wz

 


 


Studnička pod Panskou Javorinou, kde som sa vždy zastavila a oddýchla si v časoch,
keď som mohla chodiť do hory na bicykli či pešo.
http://cbrsk.euweb.cz/Panska-javorina.htm



Ranč pod Babicou sa nachádza v obci Bojná na úpätí Považského Inovca v skupine Marhát,
 44 km od starobylej Nitry, 26 km od svetoznámych kúpeľov Piešťany a 10 km od Topoľčian.

 Surikata vlnkavá
Surikata vlnkavá (Suricatta suricatta) je druh cicavca z čeľade mungovité.

Jej dĺžka je 30 cm a hmotnosť 700 g. Hruď a končatiny sú žltej farby, hlava je biela a krk je svetložltý, jamky v očiach, pazúriky a uši sú čierne a chvost je oranžový. Živí sa korienkami a haluzami z rastlín ale rada si pochutí aj na hmyze a vajíčkach vtákov. Žije v strednej Afrike. Je veľmi plachá ale miestny domorodci si ju vedia ľahko skrotiť. Je príbuzná manguste.
Surikaty sú malé šelmy patriace do čeľade mungovitých. Pochádzajú Afriky, zo suchých oblastí púští a polopúští Kalahari a Namib v Botswane, Namíbii a Juhoafrickej republike. V zoologických záhradách sú nesmierne populárne pre neustálu aktivitu a obľúbené panáčkovanie. Ide o sociálny skupinovým životom žijúci druh. Rodinné skupiny nazývané aj klany môžu dosahovať počet 20-30 zvierat. Základom skupiny je vedúci rodičovský pár tzv. alfa pár, ostatné jedince zvyčajne tvoria ich potomkovia, príbuzní a podobne. V skupine sa členovia navzájom čistia, alfa pár značkuje ostatných členov, aby potvrdil svoje vedúce postavenie. Vzájomne spolupracujú, kým niektoré sa kŕmia alebo lovia potravu, iné strážia na hliadke a pozorujú okolie pred nebezpečím. Pri zistení nepriateľa vydávajú hlasný signál a klan okamžite zmizne v bezpečí úkrytu. Podriadené samice sa podieľajú na výchove mláďat. Ich potrava je veľmi pestrá, najradšej konzumujú rôzny hmyz, no poradia si i s menšími stavovcami, ako sú jašterice, hady či ojedinele i s malými vtákmi. Voči niektorým hadím jedom sú imúnne.

Priemerná váha jednej surikaty je okolo 700 gramov. Dĺžka tela je od 25 do 35 cm, chvost k tomu meria do 25 cm. Chvost využívajú na vyrovnávanie rovnováhy pri vzpriamenom postoji. Okolo oči majú čierno sfarbené plochy, akési pandie oči. Tmavá škvrna je i pri uchu. Prsty majú vybavené dlhými pazúrikmi, ktoré sú skvelou adaptáciou na hrabanie nôr v zemi. Sfarbenie srsti tela je obvykle svetlohnedé so striebristým nádychom. Na chrbte ich zdobia vlnkované pásiky (odtiaľ ich druhové meno), ktoré sú od ramien až po koreň chvosta. Počas chladných rán odhaľujú vzpriameným postojom redšie osrstenú brušnú časť s čiernou kožou. Vďaka tomu absorbujú teplo slnečných lúčov. Gravidita trvá 11 týždňov. Mláďatá sa rodia slepé, oči otvárajú po dvoch týždňoch, odstavené sú po dvoch mesiacoch. Teritórium si značkujú. Ozývajú sa rôznymi hlasovými signálmi. Ako domáci miláčikovia nie sú veľmi vhodné, cudzích ľudí nemajú rady a môžu bolestivo hrýzť. Naša bojnická zoo získala prvé jedince v roku 2012.

Zaujímavosti
Surikaty sa navzájom poznajú po hlase. Tieto drobné šelmy žijúce na savanách a polopúšťach juhozápadnej Afriky dlhodobo skúma biológ Simon Townsend z Zürišskej univerzity, ktorý výsledky výskumu publikoval v žurnále Biology Letters. Surikaty boli dosiaľ známe prepracovaným systémom hliadkovania. V čase, keď väčšina členov kolónie hľadá potravu, niektorí jedinci z kolónie sú poverení hliadkovaním proti ich predátorom. Surikata dobre vidí do diaľky, horšie už na blízko. Hliadky stoja vzpriamené na vyvýšeninách alebo kríkoch, odkiaľ v prípade nebezpečenstva vydávajú varovné pišťanie alebo kvokanie. Ostré štekavé a vrčivé zvuky sú naliehavejšie, oznamujú väčšie ohrozenie, po ktorom sa surikaty ihneď ukryjú do nôr. Nory im predtým vyhrabali veverice.
Jedince, ktoré sú na love, vedia presne, že varovné zvuky vydáva hliadkujúci člen. Podľa nového výskumu sa totiž navzájom poznajú po hlase. Hlas zrejme používajú aj pri identifikácii na blízko, keďže sú ďalekozraké.
„Pri primátoch existuje veľa dôkazov, že dokážu rozlišovať hlasy iných členov skupiny, pretože ich môžete jednoducho testovať. Pri iných cicavcoch je to však ťažšie dokázateľné, pretože vzťahy medzi jednotlivými členmi skupiny nie sú také jasné. Pri surikatách, ktoré sú sociálnym druhom, nie je úplne jasné, ako bude jedno zviera reagovať, keď začuje volanie druhého,“ uviedol Townsend, ktorý sa preto s kolegami rozhodol uskutočniť jednoduchý experiment. Na tento účel použili nahrávky volaní, ktoré surikaty používajú pri hľadaní potravy. „Myslíme si, že tieto volania používajú predovšetkým na to, aby udržali celú skupinu pohromade. Tiež nimi ale ostatným členom dávajú najavo, kde sa nachádzajú,“ vysvetlil Townsend. Odborníci preto umiestnili po oboch stranách testovanej surikaty reproduktory, pričom z jednej strany pustili volanie jedného člena skupiny a následne cez druhý volanie iného jedinca.
V ďalšej časti experimentu pustili za sebou z oboch reproduktorov volanie toho istého jedinca, čo sledovanú surikatu zmiatlo. „Surikaty začali byť ostražitejšie, keď počuli niečo, čo neočakávali. Prestali preto hľadať potravu a uši natočili smerom, odkiaľ tieto zvuky prichádzali alebo sa tým smerom pozreli,“ vyhlásil Townsend, podľa ktorého majú túto schopnosť aj iné živočíchy. „Je možné, že zvieratá žijúce v komplexných sociálnych systémoch potrebujú navzájom poznať svoju polohu. Táto schopnosť sa preto musela vyvinúť aj pri iných druhoch,“ dodal Townsend, ktorý dúfa, že spomínaný experiment pomôže aj iným vedcom, aby tento fenomén začali skúmať pri ďalších živočíchoch.

