť so všetkými geopolitickými dôsledkami.“

Ako chránia pôdu iné štáty Európskej únie

Holandsko: Legislatíva prísne chráni prevod pôdy na iné ako poľnohospodárske účely.
V Holandsku je prenájom pôdy najdrahší zo všetkých krajín EÚ.
Maďarsko: Na kúpu pôdy treba úradné povolenie. Vlastnícke právo na poľnohospodársku a lesnú pôdu nemôže získať fyzická osoba, ktorá nie je roľníkom, s výnimkou pôdy v pásme určenom zastupiteľstvom miestnej samosprávy.
Nemecko: Predaj nesmie spôsobiť drobenie pozemkov. Pozemok musí mať aspoň 1 hektár. Obce majú predkupné právo. Farmári musia mať trvalý pobyt v obci, kde podnikajú.
Rakúsko: Farmári majú predkupné právo. Zákony podporujú rodinné farmy. Právo na predaj pôdy cudzincom sa udeľuje len vtedy, ak sa to netýka štátnych záujmov Rakúska alebo ak má nadobúdateľ pôdy v Rakúsku trvalé bydlisko najmenej 10 rokov.
Poľsko: K zmluvám pri dedení alebo zmene vlastníka pozemkov sa vyjadruje štátna poľnohospodárska agentúra. Má právo zmeniť kupca. Predaj pôdy cudzincom upravuje zákon.
Švédsko: Fyzické osoby môžu nakupovať pôdu bez obmedzenia. V určitých oblastiach treba povolenie a vyžadujú sa aj odborné vzdelanie alebo prax. V niektorých prípadoch musí majiteľ bývať na pozemku.
Francúzsko: Trh s pôdou kontroluje špecializovaná organizácia (SAFER) zložená zo zástupcov profesijných združení a obcí. Jej činnosť hodnotí štát. Schvaľuje návrh zmlúv. Predkupné právo má osoba, ktorá obrába pôdu najmenej 2 roky, alebo vlastníci pôdy v susedstve.
 o predaji.
Taliansko: Trh reguluje agentúra, ktorá tiež dohliada, aby sa k pôde dostali aj mladí farmári.

Slovensko patrí k najvidieckejším krajinám EÚ. Štát by mal ukázať aj svetu, že starostlivosť o vidiek je jednou z jeho hlavných priorít, čo by mal deklarovať skutočnou víziou rozvoja svojho agrosektora na 15 až 20 rokov, schválenou napríklad aj ústavným zákonom chrániacim vlastníctvo pôdy, ktorú máme zásluhou našich predkov.

Slováci ožijú…???

EÚ v mlynčeku európskej politiky, chtiac – nechtiac robí zo slovenských pestovateľov obete proerópskeho režimu.

V našej slovenskej hymne sa spieva... "Slováci ožijú!"
V Slovenskej hymne máme jasno, ale či sa obsah jej textu podarí uplatniť aj v našom slovenskom agrosektore nie je tak jednoznačné. „Chceme, aby sa zvýšil podiel slovenských potravín na pultoch a naše analýzy z potravinových ústavov hovoria, že v porovnaní s väčšinou dovozových potravín sú kvalitatívne naše potraviny oveľa bezpečnejšie.
Prečo sme toto doteraz nevedeli?
Prečo si naše deti myslia, že krava je fialová a volá sa Milka.
Tečie v rakúskych Alpách lepšie mlieko, ako dávajú dojnice z nášho Slovenského raja?
Trhová ekonomika je neúprosná a zvýhodňuje tie oblasti podnikania, ktoré prinášajú väčší zisk. Nuž áno, viac dotácii z Bruselu, viac možností zarobiť a zaplaviť náš trh potravinami dopestovanými pofidérnymi spôsobmi. To je dnešný trend.
Podporu kvalitných výrobcov máme vo vlastných rukách a vždy radšej podporím domácich chovateľov a pestovateľov, ktorí si stoja za kvalitou. Dám si námahu pozrieť na výrobkoch krajinu pôvodu a zloženie produktov. Nájdem slovenskú kvalitu a môj smer nákupu budú určovať hodnoty, nie západniarske nekvalitné tovary predávané v akciách, ktoré sú aj tak drahšie, ako šmejdy, čo by v ich krajinách išli do odpadu.

