wz
 

Voda

  NIE súčasnému vývozu a privatizácii pitnej vody Slovenska!
Tlačová správa siete environmentálnych mimovládnych organizácií EKOFÓRUM (Jún 2014)

Takmer pred rokom zverejnilo ministerstvo životného prostredia SR návrh novely zákona o vodách. K návrhu uplatnila zásadné pripomienky, okrem iných subjektov, aj verejnosť. Hromadnú pripomienku požadujúcu vylúčiť z návrhu nové ustanovenia o postupe pri vývoze pitnej vody do zahraničia podporilo viac ako 1200 občanov. Požiadavka však nebola akceptovaná a návrh predpisu pred niekoľkými týždňami aj s rozporom schválila vláda SR. Medzitým sa počet podporovateľov pripomienky zvýšil nad 50 000 občanov.

Ekofórum vyjadruje podporu autorom hromadnej pripomienky a žiada Ministerstvo životného prostredia SR, aby z návrhu novely zákona o vodách vylúčilo predmetné ustanovenia o postupe vývozu pitnej vody. Možnosť a postup pre vývoz pitnej vody do zahraničia je možné do prípadnej ďalšej novely vodného zákona zaviesť až po otvorených konzultáciách a širokej verejnej diskusii.. To však musí byť podmienené a podložené objektívnymi komplexnými analýzami o aktuálnom a budúcom stave kvality a kvantity pitnej vody na Slovensku, ktoré budú definovať „voľné“ kapacity vody pre daný región v danom čase. Pred akýmkoľvek zámerom vývozu pitnej vody musí štát zabezpečiť dostatok kvalitnej pitnej vody v regiónoch Slovenska, kde chýba. Tieto body, vrátane opatrení zameraných na ochranu zdrojov a úspory vo využívaní pitnej vody musia byť rozpracované v strategickom dokumente o manažmente pitnej vody v SR, ktorý prejde širokou verejnou diskusiou a procesom SEA. V prípade vývozu musí byť zisk príjmom verejného rozpočtu SR, viazaný na podporu opatrení zvyšujúcich stabilitu a kvalitu vodných zdrojov v SR, ako aj ich komplexný monitoring.

Do ukončenia verejnej diskusie a schválenia strategického dokumentu o manažmente pitnej vody v SR žiadame vyhlásiť dočasné moratórium na prepravu, prevod či iný vývoz pitnej vody do zahraničia.

K týmto požiadavkám nás vedie niekoľko zásadných dôvodov.

1) Pitná voda je dedičstvo, nie tovar ani komerčný výrobok.
Návrh novely vodného zákona zavádza možnosť a postup, ako vyvážať vodu do zahraničia, akoby to bol obchodný tovar. Voda je pritom prírodným zdrojom, ktorý aj naša ústava definuje ako „spoločné vlastníctvo občanov“. Rámcová smernica EÚ o vode, ktorú musí aj Slovensko rešpektovať, priamo určuje, že „voda nie je komerčný výrobok ako iné výrobky, ale skôr dedičstvo, ktoré je treba chrániť, brániť a nakladať s ním ako takým“. A v reakcii na nedávnu úspešnú vyše 1,6-miliónovú občiansku petíciu aj Európska komisia oficiálne zdôrazňuje, že voda nie je tovarom.

Máme za to, že súčasný zákon dostatočne chráni vodu pred jej vývozom do zahraničia. Z tohto hľadiska ho nebolo treba meniť. Nakladať s vodou bolo možné len so súhlasom špeciálneho štátneho orgánu a štátne orgány smú robiť výslovne len to, čo im povoľujú zákony, takže doteraz sa nemohla žiadna voda zo Slovenska vyvážať. O tom svedčí aj fakt, že sa nikdy v histórii ani nevyviezla – to priznáva aj ministerstvo. Toto by však novela zmenila: po novom by vývoz vody mohla na návrh ministerstva životného prostredia schváliť samotná vláda, dokonca aj bez prijatia uznesenia. Ak vláde naozaj ide o sprísnenie ochrany vody na Slovensku, ako dnes tvrdí, môže explicitne do zákona zaviesť formuláciu, že vývoz vody za komerčným účelom sa zakazuje. Má na to plné právo aj z pohľadu legislatívy EÚ.