Kojná za cenu vraždy
Pri starostlivosti o mláďatá zďaleka nejde len o zháňanie potravy a dozor. Dospelé y učia mláďatá napríklad loviť prudko jedovaté škorpióny v celom rade postupne stále ťažších lekcií. Nechce sa ani uveriť, že si samice surikat niekedy navzájom zabíjajú mláďatá. Najnovší výskum tímu vedený známym zoológ Timom Clutton-Brockom z University of Cambridge odhalil, že aj pre toto na prvý pohľad kruté správanie majú surikaty dobrý dôvod, ktorý v konečnom dôsledku prináša úžitok väčšine členov surikatej kolónie.

Ako uvádza Clutton-Brock so svojimi spolupracovníkmi v štúdii publikovanej vo vedeckom časopise Animal Behaviour, niekedy sa ujíma starostlivosti o mláďatá vodcovskej samičky úplne cudzia samička. Ak práve kojí, potom môže mláďatám vodcovskej samice poskytnúť svoje mlieko. To je samozrejme pre vodcovskú samicu výhodné, pretože sa jej výrazne uľaví a rýchlo naberá sily. Môže potom mať čoskoro ďalšie mláďatá. Úplne v poriadku sa nám nemusí zdať spôsob, akým vodcovská samica dosiahne to, aby cudzia samička prevzala úlohu dojky. Používa šikanovanie, násilie a niekedy sa dokonca uchýli k tomu, že mláďatá cudzej samičky zabije. Matka, ktorá stratila potomkov, zúfalo hľadá, ako by uspokojila svoje materské pudy. Nepohrdne potom dokonca ani starostlivosťou o mláďatá vrahyne jej vlastných mláďat. Pre kolóniu surikát to nie je tak veľká tragédia. Vodcovské samica je silnejšia, obratnejšia a dôvtipnejšia. Dedičné vlohy pre všetky tieto vlastnosti odovzdáva svojim potomkom a tí ich prenesú na ďalšie pokolenia. Pre budúcnosť kolónie je preto lepšie, aby sa dostalo čo najkvalitnejšie výživy a starostlivosti mláďatám vodcovskej samice.

Surikaty sú veľmi fotogenické

Surikaty sú veľmi fotogenické a za všetkých okolností. Dokážu pred fotoaparátom doslova pózovať a to aj v momentoch, keď smútia.
V indonézskom Taman parku ich žije viac ako dosť. Fotografovi Fajar Andriyantovi sa podarilo zachytiť ich v dojímavom objatí, keď smútili za jednou zo svojich príbuzných - tetou, ktorá zahynula. Surikaty stratili svoju príbuznú a takto sa objímali.

Po chvíľke sa však postavili do pozoru a postarali sa o takúto peknú skupinovú fotku, akoby v diaľke zbadali svoju tetu a preto sa postavili do pozoru.

Babica surikaty: http://www.babica-bojna.sk/index.php/8-aktuality/36-novy-prirastok-surikaty
http://www.animalplanet.com/tv-shows/wild-kingdom/videos/banded-mongoose-pups.htm
http://www.natgeotv.com/cz/klan-surikat/galerie/standing-guard#53442
http://www.natgeotv.com/cz/klan-surikat/videa/meerkat-babysitting
http://www.natgeotv.com/cz/klan-surikat/videa/meerkat-babysitting
Inovecké pohorie: http://cbrsk.euweb.cz/Inoveckepohorie.htm
http://www.natgeotv.com/cz/klan-surikat/videa/first-hunt
http://www.africangamesafari.com/mangusty.html
http://cbrsk.euweb.cz/Panska-javorina.htm
http://www.zoobojnice.sk



Surikaty sú príbuzné mangúst

Mangusta je osudom uzavretá do smrteľného boja s hadom...

Mangusty sú rýchlejšie než hadí útok

Preslávili sa hlavne tým, že lovia hady a v boji zdolajú aj tak veľké a jedovaté druhy, ako sú napr. Kobry. Spoločenské šelmičky sú navyše nečakane inteligentné. Africké mangusty svojím štíhlym telom a krátkymi nohami vzdialene pripomínajú naše lasice. Najznámejšia a tiež najrozšírenejšia z nich je nepochybne Mangusta žíhaná, ktorej meno dokonale vystihuje jej vzhľad - je naozaj nápadne žíhaná priečnymi čiernymi prúžkami. Hoci si mangusty trúfajú aj na tie najjedovatejšie hady, nie sú voči hadiemu jedu imúnne, uštipnutie ich môže zabiť. Ich jedinou obranou tak je úžasná obratnosť a rýchlosť, s akou sa vyhýbajú hadím útokom. Veľké jedovaté hady naviac väčšinou lovia spoločne. Hada napadajú zo všetkých strán, šikovne uskakujú pred nebezpečnou tlamou, až ho nakoniec unavia a niektorejj z nich sa podarí odhryznúť mu alebo aspoň prehryznúť hlavu.