Naši prapredkovia mali k prírode a k pôde doslova vedomí vzťah, keďže svoje chrámy mali v posvätných dubových hájoch a Zem bola pre nich Matkou živiteľkou. Nič sa nezmenilo v tom, že naša ZEM je stále našou Matkou živiteľkou, iba my, ľudia dneška a potomkovia našich prapredkov nemáme svoju pamäť národa zachovanú, ale zbastačenú klamstvami a zavádzajúcimi informáciami slovanských neprajníkov, dobyvateľov a zlodejov nášho rodného územia. To, že ešte máme nejakú zem a svoje územie je iba zásluhou tisícov a tisícov Slovienov, ktorým boli násilím vzaté majetky aj ich životy a ktorých krv a pot tiekli v prúdoch do útrob zeme a dodnes volajú po spravodlivosti.
A čo robíme my, ich potomkovia?
Ideme rozpredávať západniarskym budúcim monarchom pôdu, ktorá je poliata krvou našich prapredkov a predkov, čo je hanba do neba volajúca a zaslúžime si, aby sme sa stali novodobými otrokmi západniarskych výbojníkov. Voľakedy sa im hovorilo Frankovia, Germáni, Rímania a dnes to je hlavne západniarsky základ, Francia, Nemecko a Taliansko, ktorí nás zahŕňajú svojimi odpadkami a robia z potomkov slovanských predkov východnú kolóniu na základe trhnutej ekonómie.
Darmo sa  spieva v hymne: "Slováci ožijú?"

Keď budeme chrápať, tak onedlho budeme vo svojej vlastnej krajine podnájomníkmi, budeme závislou kolóniou EÚ, lebo našu pôdu cudzie krysy vykúpia za "babku" a aj podvodne, ako to voľakedy robili a dnes robia cez nastrčené osoby.  Kočovní Maďari, ktorí sa od Slovanov učili usadlému poľnohospodárskemu životu majú jasnú predstavu o HODNOTÁCH do ktorých patrí ich ZEM. Nanovo písomne obnovili a zase jasne, že ich ZEM je NÁRODNÝM POKLADOM a pripravuje sa u nich aj právna úprava tak, že rozpredávanie pôdy cudzincom má byť  hodnotené na úrovni trestného činu. Nemusíme s tým súhlasiť, no ako to je u nás?

SME SI VEDOMÍ TOHO A UVEDOMUJEME SI FAKT, ŽE
NAŠA ZEM JE NAŠIM DOMOVOM A ŽIVITEĽKOU?

Odporúčam na prečítanie Bibliu 1. Kniha Kráľov kap. 21.
Nepredávajme si dedičstvo našich otcov nikomu.

Kde sú naši "hejslováci", čo sa bili a bijú do pŕs  a pritom dovolia, aby sme rozpredávali pôdu našich predkov do cudziny? V Maďarsku "košútovci" sú nabudení a kde sú naši "štúrovci?" Koledujeme" si o ďalší bachov absolutizmus? Na začiatku som začala písať o vzniku štátu, hraníc a kultúre, národe. Štát vznikol na základe vzťahov kultúry obyvateľov na konkrétnom území a čo sa stane, ak tento vzťah bude pretrhnutý rozpredajom pôdy územia našej kultúry, národa? Štát a národ s jeho kultúrou zanikne a na základe vlastnej ľahostajnosti k veciam verejným a bytostne sa každého z nás dotýkajúcim. Na základe ohnutých chrbtov pred hmotárskou dravosťou Frankov, Germánov, Rímanov... ???
Debaty za okrúhlymi stolmi budú s najväčšou pravdepodobnosťou "jednofarebné", budú tam poľnohospodári s európskymi dotáciami a samozrejme aj názormi, politici s európskymi dotáciami aj s názormi a nejakí treťosektoráci s europskými dotáciami a samozrejme aj názormi.
Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú (o dotáciách!) a potierajú medové motúze popod nos! Tak nám môže byť jasné už vopred, ako budú mať takéto diskusie záver - najskôr len v prospech voľného pohybu tovaru Európskej únie a teda aj voľného "pohybu" vlastníctva pôdy, ktorá je dnes pre biznismanov a politikov bohužiaľ iba tovar a nie posvätná pôda našich prapredkov. Nebude nič prekvapivé, ak závery tzv.debát budú také, že sa v tejto situácii s tým už nedá nič robiť. A to všetko iba vďaka nekonaniu NEUVEDOMOVANIU SI NÁS VŠETKÝCH, PRE KTORÝCH JE NAŠA ZEM NAŠIM DOMOVOM A ŽIVITEĽKOU.
Stačí, ak by sme sa konečne prebrali z letargie a dali otvorene najavo, že nechceme, aby sa vlastníctvo našich polí, lúk, lesov, hôr a pasienkov stalo predmetom "voľnej" súťaže nadnárodných kapitálových síl - monopolov a hlavne, aby sme mali zakomponované v zákonoch, že naša zem je "národným pokladom" zdedeným po našich predkoch.
K tomu však treba odhodlaných ľudí znalých kľukatých zákonov so schopnosťou vypracovať Petície pre nás, obyčajných ľudí, ktorí zodpovedne takéto petície podporíme svojimi hlasmi.