2) Ochranu zdrojov pitnej vody musíme sprísniť, nie oslabiť!
Voda je síce obnoviteľný zdroj, čo vyplýva z jej kolobehu v prírode, no s pitnou vodou je to už zložitejšie. Najmä keď si ju sami masívne znečisťujeme toxickými látkami z priemyslu či poľnohospodárstva, ktoré do podzemných vôd sústavne prenikajú a v dôsledku klimatických zmien klesá využiteľné množstvo aj zdroje pitnej vody. Predstavu zabezpečenia dostatku pitnej vody výlučne výstavbou povrchových veľkokapacitných zdrojov odmietame ako technicky a finančne dlhodobo neudržateľnú.

Napriek všetkým programom monitoringu a sledovania kvality vôd v SR nie sú k dispozícii presné údaje o využiteľných zdrojoch podzemnej vody, chýbajú komplexné analýzy jej kvality, či vývoja znečistenia vôd vzhľadom na minulú a súčasnú poľnohospodársku činnosť, resp. iné zdroje znečistenia a aktivity využívania krajiny na Slovensku. Nemáme presné analýzy, ako budú dotknuté zdroje podzemnej vody v dôsledku realizácie rôznych infraštruktúrnych projektov aj v zraniteľných oblastiach (Žitný ostrov, inundačné územia riek a pod.). Ukazuje sa, že vodná bilancia nezohľadňuje predpokladané poklesy množstiev vody v dôsledku klimatických zmien, nevyhovujúcu kvalitu zdrojov ani ich ohrozenie, nemáme prehľad o „čiernych odberoch“. Práve v tejto súvislosti sa v novom Operačnom programe Kvalita životného prostredia na r. 2014 – 2020 uvádza, že doterajší hydrogeologický prieskum sa vykonával nerovnomerne, a preto je nutné investovať do zlepšenia preskúmania územia Slovenska a identifikovať zdroje pitnej vody.

Očakávame od Ministerstva životného prostredia SR, resp. iných relevantných rezortov (nar. Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR) systematickú podporu a presadzovanie opatrení tzv. zelenej infraštruktúry, ktoré majú vysoký potenciál zvýšiť ochranu vodných zdrojov na Slovensku. Očakávame cielené usmerňovanie všetkých subjektov pôsobiacich v poľnohospodárstve, lesníctve a manažmente krajiny, priemysle či prevádzke environmentálnej infraštruktúry, ktoré svojou činnosťou môžu ovplyvňovať kvalitu či kvantitu pitnej vody. V sektore pôdohospodárstva sú potrebné účinné opatrenia zabraňujúce znečisťovaniu vôd agrochemikáliami (pesticídy, dusičnany), minimalizujúce vodnú eróziu pôdy, zvyšujúce podiel organického uhlíka v pôde (humusové látky), podporujúce prevenciu a odstraňovanie zhutňovania pôdy. Pre systematické znižovanie znečisťovania vôd v SR je nevyhnutné zlepšiť monitoring kvality vôd a prísne aplikovať princíp „znečisťovateľ platí“. Očakávame tiež naštartovanie sanácie starých environmentálnych záťaží, o ktorých sa roky iba hovorí a ktoré sú hrozbou pre viaceré významné zdroje pitnej vody na Slovensku. Vo všetkých týchto oblastiach môžu byť nápomocné štrukturálne fondy Európskej únie (operačné programy 2014-2020), kde požadujeme dostatočnú alokáciu a ich transparentné ako aj efektívne využitie pre zabezpečenie potrebného množstva súčasných i budúcich zdrojov kvalitnej pitnej vody pre všetkých obyvateľov SR.

Ochrana vodných zdrojov sa musí cielene podporovať a presadzovať v súlade so strategickým materiálom Koncepciou na ochranu vodných zdrojov Európy – COM (2012) 673 zo 17. 12. 2012. Osobitne poukazujeme na opatrenia na zadržanie vody v krajine a prevod povrchového odtoku vody do vsaku všade tam, kde je to možné (vrátane urbanizovanej krajiny).

3) Žiadame systematickú a masívnu podporu pre úspory vody, nielen pitnej.
Slovensko dostatočne nevyužíva potenciál úspor pitnej aj úžitkovej vody. Luxus a plytvanie čistou pitnou vodou cez splachovanie v záchodoch, polievanie záhrad, komunikácií či úniky v rozvodoch musia skončiť čím skôr. Očakávame od štátnych orgánov, osobitne od ministerstva životného prostredia a ministerstva pôdohospodárstva, že konečne začnú podporovať, propagovať a presadzovať široko dostupné technické opatrenia na zadržiavanie dažďovej vody a jej používanie na splachovanie, polievanie, efektívne zavlažovanie a iné využívanie všade, kde je to možné. V urbanizovanom prostredí by sa mali opatreniami na úsporu vody prispôsobiť v prvom rade verejné budovy, vrátane škôl, sociálnych a zdravotníckych zariadení a verejné priestory v obciach.