Šikovné predné labky
Hady zďaleka nie sú jediné jedovaté stvorenia, ktorými sa mangusty živia. Okrem škorpiónov a pavúkov sú jedovaté aj niektoré obojživelníky, predovšetkým ropuchy, ktoré vyhrabávajú zo zeme. Takúto žabu Mangusta pred prehltnutím dôkladne labkami pováľa po zemi, aby z nej zotrela jedovatý sekrét. Rovnakým spôsobom spracováva aj chlpaté húsenice, aby ich zbavila nepríjemných dráždivých chĺpkov. Veľmi obratne si mangusty počínajú aj v prípade, že nájdu hniezdo s vajcami. Aby sa dostali k ich obsahu, uchopia každé vajíčko do predných labiek, vztýčia sa na zadné a pustia ho na kameň, o ktorý sa rozbije.
Súkromní učitelia
Rozbíjanie vajec či tvrdých chrobákov, zaobchádzanie s jedovatými žabami a škorpiónom, to nemajú mangusty vrodené - musia sa to naučiť od niekoho skúsenejšieho. Každá mangustia komunita pritom používa trošku iné postupy, ktoré si odovzdáva z generácie na generáciu - má iné tradície. U tak spoločenských zvierat, ako sú mangusty, však nie je učenie len záležitosťou matky, ale celej tlupy. Každé mangustie mláďa, ktoré dorastie do "učňovského" veku, si vezme na starosť akýsi vychovávateľ - starší brat, bratranec či strýko - a učí ho zručnostiam potrebným k prežitiu a získavaniu potravy. Odovzdáva mu pritom postupy, ktoré sú v tlupe obvyklé, v niektorej napr. učia mláďa rozbíjať vajíčka o kameň, v inej je zvykom vajíčka prehryznúť, takže sa v nej všetky mláďatá učia vajíčka prehrýzať. Ešte donedávna sa pritom vedci domnievali, že podobný typ učenia je vlastný len primátom alebo napríklad delfínom.

V množstve a jednote je sila!

Využíva k sebaobrane jed zo stromov

Východoafrický hlodavec chlpáč dlhosrstý je jediný známy cicavec, ktorý využíva pre svoju obranu smrteľný jed. Vedci si pôvodne mysleli, že jedovatý bol chlpáč sám o sebe - psi, ktorí sa dostali s týmto hlodavcom do kontaktu, totiž ochoreli a čoskoro umreli. Chlpáči chovaní v zajatí však žiadne stopy jedu nevykazovali, nepodarilo sa nájsť ani jedové žľazy.
Pozorovaním sa zistilo, že chlpáč rozhrýza kôru stromu Acokanthera, z ktorého vyrábajú otrávené šípky aj domorodí lovci. Jed sa tak z kôry dostane do slín, ktoré si nanesie na boky. Otázkou zatiaľ zostáva, ako dokáže chlpáč žuť jedovatú kôru bez toho, aby sa sám otrávil.

  


Odkaz na môj web: http://seniorka.szm.com

 
 

 

 

 

 

 


Moje
webové stránky

Cezmín: http://cezmin.wz.cz
Cezmín: http://cezmin.wz.sk
Vianoce: http://vianocesk.ic.cz
Vianoce:
http://vianocesk.wz.cz

Veľká noc:
http://velkanoc.ic.cz
Viktorian http://viktorian.wz.sk
 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky: http://bylinky.czweb.org
Seniorka: http://seniorka.szm.com
Cintorín: http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky: http://svetbabik.czweb.org
Jánska noc: http://cbjanskanoc.ic.cz
Slovania: http://slovania.czweb.org
 Pani Príroda: http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc: http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo: http://gloriapolo.czweb.org
Moji psíkovia: http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... : http://eufrosyne.wz.cz
Cezmín ker a alias: http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan: http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie: http://aishwarya.wz.cz
 Horná Chlebany : http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatéstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz
Múdra ako rádio: http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK: http://cbrsk.euweb.cz
Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english: http://ruda-etuda.czweb.org
Seniorka a deti: http://babka-radi.euweb.cz
Olympionik: http://olympionikholub.ic.cz
Sedmičkari:
http://rannisedmicka.ic.cz
Práva dieťaťa:
http://dieta.czweb.org

Senior Baťo: http://dano17.wz.sk
Späť| Obnoviť | Dopredu

Seniorka - V hore

 


 


Studnička pod Panskou Javorinou, kde som sa vždy zastavila a oddýchla si v časoch,
keď som mohla chodiť do hory na bicykli či pešo.
http://cbrsk.euweb.cz/Panska-javorina.htm



Ranč pod Babicou sa nachádza v obci Bojná na úpätí Považského Inovca v skupine Marhát,
 44 km od starobylej Nitry, 26 km od svetoznámych kúpeľov Piešťany a 10 km od Topoľčian.

 Surikata vlnkavá
Surikata vlnkavá (Suricatta suricatta) je druh cicavca z čeľade mungovité.

Jej dĺžka je 30 cm a hmotnosť 700 g. Hruď a končatiny sú žltej farby, hlava je biela a krk je svetložltý, jamky v očiach, pazúriky a uši sú čierne a chvost je oranžový. Živí sa korienkami a haluzami z rastlín ale rada si pochutí aj na hmyze a vajíčkach vtákov. Žije v strednej Afrike. Je veľmi plachá ale miestny domorodci si ju vedia ľahko skrotiť. Je príbuzná manguste.
Surikaty sú malé šelmy patriace do čeľade mungovitých. Pochádzajú Afriky, zo suchých oblastí púští a polopúští Kalahari a Namib v Botswane, Namíbii a Juhoafrickej republike. V zoologických záhradách sú nesmierne populárne pre neustálu aktivitu a obľúbené panáčkovanie. Ide o sociálny skupinovým životom žijúci druh. Rodinné skupiny nazývané aj klany môžu dosahovať počet 20-30 zvierat. Základom skupiny je vedúci rodičovský pár tzv. alfa pár, ostatné jedince zvyčajne tvoria ich potomkovia, príbuzní a podobne. V skupine sa členovia navzájom čistia, alfa pár značkuje ostatných členov, aby potvrdil svoje vedúce postavenie. Vzájomne spolupracujú, kým niektoré sa kŕmia alebo lovia potravu, iné strážia na hliadke a pozorujú okolie pred nebezpečím. Pri zistení nepriateľa vydávajú hlasný signál a klan okamžite zmizne v bezpečí úkrytu. Podriadené samice sa podieľajú na výchove mláďat. Ich potrava je veľmi pestrá, najradšej konzumujú rôzny hmyz, no poradia si i s menšími stavovcami, ako sú jašterice, hady či ojedinele i s malými vtákmi. Voči niektorým hadím jedom sú imúnne.