 

Hromadná pripomienka proti obmedzeniu vlastníckych práv k pôde

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy. Zákonom sa má obmedziť právo vlastníkov poľnohospodárskej pôdy slobodne nakladať so svojím majetkom a právo ostatných osôb nadobúdať poľnohospodársku pôdu do svojho vlastníctva.

Vlastník poľnohospodárskej pôdy by po schválení zákona nemal právo slobodne previesť svoj majetok na inú osobu podľa svojho vlastného rozhodnutia. Prednostné právo na získanie tejto pôdy by mali osoby podnikajúce v poľnohospodárstve najmenej tri roky. Až v prípade, žeby žiadna z osôb podnikajúcich v poľnohospodárstve najmenej tri roky neprejavila záujem o kúpu poľnohospodárskej pôdy, mohol by ju jej vlastník po absolvovaní byrokratickej procedúry predať alebo darovať inej osobe.
Sme presvedčení, že návrh zákona je v rozpore s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, pretože zasahuje do vlastníckych práv nad rámec predpokladaný ústavou. V tejto hromadnej pripomienke navrhujeme:

1. odmietnuť návrh zákona ako celok,
2. v prípade neodmietnutia návrhu zákona ako celku ho upraviť tak, aby neobmedzoval vlastnícke práva vlastníkov poľnohospodárskej pôdy a osôb, ktoré majú záujem stať sa vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy.


Návrh zákona:
https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialHome.aspx?instEID=-1&matEID=6790&langEID=1


Hromadnú pripomienku možno podporiť najneskôr v pondelok 2. decembra 2013.

Ondrej Dostál, Občianska konzervatívna strana
Peter Gonda, Konzervatívny inštitút M.R.Štefánika
Richard Ďurana, INESS
Juraj Karpiš, INESS
Radovan Ďurana, INESS
Juraj Petrovič, OKS
Martin Mlýnek, OKS
Radovan Kazda, vydavateľ
Martin Vlachynský, INESS

Hromadná pripomienka verejnosti k návrhu zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy
Rezortné číslo: 4398/2013-410

1. Odmietnuť návrh zákona ako celok
Navrhujeme odmietnuť návrh zákona ako celok.
Túto pripomienku považujeme za zásadnú.


Odôvodnenie:
Návrh zákona neopodstatnene a nad rámec ústavy zasahuje do jedného zo základných ústavných práv. Právo vlastniť majetok má podľa ústavy každý a vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu (čl. 20 ods. 1). Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) navrhuje obmedziť vlastnícke práva vlastníkov poľnohospodárskej pôdy, predovšetkým obmedziť ich právo slobodne nakladať s vlastným majetkom a previesť ho na iné osoby bez zasahovania zo strany štátu. Zároveň obmedzuje ďalšie osoby v ich práve nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy. Navrhovaný zákon úplne neopodstatnene zvýhodňuje podnikateľské subjekty v oblasti poľnohospodárstva pri nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy.