Manažment dažďových vôd musí byť súčasťou územných plánov a rozvojových dokumentácií, pristúpiť sa musí aj k auditu jednotlivých plánovaných nových stavieb z hľadiska hospodárenia s vodou, obdobne ako je to pri energetických auditoch.

Kontaktné osoby:
Ing. Martina Barancová Paulíková, Združenie Slatinka, 0915 811 1950915 811 195, slatinka@changenet.sk
Ing. Daniel Lešinský, Centrum pre trvalo - udržateľné alternatívy, 0905 581 0760905 581 076, lesinsky@changenet.sk


Stanovisko bolo odsúhlasené štatutármi nasledovných mimovládnych organizácií:
Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy (CEPTA), Zvolen
Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica, Bratislava,
Centrum environmentálnych aktivít, Trenčín
Dubnická Environmentálna Skupina, Dubnica nad Váhom
Klub Strážov, Považská Bystrica
Lesoochranárske zoskupenie Vlk, Tulčík
Nádej pre Sad Janka Kráľa, Bratislava
Občianske združenie TATRY, Liptovský Mikuláš
Priatelia Zeme – CEPA, Bratislava
Slovenská ornitologická spoločnosť / BirdLife Slovensko, Bratislava
SOSNA, Košice.
Spoločnosť na ochranu netopierov na Slovensku, Bardejov
VIA IURIS - CENTRUM PRE PRÁVA OBČANA, Pezinok
Združenie Slatinka, Zvolen
Živá planéta, Banská Bystrica
Free via Skype

Hron pri obci Šášovské Podhradie

Pomôžte zachrániť viac ako sto tisíc stromov!

Ešte v novembri 2013 podala Vodohospodárska výstavba š.p. žiadosť na výrub drevín rastúcich v údolí Slatiny z dôvodu výstavby VD Slatinka.
Medzitým rozhodla Európska komisia o nepodporení výstavby veľkých priehrad z fondov EÚ na r. 2014 - 2020 (viac informácií TU
http://www.slatinka.sk/projekty/zachranme-slatinku/vyzva-zachranme-udolie-slatiny
Vodohospodárska výstavba však svoju žiadosť nestiahla - práve naopak.
Účelovým preklasifikovaním vodného diela Slatinka na tzv. líniovú stavbu obišla vlastníkov pozemkov, ktorí v normálnom prípade musia s výrubom súhlasiť. Konanie o výrube teda pokračuje ďalej, a týka sa viac ako 100 tisíc kusov stromov a krov! Po zmene zákona o ochrane prírody a krajiny však stromy do obvodu 80 cm a kríky s výmerou do 20 m2 môžu byť vyrúbané bez súhlasu, a teda oficiálne sa konanie týka iba niekoľko tisíc drevín.
Konania na výrub drevín v údolí Slatiny sú dve - jedno pre stromy rastúce v obci Zvolenská Slatina (kataster Slatinka a Zvolenská Slatina) a druhé pre stromy rastúce v meste Zvolen (kataster Môtová).

Pomôžte nám zabrániť storočné jelše, mohutné duby, majestátne buky a ďalšie dreviny - spolu viac ako 100 000 stromov a kríkov, a milióny na nich naviazaných organizmov!

http://zvolen.sme.sk/c/7158079/pri-zvolene-chcu-vyrubat-stotisic-drevin.html
http://www.slatinka.sk/novinky/aktuality/ekoforum-o-pitnej-vode

ZACHRÁŇME ÚDOLIE RIEKY SLATINA!
http://www.slatinka.sk/assets/pdf-subory/zachrme-dolie-rieky-slatina-zakladne-informacie-o-probleme.pdf
VODNÉ DIELO SLATINKA PRÍKLAD KONTROVERZNEJ „VEREJNOPROSPEŠNEJ“ STAVBY
http://www.slatinka.sk/assets/pdf-subory/chronologia-slatinka.pdf

Údolie rieky Slatina, kde je plánované VD Slatinka, sa nachádza cca 100 km ďaleko od miest, kde hrozí sezónny nedostatok vody v dôsledku (vraj) nadmerných odberov vody z rieky Hron pre súkromných odberateľov. Problémy Hrona zosilňuje aj postup štátnych orgánov, kedy dochádza k nekoordinovanému povoľovaniu MVE priamo na toku, čím sa vytvárajú nové prekážky v rieke, neodstraňujú sa identifikované problematické prekážky ani sa nerealizujú opatrenia na zadržanie a zasakovanie vody v krajine, v mestách, na lesných a poľnohospodárskych pozemkoch.