Priemerná váha jednej surikaty je okolo 700 gramov. Dĺžka tela je od 25 do 35 cm, chvost k tomu meria do 25 cm. Chvost využívajú na vyrovnávanie rovnováhy pri vzpriamenom postoji. Okolo oči majú čierno sfarbené plochy, akési pandie oči. Tmavá škvrna je i pri uchu. Prsty majú vybavené dlhými pazúrikmi, ktoré sú skvelou adaptáciou na hrabanie nôr v zemi. Sfarbenie srsti tela je obvykle svetlohnedé so striebristým nádychom. Na chrbte ich zdobia vlnkované pásiky (odtiaľ ich druhové meno), ktoré sú od ramien až po koreň chvosta. Počas chladných rán odhaľujú vzpriameným postojom redšie osrstenú brušnú časť s čiernou kožou. Vďaka tomu absorbujú teplo slnečných lúčov. Gravidita trvá 11 týždňov. Mláďatá sa rodia slepé, oči otvárajú po dvoch týždňoch, odstavené sú po dvoch mesiacoch. Teritórium si značkujú. Ozývajú sa rôznymi hlasovými signálmi. Ako domáci miláčikovia nie sú veľmi vhodné, cudzích ľudí nemajú rady a môžu bolestivo hrýzť. Naša bojnická zoo získala prvé jedince v roku 2012.

Zaujímavosti
Surikaty sa navzájom poznajú po hlase. Tieto drobné šelmy žijúce na savanách a polopúšťach juhozápadnej Afriky dlhodobo skúma biológ Simon Townsend z Zürišskej univerzity, ktorý výsledky výskumu publikoval v žurnále Biology Letters. Surikaty boli dosiaľ známe prepracovaným systémom hliadkovania. V čase, keď väčšina členov kolónie hľadá potravu, niektorí jedinci z kolónie sú poverení hliadkovaním proti ich predátorom. Surikata dobre vidí do diaľky, horšie už na blízko. Hliadky stoja vzpriamené na vyvýšeninách alebo kríkoch, odkiaľ v prípade nebezpečenstva vydávajú varovné pišťanie alebo kvokanie. Ostré štekavé a vrčivé zvuky sú naliehavejšie, oznamujú väčšie ohrozenie, po ktorom sa surikaty ihneď ukryjú do nôr. Nory im predtým vyhrabali veverice.
Jedince, ktoré sú na love, vedia presne, že varovné zvuky vydáva hliadkujúci člen. Podľa nového výskumu sa totiž navzájom poznajú po hlase. Hlas zrejme používajú aj pri identifikácii na blízko, keďže sú ďalekozraké.
„Pri primátoch existuje veľa dôkazov, že dokážu rozlišovať hlasy iných členov skupiny, pretože ich môžete jednoducho testovať. Pri iných cicavcoch je to však ťažšie dokázateľné, pretože vzťahy medzi jednotlivými členmi skupiny nie sú také jasné. Pri surikatách, ktoré sú sociálnym druhom, nie je úplne jasné, ako bude jedno zviera reagovať, keď začuje volanie druhého,“ uviedol Townsend, ktorý sa preto s kolegami rozhodol uskutočniť jednoduchý experiment. Na tento účel použili nahrávky volaní, ktoré surikaty používajú pri hľadaní potravy. „Myslíme si, že tieto volania používajú predovšetkým na to, aby udržali celú skupinu pohromade. Tiež nimi ale ostatným členom dávajú najavo, kde sa nachádzajú,“ vysvetlil Townsend. Odborníci preto umiestnili po oboch stranách testovanej surikaty reproduktory, pričom z jednej strany pustili volanie jedného člena skupiny a následne cez druhý volanie iného jedinca.
V ďalšej časti experimentu pustili za sebou z oboch reproduktorov volanie toho istého jedinca, čo sledovanú surikatu zmiatlo. „Surikaty začali byť ostražitejšie, keď počuli niečo, čo neočakávali. Prestali preto hľadať potravu a uši natočili smerom, odkiaľ tieto zvuky prichádzali alebo sa tým smerom pozreli,“ vyhlásil Townsend, podľa ktorého majú túto schopnosť aj iné živočíchy. „Je možné, že zvieratá žijúce v komplexných sociálnych systémoch potrebujú navzájom poznať svoju polohu. Táto schopnosť sa preto musela vyvinúť aj pri iných druhoch,“ dodal Townsend, ktorý dúfa, že spomínaný experiment pomôže aj iným vedcom, aby tento fenomén začali skúmať pri ďalších živočíchoch.

Kojná za cenu vraždy
Pri starostlivosti o mláďatá zďaleka nejde len o zháňanie potravy a dozor. Dospelé y učia mláďatá napríklad loviť prudko jedovaté škorpióny v celom rade postupne stále ťažších lekcií. Nechce sa ani uveriť, že si samice surikat niekedy navzájom zabíjajú mláďatá. Najnovší výskum tímu vedený známym zoológ Timom Clutton-Brockom z University of Cambridge odhalil, že aj pre toto na prvý pohľad kruté správanie majú surikaty dobrý dôvod, ktorý v konečnom dôsledku prináša úžitok väčšine členov surikatej kolónie.