Ústava stanovuje prípady, kedy možno zákonom alebo na základe zákona zasiahnuť do vlastníckeho práva. Predložený návrh zákona nespadá do žiadneho z takýchto prípadov.
Schválenie predloženého návrhu zákona by malo negatívny vplyv na podnikateľské prostredie aj na rozpočet verejnej správy.
Navrhujem preto odmietnuť návrh zákona ako celok.

V prípade neakceptovania bodu č. 1 tejto hromadnej pripomienky navrhujeme urobiť v návrhu zákona nasledovné zmeny:

2. Neobmedzovať vlastnícke práva vlastníkov poľnohospodárskej pôdy
Navrhujeme z návrhu zákona vypustiť § 4 a 5 a primerane upraviť ostatné ustanovenia zákona.
Túto pripomienku považujeme za zásadnú.


Odôvodnenie:
V prípade, že ministerstvo nevyhovie prvému bodu našej hromadnej pripomienky a neodmietne návrh zákona ako celok, navrhujeme vypustiť z návrhu zákona ustanovenia, ktoré zasahujú do vlastníckych práv vlastníkov poľnohospodárskej pôdy a primerane upraviť zvyšok zákona.

Navrhovaný § 4 predpokladá, že vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy môže jej vlastník previesť len na osobu, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky. Primárne by malo ísť o osobu z tej istej obce. Ak žiadna taká osoba neprejaví záujem o kúpu, tak o takúto osobu podnikajúcu v susednej obci. A následne o inú osobu vykonávajúcu poľnohospodársku výrobu bez ohľadu na miesto podnikania. Až v prípade, že žiadna takáto osoba neprejaví záujem o kúpu poľnohospodárskej pôdy, môže ju jej vlastník previesť na inú osobu. Musí však tomu predchádzať zverejnenie zámeru previesť pôdu na úradnej tabuli v obci, na webovom sídle ministerstva a v prípade výmery nad 1 hektár aj v jednom tlačenom periodiku s regionálnou pôsobnosťou.

Navrhovaná právna úprava neopodstatnene zasahuje do vlastníckych práv vlastníkov poľnohospodárskej pôdy i záujemcov o jej nadobudnutie. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.“ Navrhovanou právnou úpravou sa vlastníckemu právu vlastníkov poľnohospodárskej pôdy priznáva iný zákonný obsah ako vlastníckemu právu iných vlastníkov. Neexistuje žiadny legitímny dôvod, pre ktorý by vlastníci poľnohospodárskej pôdy mali byť obmedzovaní v tom, na koho môžu previesť svoj majetok. Neexistuje žiadny legitímny dôvod, prečo by pri nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy mali byť zo zákona zvýhodňované osoby vykonávajúce poľnohospodársku výrobu viac ako tri roky pred inými osobami.

Podľa čl. 20 ods. 2 ústavy „Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.“ Ústava teda pripúšťa, že zákon obmedzí vlastnícke právo vo vzťahu k niektorým veciam iba na občanov SR, alebo právnické osoby so sídlom v SR. Nepredpokladá však, žeby sa vlastnícke právo malo obmedzovať vo vzťahu k určitým kategóriám občanov SR, či právnických osôb so sídlom v SR.

Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona je jeho účelom „vytvorenie takého právneho prostredia, ktoré umožní, aby poľnohospodársku pôdu, ktorá má aj naďalej slúžiť svojmu účelu, nadobúdali zásadne osoby, ktoré spĺňajú odbornú spôsobilosť pre hospodárenie na pôde a ktoré budú na nej hospodáriť pri dodržiavaní kritérií dobrej poľnohospodárskej a environmentálnej praxe“. Navrhovaná právna úprava jednak nedáva nijakú záruku, že sa podarí naplniť tento účel. Predovšetkým však deklarovaný účel nepredstavuje legitímny dôvod pre vážny zásah do vlastníckych práv a do slobodného rozhodovania vlastníkov poľnohospodárskej pôdy o vlastnom majetku.