Čo by spôsobilo VD Slatinka v regióne Zvolena v prípade výstavby?

VD Slatinka by mohlo znamenať pre región zásadné problémy - zvýšenie počtu dní s hmlami a inverziami, zhoršenie možností rekreácie na VN Môťová v dôsledku vypúšťania chladnejšej vody z VD Slatinka v lete a naopak teplejšej vody v zime, kolísanie vody v nádrži a odhaľovanie blatistých brehov najmä v lete (zápach, hmyz). Zvolenčania tieto problémy veľmi dobre poznajú z už existujúcej vodnej nádrže Môťová, ktorá je zanesená bahnom, chatová osada sa tu rozrástla chaoticky a bez realizácie infraštruktúry a v nádrži dnes nie je možné kúpanie.
Úplne zatopená by bola dedinka Slatinka a niekoľko desiatok rekreačných objektov. Zničené by bolo 12 km dlhé údolie rieky Slatiny so 17 typmi biotopov európskeho a národného významu. Konečným dôsledkom realizácie VD Slatinka a zatopenia územia by bolo celkové narušenie ekologickej stability územia.
Viac informácií http://www.slatinka.sk
http://www.slatinka.sk/novinky/aktuality/preco-hovorime-nie-tretej-priehrade-na-rieke-slatina/#prettyPhoto[gallery]/62

 Dostala som e-mailom (7.4.2014))))

Přeji Vám zdravý život

 

Všem mým drahým přátelům:  Přeji Vám zdravý život

Pacienti s rakovinou by neměli umírat. Lék na rakovinu je objeven.
Jde o to, zda tomu věříte nebo ne.
Je mi líto stovek pacientů kteří zemřeli při konvenční léčbě.
Děkuji a Pan Vám požehnej. Dr. Stephen Mak.

Pojídání ovoce ...
My všichni si myslíme že jíst ovoce znamená koupit ho, očistit a jen tak hodit do úst.

Není to tak jednoduché jak si myslíte. Je důležité vědět, kdy a jak ho jíst.

Jaký je správný způsob konzumování ovoce?

Znamená to nejíst ovoce po jídle! Ovoce by se mělo jíst na prázdný žaludek.
Pokud tak jíte ovoce, bude to hrát hlavní roli při detoxikaci, dodávající vám velkou dávku energie na hubnutí a jiné životní aktivity.
Ovoce je velmi důležité jídlo.
Řekněme že sníte dva krajíce chleba a pak plátek ovoce. Ovoce je připraveno jít rovně přes žaludek do střeva, ale je mu v tom zabráněno.
Mezitím všechno jídlo hnije a kvasí a mění se na kyselinu. V minutě, když přijde ovoce do kontaktu s jídlem a trávicími šťávami, celá masa jídla se začne kazit.
Takže, prosím, jezte ovoce na prázdný žaludek nebo před jídlem! Když chcete pít džus, pijte jen čerstvý, ne z láhve. Nepijte ani ohříván džus. Nejezte upečené ovoce, protože vůbec nedostanete živiny. Dostanete jen chuť. Pečení ničí všechny vitamíny.
Ale jíst celé ovoce je lepší než pít džus. Pokud máte pít džus, pijte ho pomalu po doušcích, protože ho musíte nechat smíchat se slinami, než ho spolknete. Můžete jít na 3 denní rychlou očistu těla ovocem. Jezte jen ovoce a pijte jen džus během 3 dní a budete překvapen, když vám vaši přátelé řeknou, jak zářivě vypadáte!
KIWI - Malé ale mocné. Je dobrým zdrojem draslíku, magnezia, vitaminu E a vlákniny. Obsahuje dvakrát tolik vitamínu C než pomeranč.
JABLKO - Jablko denně, vás udrží od doktora. Přestože jablko obsahuje málo vitamínu C, má antioxidanty a flavony, které podporují aktivitu vitaminu C, což pomáhá snížit riziko rakoviny infarktu a mrtvice.
JAHODY - Ochranné ovoce. Jahody mají nejvyšší celkovou sílu antioxidantů mezi ovocem a chrání tělo před onemocněním rakovinou, ucpáním cév volnými radikály.
POMERANČ - Nejsladší medicína. Jedením 2-4 pomerančů denně se chráníte před chřipkou, vysokým cholesterolem, ledvinovými kameny a snižuje riziko vzniku rakoviny.
VODNÍ MELOUN - Nejchladnější hasič žízně. Skládá se z 92% vody, která je zabalena ve vysoké dávce glutathionu což pomáhá imunitnímu systému. Také obsahují lykopen proti rakovině. Obsahují také vitamín C a draslík.
GUAVA A PAPAYA - Nejvyšší cena za vitamín C. Jsou jednoznačnými vítězi v soutěži o obsah vitamínu C..
Guava je také bohatá na vlákninu, která pomáhá při prevenci zácpy. Papaya je bohatá na karoten, ten pomáhá zraku.