Ako uvádza Clutton-Brock so svojimi spolupracovníkmi v štúdii publikovanej vo vedeckom časopise Animal Behaviour, niekedy sa ujíma starostlivosti o mláďatá vodcovskej samičky úplne cudzia samička. Ak práve kojí, potom môže mláďatám vodcovskej samice poskytnúť svoje mlieko. To je samozrejme pre vodcovskú samicu výhodné, pretože sa jej výrazne uľaví a rýchlo naberá sily. Môže potom mať čoskoro ďalšie mláďatá. Úplne v poriadku sa nám nemusí zdať spôsob, akým vodcovská samica dosiahne to, aby cudzia samička prevzala úlohu dojky. Používa šikanovanie, násilie a niekedy sa dokonca uchýli k tomu, že mláďatá cudzej samičky zabije. Matka, ktorá stratila potomkov, zúfalo hľadá, ako by uspokojila svoje materské pudy. Nepohrdne potom dokonca ani starostlivosťou o mláďatá vrahyne jej vlastných mláďat. Pre kolóniu surikát to nie je tak veľká tragédia. Vodcovské samica je silnejšia, obratnejšia a dôvtipnejšia. Dedičné vlohy pre všetky tieto vlastnosti odovzdáva svojim potomkom a tí ich prenesú na ďalšie pokolenia. Pre budúcnosť kolónie je preto lepšie, aby sa dostalo čo najkvalitnejšie výživy a starostlivosti mláďatám vodcovskej samice.

Surikaty sú veľmi fotogenické

Surikaty sú veľmi fotogenické a za všetkých okolností. Dokážu pred fotoaparátom doslova pózovať a to aj v momentoch, keď smútia.
V indonézskom Taman parku ich žije viac ako dosť. Fotografovi Fajar Andriyantovi sa podarilo zachytiť ich v dojímavom objatí, keď smútili za jednou zo svojich príbuzných - tetou, ktorá zahynula. Surikaty stratili svoju príbuznú a takto sa objímali.

Po chvíľke sa však postavili do pozoru a postarali sa o takúto peknú skupinovú fotku, akoby v diaľke zbadali svoju tetu a preto sa postavili do pozoru.

Babica surikaty: http://www.babica-bojna.sk/index.php/8-aktuality/36-novy-prirastok-surikaty
http://www.animalplanet.com/tv-shows/wild-kingdom/videos/banded-mongoose-pups.htm
http://www.natgeotv.com/cz/klan-surikat/galerie/standing-guard#53442
http://www.natgeotv.com/cz/klan-surikat/videa/meerkat-babysitting
http://www.natgeotv.com/cz/klan-surikat/videa/meerkat-babysitting
Inovecké pohorie: http://cbrsk.euweb.cz/Inoveckepohorie.htm
http://www.natgeotv.com/cz/klan-surikat/videa/first-hunt
http://www.africangamesafari.com/mangusty.html
http://cbrsk.euweb.cz/Panska-javorina.htm
http://www.zoobojnice.sk



Surikaty sú príbuzné mangúst

Mangusta je osudom uzavretá do smrteľného boja s hadom...

Mangusty sú rýchlejšie než hadí útok

Preslávili sa hlavne tým, že lovia hady a v boji zdolajú aj tak veľké a jedovaté druhy, ako sú napr. Kobry. Spoločenské šelmičky sú navyše nečakane inteligentné. Africké mangusty svojím štíhlym telom a krátkymi nohami vzdialene pripomínajú naše lasice. Najznámejšia a tiež najrozšírenejšia z nich je nepochybne Mangusta žíhaná, ktorej meno dokonale vystihuje jej vzhľad - je naozaj nápadne žíhaná priečnymi čiernymi prúžkami. Hoci si mangusty trúfajú aj na tie najjedovatejšie hady, nie sú voči hadiemu jedu imúnne, uštipnutie ich môže zabiť. Ich jedinou obranou tak je úžasná obratnosť a rýchlosť, s akou sa vyhýbajú hadím útokom. Veľké jedovaté hady naviac väčšinou lovia spoločne. Hada napadajú zo všetkých strán, šikovne uskakujú pred nebezpečnou tlamou, až ho nakoniec unavia a niektorejj z nich sa podarí odhryznúť mu alebo aspoň prehryznúť hlavu.

Šikovné predné labky
Hady zďaleka nie sú jediné jedovaté stvorenia, ktorými sa mangusty živia. Okrem škorpiónov a pavúkov sú jedovaté aj niektoré obojživelníky, predovšetkým ropuchy, ktoré vyhrabávajú zo zeme. Takúto žabu Mangusta pred prehltnutím dôkladne labkami pováľa po zemi, aby z nej zotrela jedovatý sekrét. Rovnakým spôsobom spracováva aj chlpaté húsenice, aby ich zbavila nepríjemných dráždivých chĺpkov. Veľmi obratne si mangusty počínajú aj v prípade, že nájdu hniezdo s vajcami. Aby sa dostali k ich obsahu, uchopia každé vajíčko do predných labiek, vztýčia sa na zadné a pustia ho na kameň, o ktorý sa rozbije.
Súkromní učitelia
Rozbíjanie vajec či tvrdých chrobákov, zaobchádzanie s jedovatými žabami a škorpiónom, to nemajú mangusty vrodené - musia sa to naučiť od niekoho skúsenejšieho. Každá mangustia komunita pritom používa trošku iné postupy, ktoré si odovzdáva z generácie na generáciu - má iné tradície. U tak spoločenských zvierat, ako sú mangusty, však nie je učenie len záležitosťou matky, ale celej tlupy. Každé mangustie mláďa, ktoré dorastie do "učňovského" veku, si vezme na starosť akýsi vychovávateľ - starší brat, bratranec či strýko - a učí ho zručnostiam potrebným k prežitiu a získavaniu potravy. Odovzdáva mu pritom postupy, ktoré sú v tlupe obvyklé, v niektorej napr. učia mláďa rozbíjať vajíčka o kameň, v inej je zvykom vajíčka prehryznúť, takže sa v nej všetky mláďatá učia vajíčka prehrýzať. Ešte donedávna sa pritom vedci domnievali, že podobný typ učenia je vlastný len primátom alebo napríklad delfínom.

V množstve a jednote je sila!