3. Nezakazovať nadobúdanie poľnohospodárskej pôdy iným osobám
Navrhujeme v § 6 obmedziť zákaz nadobúdania poľnohospodárskej pôdy iba na štáty, ktoré neumožňujú občanom Slovenskej republiky nadobúdať vlastnícke právo k poľnohospodárskej pôde, nie aj na ďalšie osoby.
Túto pripomienku považujeme za zásadnú.


Odôvodnenie:
Ministerstvo v § 6 navrhuje úplne zakázať nadobúdanie poľnohospodárskej pôdy do vlastníctva štátom, ktorých právny poriadok neumožňuje občanom SR nadobúdať vlastnícke právo k poľnohospodárskej pôde. Okrem samotných štátov by sa však podľa návrhu mal zákaz vzťahovať aj na ich občanov, fyzické osoby s bydliskom a právnické osoby so sídlom v takomto štáte. Vo vzťahu k takýmto osobám by zákon podľa nášho názoru pôsobil neodôvodnene diskriminačne. Ako zjavne neprimeraný sa takýto zákaz javí napríklad voči občanom SR s trvalým pobytom na území takýchto štátov, či občanom takýchto štátov s trvalým pobytom na území SR. Navrhujeme neobmedzovať právo nadobúdať poľnohospodársku pôdu fyzickým a právnickým osobám s výnimkou samotných štátov, ktoré neumožňujú nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy občanom SR.

Podľa čl. 20 ods. 2 ústavy je možné obmedziť vlastnícke právo k niektorým veciam iba na občanov SR alebo právnické osoby so sídlom v SR. Ústava však nepredpokladá, žeby vlastnícke právo vo vzťahu k určitým veciam mohlo byť zamedzené niektorej kategórii občanov SR (občania SR s trvalým pobytom v štáte, ktorý neumožňuje nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy občanom SR). Rovnako z čl. 20 ods. 2 ústavy nevyplýva možnosť rozlišovať obmedzenie vlastníckeho práva vo vzťahu k rôznym kategóriám fyzických osôb, ktoré nie sú občanmi SR, či právnických osôb so sídlom mimo územia SR.

4. Posunúť účinnosť zákona na rok 2017
Navrhujeme v § 10 posunúť účinnosť zákona na 1. januára 2017.
Túto pripomienku považujeme za zásadnú.


Odôvodnenie:
Ministerstvo navrhuje stanoviť účinnosť zákona na 1. mája 2014. Vzhľadom na to, že zákon závažným spôsobom zasahuje do vlastníckych práv navrhujeme stanoviť dlhšiu legisvakačnú dobu a účinnosť zákona určiť na 1. januára 2017.

5. Priznať v Doložke vplyvov negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a na rozpočet verejnej správy
Navrhujeme doplniť do Doložky vybraných vplyvov zákona, že zákon bude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a na rozpočet verejnej správy.
Túto pripomienku považujeme za zásadnú.


Odôvodnenie:
Ministerstvo v Doložke vybraných vplyvov uvádza, že zákon nebude mať žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, ani na rozpočet verejnej správy. Zákonom však evidentne dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia. Vlastníci poľnohospodárskej pôdy môžu v súčasnosti voľne disponovať svojim majetkom a predať alebo darovať ho iným osobám na základe vlastného slobodného rozhodnutia. Po schválení navrhovaného zákona by tak mohli urobiť iba po absolvovaní byrokratickej procedúry. Vlastník poľnohospodárskej pôdy by musel zverejňovať zámer predať pôdu na úradnej tabuli obce, webe ministerstva a pri výmere nad 1 hektár aj v regionálnej tlači, čím by mu vznikali dodatočné náklady. Záujemca o nadobudnutie vlastníctva poľnohospodárskej pôdy by zasa musel požiadať o overenie podmienok nadobúdania vlastníctva okresný úrad. Schválenie zákona zvýši regulačné zaťaženie trhu s pôdou a tým bude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie v oblasti poľnohospodárstva.