Pití studené vody po jídle = rakovina!

Věříte tomu?? Pro ty, kteří rádi pijí studenou vodu, tento článek je pro Vás:
Je sice příjemné popít chladný nápoj po jídle, avšak tento chladný nápoj způsobí ztuhnutí tuků v jídle, které jste zrovna zkonzumoval. To způsobí zpomalení zažívacího procesu. Jakmile tento ztuhlý tuk reaguje ze žaludečními kyselinami, rozpadne se a bude absorbován střevem rychleji, než solidní jídlo. Tento tuhý tuk se usadí na stěně střev a vytvoří podmínky pro rakovinu &
artritidu. Nejlépe je pít horkou polévku nebo horkou vodu po jídle. Snad bychom měli přijmout za své zvyky Číňanů a Japonců, totiž popíjet horký čaj během jídla, ne chladnou vodu.

Seriózní poznámka o infarktu:
Ženy by měly vědět, že symptomem každého infarktu je bolest levého ramene. Mějte se na pozoru před intenzivní bolestí v čelistech. Nikdy nemusíte mít bolest v hrudníku při infarktu. Nauzea (zvedání žaludku) a intenzivní pocení jsou také příznaky. 60% lidí, kteří měli infarkt ve spánku, se neprobudili. Bolest v čelisti vás může probudit do kritické zdravotní situace. Buďme opatrní a mějme se na pozoru. Čím víc toho víme, tím větší šanci máme na přežití.

Kardiolog řekl, že když ten, kdo dostal tento email, jej pošle 10 lidem, může si být jistý, že zachránil alespoň jeden život.

Podporte svojim podpisom dobrú vec pre zachovanie prirodzenej regulácie vôd Hrona "zelenou infraštruktúrou"

My, občania Slovenska podporujeme snahy o vyradenie vodného diel Slatinka zo zoznamu verejnoprospešných stavieb z územného plánu Banskobystrického kraja.
Vyjadrujeme podporu požiadavke obyvateľov regiónu zaradiť namiesto veľkej a drahej priehrady do krajského územného plánu lacné a účinné opatrenia na zadržanie vody v krajine (tzv. zelená infraštruktúra).

Výzva
poslancom a predsedovi Banskobystrického samosprávneho kraja
Vodné dielo Slatinka nie je verejnoprospešná stavba!

Vodné dielo Slatinka je plánované pri Zvolene už 60 rokov. Za tento čas štátna moc tvrdou stavebnou uzáverou a násilím takmer zlikvidovala kedysi životaschopnú dedinu Slatinka. Desaťročia obmedzuje využívanie 12 km dlhého údolia rieky Slatina. Napriek dlhému času prípravy sa účel stavby neustále mení a nevie sa ani to, koľko by mala stavba stáť. Jednoznačné je iba to, že by malo ísť o akumulačnú nádrž na úžitkovú vodu. Kto ju bude odoberať nie je známe.

V minulom roku vďaka úspešnej výzve 5 710 občanov odmietla Európska komisia financovať výstavbu vodného diela Slatinka z fondov EÚ na r. 2014 – 2020. Odporučila Slovensku, aby financie nasmerovala do podpory tzv. zelenej infraštruktúry. Už čoskoro by teda mali byť z verejných zdrojov budované opatrenia na zadržanie a znovu používanie dažďovej vody v mestách a obciach, obnovované mokrade, vyčleňované územia, kam sa môže voda rozliať pri povodniach bez škôd na majetku, podporované zasakovanie vody a podobne. Decentralizované riešenia prinesú prospech mnohým miestnym komunitám, ktoré by mohli získať aj dostupné zdroje vody v svojom katastri.