Využíva k sebaobrane jed zo stromov

Východoafrický hlodavec chlpáč dlhosrstý je jediný známy cicavec, ktorý využíva pre svoju obranu smrteľný jed. Vedci si pôvodne mysleli, že jedovatý bol chlpáč sám o sebe - psi, ktorí sa dostali s týmto hlodavcom do kontaktu, totiž ochoreli a čoskoro umreli. Chlpáči chovaní v zajatí však žiadne stopy jedu nevykazovali, nepodarilo sa nájsť ani jedové žľazy.
Pozorovaním sa zistilo, že chlpáč rozhrýza kôru stromu Acokanthera, z ktorého vyrábajú otrávené šípky aj domorodí lovci. Jed sa tak z kôry dostane do slín, ktoré si nanesie na boky. Otázkou zatiaľ zostáva, ako dokáže chlpáč žuť jedovatú kôru bez toho, aby sa sám otrávil.

  


Odkaz na môj web: http://seniorka.szm.com

 
 

 

 

 

 

 


Moje
webové stránky 

Cezmín: http://cezmin.wz.cz
Cezmín: http://cezmin.wz.sk
Vianoce: http://vianocesk.wz.cz
Viktorian http://viktorian.wz.sk
 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org
Seniorka: http://seniorka.szm.com
Jáska noc: http://cbjanskanoc.ic.cz
Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky: http://svetbabik.czweb.org
Vianoce: http://vianocesk.szm.com
Slovania: http://slovania.czweb.org
 Pani Príroda: http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
Veľká noc: http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo: http://gloriapolo.czweb.org
Moji psíkovia: http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... : http://eufrosyne.wz.cz
Cezmín ker a alias: http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan: http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie: http://aishwarya.wz.cz
 Horná Chlebany : http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatéstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz

 Múdra ako rádio: http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK: http://cbrsk.euweb.cz
Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english:
http://ruda-etuda.czweb.org
Ranní Sedmička: http://rannisedmicka.wz.cz
Olympionik: http://olympionikholub.wz.sk

Seniorka a deti: http://seniorka-deti.wz.cz
Senior Honza: http://senior-honza.wz.cz
Práva dieťaťa: http://dieta.czweb.org

Senior Baťo: http://dano17.wz.sk
Späť| Obnoviť | Dopredu

Seniorka - V hore

 


 


Studnička pod Panskou Javorinou, kde som sa vždy zastavila a oddýchla si v časoch,
keď som mohla chodiť do hory na bicykli či pešo.
http://cbrsk.euweb.cz/Panska-javorina.htm



Ranč pod Babicou sa nachádza v obci Bojná na úpätí Považského Inovca v skupine Marhát,
 44 km od starobylej Nitry, 26 km od svetoznámych kúpeľov Piešťany a 10 km od Topoľčian.

 Surikata vlnkavá
Surikata vlnkavá (Suricatta suricatta) je druh cicavca z čeľade mungovité.

Jej dĺžka je 30 cm a hmotnosť 700 g. Hruď a končatiny sú žltej farby, hlava je biela a krk je svetložltý, jamky v očiach, pazúriky a uši sú čierne a chvost je oranžový. Živí sa korienkami a haluzami z rastlín ale rada si pochutí aj na hmyze a vajíčkach vtákov. Žije v strednej Afrike. Je veľmi plachá ale miestny domorodci si ju vedia ľahko skrotiť. Je príbuzná manguste.
Surikaty sú malé šelmy patriace do čeľade mungovitých. Pochádzajú Afriky, zo suchých oblastí púští a polopúští Kalahari a Namib v Botswane, Namíbii a Juhoafrickej republike. V zoologických záhradách sú nesmierne populárne pre neustálu aktivitu a obľúbené panáčkovanie. Ide o sociálny skupinovým životom žijúci druh. Rodinné skupiny nazývané aj klany môžu dosahovať počet 20-30 zvierat. Základom skupiny je vedúci rodičovský pár tzv. alfa pár, ostatné jedince zvyčajne tvoria ich potomkovia, príbuzní a podobne. V skupine sa členovia navzájom čistia, alfa pár značkuje ostatných členov, aby potvrdil svoje vedúce postavenie. Vzájomne spolupracujú, kým niektoré sa kŕmia alebo lovia potravu, iné strážia na hliadke a pozorujú okolie pred nebezpečím. Pri zistení nepriateľa vydávajú hlasný signál a klan okamžite zmizne v bezpečí úkrytu. Podriadené samice sa podieľajú na výchove mláďat. Ich potrava je veľmi pestrá, najradšej konzumujú rôzny hmyz, no poradia si i s menšími stavovcami, ako sú jašterice, hady či ojedinele i s malými vtákmi. Voči niektorým hadím jedom sú imúnne.

Priemerná váha jednej surikaty je okolo 700 gramov. Dĺžka tela je od 25 do 35 cm, chvost k tomu meria do 25 cm. Chvost využívajú na vyrovnávanie rovnováhy pri vzpriamenom postoji. Okolo oči majú čierno sfarbené plochy, akési pandie oči. Tmavá škvrna je i pri uchu. Prsty majú vybavené dlhými pazúrikmi, ktoré sú skvelou adaptáciou na hrabanie nôr v zemi. Sfarbenie srsti tela je obvykle svetlohnedé so striebristým nádychom. Na chrbte ich zdobia vlnkované pásiky (odtiaľ ich druhové meno), ktoré sú od ramien až po koreň chvosta. Počas chladných rán odhaľujú vzpriameným postojom redšie osrstenú brušnú časť s čiernou kožou. Vďaka tomu absorbujú teplo slnečných lúčov. Gravidita trvá 11 týždňov. Mláďatá sa rodia slepé, oči otvárajú po dvoch týždňoch, odstavené sú po dvoch mesiacoch. Teritórium si značkujú. Ozývajú sa rôznymi hlasovými signálmi. Ako domáci miláčikovia nie sú veľmi vhodné, cudzích ľudí nemajú rady a môžu bolestivo hrýzť. Naša bojnická zoo získala prvé jedince v roku 2012.