Schválenie navrhované zákona by okrem toho malo negatívne dopady na rozpočet verejnej správy, pretože zákon ukladá nové úlohy orgánom verejnej správy. Obce by boli povinné poskytovať záujemcom o nadobudnutie vlastníctva poľnohospodárskej pôdy potvrdenia preukazujúce podnikanie v poľnohospodárskej výrobe v obci a informáciu o účele použitia poľnohospodárskej pôdy podľa územného plánu obce. Ďalej by boli povinné zverejňovať na úradnej tabuli zámer vlastníkov previesť vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy. Okresným úradom by pribudla povinnosť vydávať osvedčenia o splnení podmienok nadobúdania vlastníctva, overovať žiadosti o osvedčenia a rozhodovať o odvolaniach proti nevydaniu osvedčenia. Ministerstvu by pribudla povinnosť viesť register ponúk prevodu poľnohospodárskej pôdy a zverejňovať ponuky na svojom webovom sídle. Súdom by pribudla povinnosť preskúmavať zákonnosť rozhodnutí okresných úradov o nevydaní osvedčení. Všetky uvedené povinnosti by mali dopad na rozpočet verejnej správy.

Vzhľadom na vyššie uvedené je evidentne nepravdivé tvrdenie, že zákon nebude mať žiadny dopad na podnikateľské prostredie, ani na rozpočet verejnej správy.

Všetky pripomienky majú charakter zásadnej pripomienky. V prípade, že ministerstvo nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania, na ktoré budú písomne pozvaní nižšie uvedení zástupcovia verejnosti.

Ondrej Dostál, Beskydská 8, 811 05 Bratislava, ondrejdostal @ oks.sk
Richard Ďurana, Hodálova 4, 841 04 Bratislava, iness @ iness.sk
Radovan Ďurana, Nábrežná 3/26, 03861, Vrútky, iness @ iness.sk
Juraj Petrovič, Hrdličkova 32, 831 01 Bratislava, oks @ oks.sk
Peter Gonda, Zadunajská cesta 8, 851 01 Bratislava, conservative @ institute.sk
Radovan Kazda, Jiráskova 165/2, 916 01 Stará Turá
Martin Vlachynský, Dominova 3617/12, 92101 Banka

Hromadná pripomienka http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=747652

Odkazy

Tradičné poľnohospodárstvo FULLHD

https://www.youtube.com/watch?v=_zWFWhQnLbA


Návrh zákona https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialHome.aspx?instEID=-1&matEID=6790&langEID=1
http://openiazoch.zoznam.sk/cl/142162/AmCham-ziada-prezidenta-SR-vetovat-novelu-zakona-o-pode
Hromadná pripomienka http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=747652
http://www.slovensky-kras.eu/info/tradicne-polnohospodarstvo-v-slovenskom-krase
http://kniez.blog.sme.sk/c/109216/Neskore-leto-skvely-cas-na-bicykel.html
http://www.kgrr.fpv.ukf.sk/GSR/pdf/1vyvoj_uzemia.pdf


 
Odkaz na môj web:
http://seniorka.szm.com

 
 

 

 

 

 

 
Moje
webové stránky 

Cezmín:
http://cezmin.wz.cz
Cezmín: http://cezmin.wz.sk
Vianoce: http://vianocesk.wz.cz
Viktorian http://viktorian.wz.sk
 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org
Seniorka: http://seniorka.szm.com
Jáska noc: http://cbjanskanoc.ic.cz
Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky: http://svetbabik.czweb.org
Vianoce: http://vianocesk.szm.com
Slovania: http://slovania.czweb.org
 Pani Príroda: http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
Veľká noc: http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo: http://gloriapolo.czweb.org
Moji psíkovia: http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... : http://eufrosyne.wz.cz
Cezmín ker a alias: http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan: http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie: http://aishwarya.wz.cz
 Horná Chlebany : http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatéstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz

 Múdra ako rádio: http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK: http://cbrsk.euweb.cz
Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english:
http://ruda-etuda.czweb.org
Ranní Sedmička: http://rannisedmicka.wz.cz
Olympionik: http://olympionikholub.wz.sk

Seniorka a deti: http://seniorka-deti.wz.cz
Senior Honza: http://senior-honza.wz.cz
Práva dieťaťa: http://dieta.czweb.org

Senior Baťo: http://dano17.wz.sk
Späť| Obnoviť | Dopredu

 

By Cezmin Slovakia 21.február 2014