Projekt Vodné Dielo Slatinka však Vodohospodárska výstavba š.p. Bratislava a Ministerstvo životného prostredia SR odmietajú prehodnotiť a plánujú ju financovať "z iných zdrojov". Kým však bude oficiálna štátna politika uprednostňovať iba sivú infraštruktúru (priehrady, regulácie tokov, hrádze), zelené udržateľné opatrenia budú pribúdať iba pomaly.

Vodné dielo Slatinka je od r. 1998 zaradené v územnom pláne kraja ako verejnoprospešná stavba. Podobne ako iné stavby bola nádrž automaticky „preklopená“ zo štátnych plánov bez toho, aby niekto skúmal, aký verejný záujem napĺňa. Podľa nášho názoru však nie je možné ako verejnoprospešnú stavbu definovať vodné dielo, ktorého účelom je zabezpečenie potrieb súkromných odberateľov vody, a teda tu rezonuje nie verejný, ale jednoznačne individuálny vlastnícky a podnikateľský záujem.
Výstavbu VD Slatinka môžu realizovať súkromní investori, ktorých potreba vody vyvoláva riziko sezónneho nedostatku vody na dolnom Hrone, ale nie štát z verejných zdrojov, pretože prvoradá celospoločenská priorita – verejný záujem (zabezpečenie ekologického prietoku na dolnom toku rieky Hron), bez odberov vody súkromných investorov z Hrona, bude zachovaná aj bez výstavby VD Slatinka.

My všetci sa "skladáme" na prípravu priehrady Slatinka. Doteraz na to štát minul
z verejných zdrojov viac ako 10 miliónov eur. Je čas povedať dosť!

My, občania Slovenska podporujeme snahy o vyradenie vodného diel Slatinka zo zoznamu verejnoprospešných stavieb z územného plánu Banskobystrického kraja. Vyjadrujeme podporu požiadavke obyvateľov regiónu zaradiť namiesto veľkej a drahej priehrady do krajského územného plánu lacné a účinné opatrenia na zadržanie vody v krajine (tzv. zelená infraštruktúra).

Vyzývame preto
predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja a
poslancov zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja
aby schválili vyradenie vodného diela Slatinka zo zoznamu verejnoprospešných stavieb definovaných v územnom pláne VÚC Banskobystrického kraja.
Zároveň splnomocňujem nasledovné osoby v budúcich jednaniach o tejto výzve:
Martina Barancová Paulíková, Sokolská 11, 960 01 Zvolen
Alexander Vágner, Kremnická 1, 960 01 Zvolen
Jana Pavlíková, Mierová 4, 962 01 Zvolenská Slatina.

Tu sa nachádza "Petícia za vyradenie vodného diela Slatinka zo zoznamu verejnoprospešných stavieb" http://www.ekoforum.sk/peticia/slatinka-vyradenie

http://seniorka.wz.sk/Voda1.htm

 
 
Odkaz na môj web: http://seniorka.szm.com


 

 

 

 

 

 
Moje
webové stránky 

Cezmín: http://cezmin.wz.cz
Cezmín: http://cezmin.wz.sk
Vianoce: http://vianocesk.ic.cz
Vianoce: http://vianocesk.wz.cz
Veľká noc:
http://velkanoc.ic.cz
Viktorian http://viktorian.wz.sk
 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org
Seniorka: http://seniorka.szm.com
Jáska noc: http://cbjanskanoc.ic.cz
Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky: http://svetbabik.czweb.org
Slovania: http://slovania.czweb.org
 Pani Príroda: http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo:
http://gloriapolo.czweb.org
Moji psíkovia: http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... : http://eufrosyne.wz.cz
Cezmín ker a alias: http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan: http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie: http://aishwarya.wz.cz
 Horná Chlebany : http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatéstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz
 Múdra ako rádio: http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK: http://cbrsk.euweb.cz
Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english:
http://ruda-etuda.czweb.org
Seniorka a deti: http://babka-radi.euweb.cz
Olympionik:
http://olympionikholub.ic.cz
Sedmičkari:
http://rannisedmicka.ic.cz
Práva dieťaťa:
http://dieta.czweb.org

Späť| Obnoviť | Dopredu

By Cezmin Slovakia 20.február 2014

Seniorka - Voda
 

Voda

  NIE súčasnému vývozu a privatizácii pitnej vody Slovenska!
Tlačová správa siete environmentálnych mimovládnych organizácií EKOFÓRUM (Jún 2014)

Takmer pred rokom zverejnilo ministerstvo životného prostredia SR návrh novely zákona o vodách. K návrhu uplatnila zásadné pripomienky, okrem iných subjektov, aj verejnosť. Hromadnú pripomienku požadujúcu vylúčiť z návrhu nové ustanovenia o postupe pri vývoze pitnej vody do zahraničia podporilo viac ako 1200 občanov. Požiadavka však nebola akceptovaná a návrh predpisu pred niekoľkými týždňami aj s rozporom schválila vláda SR. Medzitým sa počet podporovateľov pripomienky zvýšil nad 50 000 občanov.