Zaujímavosti
Surikaty sa navzájom poznajú po hlase. Tieto drobné šelmy žijúce na savanách a polopúšťach juhozápadnej Afriky dlhodobo skúma biológ Simon Townsend z Zürišskej univerzity, ktorý výsledky výskumu publikoval v žurnále Biology Letters. Surikaty boli dosiaľ známe prepracovaným systémom hliadkovania. V čase, keď väčšina členov kolónie hľadá potravu, niektorí jedinci z kolónie sú poverení hliadkovaním proti ich predátorom. Surikata dobre vidí do diaľky, horšie už na blízko. Hliadky stoja vzpriamené na vyvýšeninách alebo kríkoch, odkiaľ v prípade nebezpečenstva vydávajú varovné pišťanie alebo kvokanie. Ostré štekavé a vrčivé zvuky sú naliehavejšie, oznamujú väčšie ohrozenie, po ktorom sa surikaty ihneď ukryjú do nôr. Nory im predtým vyhrabali veverice.
Jedince, ktoré sú na love, vedia presne, že varovné zvuky vydáva hliadkujúci člen. Podľa nového výskumu sa totiž navzájom poznajú po hlase. Hlas zrejme používajú aj pri identifikácii na blízko, keďže sú ďalekozraké.
„Pri primátoch existuje veľa dôkazov, že dokážu rozlišovať hlasy iných členov skupiny, pretože ich môžete jednoducho testovať. Pri iných cicavcoch je to však ťažšie dokázateľné, pretože vzťahy medzi jednotlivými členmi skupiny nie sú také jasné. Pri surikatách, ktoré sú sociálnym druhom, nie je úplne jasné, ako bude jedno zviera reagovať, keď začuje volanie druhého,“ uviedol Townsend, ktorý sa preto s kolegami rozhodol uskutočniť jednoduchý experiment. Na tento účel použili nahrávky volaní, ktoré surikaty používajú pri hľadaní potravy. „Myslíme si, že tieto volania používajú predovšetkým na to, aby udržali celú skupinu pohromade. Tiež nimi ale ostatným členom dávajú najavo, kde sa nachádzajú,“ vysvetlil Townsend. Odborníci preto umiestnili po oboch stranách testovanej surikaty reproduktory, pričom z jednej strany pustili volanie jedného člena skupiny a následne cez druhý volanie iného jedinca.
V ďalšej časti experimentu pustili za sebou z oboch reproduktorov volanie toho istého jedinca, čo sledovanú surikatu zmiatlo. „Surikaty začali byť ostražitejšie, keď počuli niečo, čo neočakávali. Prestali preto hľadať potravu a uši natočili smerom, odkiaľ tieto zvuky prichádzali alebo sa tým smerom pozreli,“ vyhlásil Townsend, podľa ktorého majú túto schopnosť aj iné živočíchy. „Je možné, že zvieratá žijúce v komplexných sociálnych systémoch potrebujú navzájom poznať svoju polohu. Táto schopnosť sa preto musela vyvinúť aj pri iných druhoch,“ dodal Townsend, ktorý dúfa, že spomínaný experiment pomôže aj iným vedcom, aby tento fenomén začali skúmať pri ďalších živočíchoch.

Kojná za cenu vraždy
Pri starostlivosti o mláďatá zďaleka nejde len o zháňanie potravy a dozor. Dospelé y učia mláďatá napríklad loviť prudko jedovaté škorpióny v celom rade postupne stále ťažších lekcií. Nechce sa ani uveriť, že si samice surikat niekedy navzájom zabíjajú mláďatá. Najnovší výskum tímu vedený známym zoológ Timom Clutton-Brockom z University of Cambridge odhalil, že aj pre toto na prvý pohľad kruté správanie majú surikaty dobrý dôvod, ktorý v konečnom dôsledku prináša úžitok väčšine členov surikatej kolónie.

Ako uvádza Clutton-Brock so svojimi spolupracovníkmi v štúdii publikovanej vo vedeckom časopise Animal Behaviour, niekedy sa ujíma starostlivosti o mláďatá vodcovskej samičky úplne cudzia samička. Ak práve kojí, potom môže mláďatám vodcovskej samice poskytnúť svoje mlieko. To je samozrejme pre vodcovskú samicu výhodné, pretože sa jej výrazne uľaví a rýchlo naberá sily. Môže potom mať čoskoro ďalšie mláďatá. Úplne v poriadku sa nám nemusí zdať spôsob, akým vodcovská samica dosiahne to, aby cudzia samička prevzala úlohu dojky. Používa šikanovanie, násilie a niekedy sa dokonca uchýli k tomu, že mláďatá cudzej samičky zabije. Matka, ktorá stratila potomkov, zúfalo hľadá, ako by uspokojila svoje materské pudy. Nepohrdne potom dokonca ani starostlivosťou o mláďatá vrahyne jej vlastných mláďat. Pre kolóniu surikát to nie je tak veľká tragédia. Vodcovské samica je silnejšia, obratnejšia a dôvtipnejšia. Dedičné vlohy pre všetky tieto vlastnosti odovzdáva svojim potomkom a tí ich prenesú na ďalšie pokolenia. Pre budúcnosť kolónie je preto lepšie, aby sa dostalo čo najkvalitnejšie výživy a starostlivosti mláďatám vodcovskej samice.

Surikaty sú veľmi fotogenické

Surikaty sú veľmi fotogenické a za všetkých okolností. Dokážu pred fotoaparátom doslova pózovať a to aj v momentoch, keď smútia.
V indonézskom Taman parku ich žije viac ako dosť. Fotografovi Fajar Andriyantovi sa podarilo zachytiť ich v dojímavom objatí, keď smútili za jednou zo svojich príbuzných - tetou, ktorá zahynula. Surikaty stratili svoju príbuznú a takto sa objímali.

Po chvíľke sa však postavili do pozoru a postarali sa o takúto peknú skupinovú fotku, akoby v diaľke zbadali svoju tetu a preto sa postavili do pozoru.