Ekofórum vyjadruje podporu autorom hromadnej pripomienky a žiada Ministerstvo životného prostredia SR, aby z návrhu novely zákona o vodách vylúčilo predmetné ustanovenia o postupe vývozu pitnej vody. Možnosť a postup pre vývoz pitnej vody do zahraničia je možné do prípadnej ďalšej novely vodného zákona zaviesť až po otvorených konzultáciách a širokej verejnej diskusii.. To však musí byť podmienené a podložené objektívnymi komplexnými analýzami o aktuálnom a budúcom stave kvality a kvantity pitnej vody na Slovensku, ktoré budú definovať „voľné“ kapacity vody pre daný región v danom čase. Pred akýmkoľvek zámerom vývozu pitnej vody musí štát zabezpečiť dostatok kvalitnej pitnej vody v regiónoch Slovenska, kde chýba. Tieto body, vrátane opatrení zameraných na ochranu zdrojov a úspory vo využívaní pitnej vody musia byť rozpracované v strategickom dokumente o manažmente pitnej vody v SR, ktorý prejde širokou verejnou diskusiou a procesom SEA. V prípade vývozu musí byť zisk príjmom verejného rozpočtu SR, viazaný na podporu opatrení zvyšujúcich stabilitu a kvalitu vodných zdrojov v SR, ako aj ich komplexný monitoring.

Do ukončenia verejnej diskusie a schválenia strategického dokumentu o manažmente pitnej vody v SR žiadame vyhlásiť dočasné moratórium na prepravu, prevod či iný vývoz pitnej vody do zahraničia.

K týmto požiadavkám nás vedie niekoľko zásadných dôvodov.

1) Pitná voda je dedičstvo, nie tovar ani komerčný výrobok.
Návrh novely vodného zákona zavádza možnosť a postup, ako vyvážať vodu do zahraničia, akoby to bol obchodný tovar. Voda je pritom prírodným zdrojom, ktorý aj naša ústava definuje ako „spoločné vlastníctvo občanov“. Rámcová smernica EÚ o vode, ktorú musí aj Slovensko rešpektovať, priamo určuje, že „voda nie je komerčný výrobok ako iné výrobky, ale skôr dedičstvo, ktoré je treba chrániť, brániť a nakladať s ním ako takým“. A v reakcii na nedávnu úspešnú vyše 1,6-miliónovú občiansku petíciu aj Európska komisia oficiálne zdôrazňuje, že voda nie je tovarom.

Máme za to, že súčasný zákon dostatočne chráni vodu pred jej vývozom do zahraničia. Z tohto hľadiska ho nebolo treba meniť. Nakladať s vodou bolo možné len so súhlasom špeciálneho štátneho orgánu a štátne orgány smú robiť výslovne len to, čo im povoľujú zákony, takže doteraz sa nemohla žiadna voda zo Slovenska vyvážať. O tom svedčí aj fakt, že sa nikdy v histórii ani nevyviezla – to priznáva aj ministerstvo. Toto by však novela zmenila: po novom by vývoz vody mohla na návrh ministerstva životného prostredia schváliť samotná vláda, dokonca aj bez prijatia uznesenia. Ak vláde naozaj ide o sprísnenie ochrany vody na Slovensku, ako dnes tvrdí, môže explicitne do zákona zaviesť formuláciu, že vývoz vody za komerčným účelom sa zakazuje. Má na to plné právo aj z pohľadu legislatívy EÚ.

2) Ochranu zdrojov pitnej vody musíme sprísniť, nie oslabiť!
Voda je síce obnoviteľný zdroj, čo vyplýva z jej kolobehu v prírode, no s pitnou vodou je to už zložitejšie. Najmä keď si ju sami masívne znečisťujeme toxickými látkami z priemyslu či poľnohospodárstva, ktoré do podzemných vôd sústavne prenikajú a v dôsledku klimatických zmien klesá využiteľné množstvo aj zdroje pitnej vody. Predstavu zabezpečenia dostatku pitnej vody výlučne výstavbou povrchových veľkokapacitných zdrojov odmietame ako technicky a finančne dlhodobo neudržateľnú.