Babica surikaty: http://www.babica-bojna.sk/index.php/8-aktuality/36-novy-prirastok-surikaty
http://www.animalplanet.com/tv-shows/wild-kingdom/videos/banded-mongoose-pups.htm
http://www.natgeotv.com/cz/klan-surikat/galerie/standing-guard#53442
http://www.natgeotv.com/cz/klan-surikat/videa/meerkat-babysitting
http://www.natgeotv.com/cz/klan-surikat/videa/meerkat-babysitting
Inovecké pohorie: http://cbrsk.euweb.cz/Inoveckepohorie.htm
http://www.natgeotv.com/cz/klan-surikat/videa/first-hunt
http://www.africangamesafari.com/mangusty.html
http://cbrsk.euweb.cz/Panska-javorina.htm
http://www.zoobojnice.sk



Surikaty sú príbuzné mangúst

Mangusta je osudom uzavretá do smrteľného boja s hadom...

Mangusty sú rýchlejšie než hadí útok

Preslávili sa hlavne tým, že lovia hady a v boji zdolajú aj tak veľké a jedovaté druhy, ako sú napr. Kobry. Spoločenské šelmičky sú navyše nečakane inteligentné. Africké mangusty svojím štíhlym telom a krátkymi nohami vzdialene pripomínajú naše lasice. Najznámejšia a tiež najrozšírenejšia z nich je nepochybne Mangusta žíhaná, ktorej meno dokonale vystihuje jej vzhľad - je naozaj nápadne žíhaná priečnymi čiernymi prúžkami. Hoci si mangusty trúfajú aj na tie najjedovatejšie hady, nie sú voči hadiemu jedu imúnne, uštipnutie ich môže zabiť. Ich jedinou obranou tak je úžasná obratnosť a rýchlosť, s akou sa vyhýbajú hadím útokom. Veľké jedovaté hady naviac väčšinou lovia spoločne. Hada napadajú zo všetkých strán, šikovne uskakujú pred nebezpečnou tlamou, až ho nakoniec unavia a niektorejj z nich sa podarí odhryznúť mu alebo aspoň prehryznúť hlavu.

Šikovné predné labky
Hady zďaleka nie sú jediné jedovaté stvorenia, ktorými sa mangusty živia. Okrem škorpiónov a pavúkov sú jedovaté aj niektoré obojživelníky, predovšetkým ropuchy, ktoré vyhrabávajú zo zeme. Takúto žabu Mangusta pred prehltnutím dôkladne labkami pováľa po zemi, aby z nej zotrela jedovatý sekrét. Rovnakým spôsobom spracováva aj chlpaté húsenice, aby ich zbavila nepríjemných dráždivých chĺpkov. Veľmi obratne si mangusty počínajú aj v prípade, že nájdu hniezdo s vajcami. Aby sa dostali k ich obsahu, uchopia každé vajíčko do predných labiek, vztýčia sa na zadné a pustia ho na kameň, o ktorý sa rozbije.
Súkromní učitelia
Rozbíjanie vajec či tvrdých chrobákov, zaobchádzanie s jedovatými žabami a škorpiónom, to nemajú mangusty vrodené - musia sa to naučiť od niekoho skúsenejšieho. Každá mangustia komunita pritom používa trošku iné postupy, ktoré si odovzdáva z generácie na generáciu - má iné tradície. U tak spoločenských zvierat, ako sú mangusty, však nie je učenie len záležitosťou matky, ale celej tlupy. Každé mangustie mláďa, ktoré dorastie do "učňovského" veku, si vezme na starosť akýsi vychovávateľ - starší brat, bratranec či strýko - a učí ho zručnostiam potrebným k prežitiu a získavaniu potravy. Odovzdáva mu pritom postupy, ktoré sú v tlupe obvyklé, v niektorej napr. učia mláďa rozbíjať vajíčka o kameň, v inej je zvykom vajíčka prehryznúť, takže sa v nej všetky mláďatá učia vajíčka prehrýzať. Ešte donedávna sa pritom vedci domnievali, že podobný typ učenia je vlastný len primátom alebo napríklad delfínom.

V množstve a jednote je sila!

Využíva k sebaobrane jed zo stromov

Východoafrický hlodavec chlpáč dlhosrstý je jediný známy cicavec, ktorý využíva pre svoju obranu smrteľný jed. Vedci si pôvodne mysleli, že jedovatý bol chlpáč sám o sebe - psi, ktorí sa dostali s týmto hlodavcom do kontaktu, totiž ochoreli a čoskoro umreli. Chlpáči chovaní v zajatí však žiadne stopy jedu nevykazovali, nepodarilo sa nájsť ani jedové žľazy.
Pozorovaním sa zistilo, že chlpáč rozhrýza kôru stromu Acokanthera, z ktorého vyrábajú otrávené šípky aj domorodí lovci. Jed sa tak z kôry dostane do slín, ktoré si nanesie na boky. Otázkou zatiaľ zostáva, ako dokáže chlpáč žuť jedovatú kôru bez toho, aby sa sám otrávil.

  


Odkaz na môj web: http://seniorka.szm.com

 
 

 

 

 

 

 


Moje
webové stránky 

Cezmín: http://cezmin.wz.cz
Cezmín: http://cezmin.wz.sk
Vianoce: http://vianocesk.wz.cz
Viktorian http://viktorian.wz.sk
 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org
Seniorka: http://seniorka.szm.com
Jáska noc: http://cbjanskanoc.ic.cz
Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky: http://svetbabik.czweb.org
Vianoce: http://vianocesk.szm.com
Slovania: http://slovania.czweb.org
 Pani Príroda: http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
Veľká noc: http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo: http://gloriapolo.czweb.org
Moji psíkovia: http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... : http://eufrosyne.wz.cz
Cezmín ker a alias: http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan: http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie: http://aishwarya.wz.cz
 Horná Chlebany : http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatéstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz

 Múdra ako rádio: http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK: http://cbrsk.euweb.cz
Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english:
http://ruda-etuda.czweb.org
Ranní Sedmička: http://rannisedmicka.wz.cz
Olympionik: http://olympionikholub.wz.sk

Seniorka a deti: http://seniorka-deti.wz.cz
Senior Honza: http://senior-honza.wz.cz
Práva dieťaťa: http://dieta.czweb.org

Senior Baťo: http://dano17.wz.sk
Späť| Obnoviť | Dopredu