Napriek všetkým programom monitoringu a sledovania kvality vôd v SR nie sú k dispozícii presné údaje o využiteľných zdrojoch podzemnej vody, chýbajú komplexné analýzy jej kvality, či vývoja znečistenia vôd vzhľadom na minulú a súčasnú poľnohospodársku činnosť, resp. iné zdroje znečistenia a aktivity využívania krajiny na Slovensku. Nemáme presné analýzy, ako budú dotknuté zdroje podzemnej vody v dôsledku realizácie rôznych infraštruktúrnych projektov aj v zraniteľných oblastiach (Žitný ostrov, inundačné územia riek a pod.). Ukazuje sa, že vodná bilancia nezohľadňuje predpokladané poklesy množstiev vody v dôsledku klimatických zmien, nevyhovujúcu kvalitu zdrojov ani ich ohrozenie, nemáme prehľad o „čiernych odberoch“. Práve v tejto súvislosti sa v novom Operačnom programe Kvalita životného prostredia na r. 2014 – 2020 uvádza, že doterajší hydrogeologický prieskum sa vykonával nerovnomerne, a preto je nutné investovať do zlepšenia preskúmania územia Slovenska a identifikovať zdroje pitnej vody.

Očakávame od Ministerstva životného prostredia SR, resp. iných relevantných rezortov (nar. Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR) systematickú podporu a presadzovanie opatrení tzv. zelenej infraštruktúry, ktoré majú vysoký potenciál zvýšiť ochranu vodných zdrojov na Slovensku. Očakávame cielené usmerňovanie všetkých subjektov pôsobiacich v poľnohospodárstve, lesníctve a manažmente krajiny, priemysle či prevádzke environmentálnej infraštruktúry, ktoré svojou činnosťou môžu ovplyvňovať kvalitu či kvantitu pitnej vody. V sektore pôdohospodárstva sú potrebné účinné opatrenia zabraňujúce znečisťovaniu vôd agrochemikáliami (pesticídy, dusičnany), minimalizujúce vodnú eróziu pôdy, zvyšujúce podiel organického uhlíka v pôde (humusové látky), podporujúce prevenciu a odstraňovanie zhutňovania pôdy. Pre systematické znižovanie znečisťovania vôd v SR je nevyhnutné zlepšiť monitoring kvality vôd a prísne aplikovať princíp „znečisťovateľ platí“. Očakávame tiež naštartovanie sanácie starých environmentálnych záťaží, o ktorých sa roky iba hovorí a ktoré sú hrozbou pre viaceré významné zdroje pitnej vody na Slovensku. Vo všetkých týchto oblastiach môžu byť nápomocné štrukturálne fondy Európskej únie (operačné programy 2014-2020), kde požadujeme dostatočnú alokáciu a ich transparentné ako aj efektívne využitie pre zabezpečenie potrebného množstva súčasných i budúcich zdrojov kvalitnej pitnej vody pre všetkých obyvateľov SR.

Ochrana vodných zdrojov sa musí cielene podporovať a presadzovať v súlade so strategickým materiálom Koncepciou na ochranu vodných zdrojov Európy – COM (2012) 673 zo 17. 12. 2012. Osobitne poukazujeme na opatrenia na zadržanie vody v krajine a prevod povrchového odtoku vody do vsaku všade tam, kde je to možné (vrátane urbanizovanej krajiny).

3) Žiadame systematickú a masívnu podporu pre úspory vody, nielen pitnej.
Slovensko dostatočne nevyužíva potenciál úspor pitnej aj úžitkovej vody. Luxus a plytvanie čistou pitnou vodou cez splachovanie v záchodoch, polievanie záhrad, komunikácií či úniky v rozvodoch musia skončiť čím skôr. Očakávame od štátnych orgánov, osobitne od ministerstva životného prostredia a ministerstva pôdohospodárstva, že konečne začnú podporovať, propagovať a presadzovať široko dostupné technické opatrenia na zadržiavanie dažďovej vody a jej používanie na splachovanie, polievanie, efektívne zavlažovanie a iné využívanie všade, kde je to možné. V urbanizovanom prostredí by sa mali opatreniami na úsporu vody prispôsobiť v prvom rade verejné budovy, vrátane škôl, sociálnych a zdravotníckych zariadení a verejné priestory v obciach.

Manažment dažďových vôd musí byť súčasťou územných plánov a rozvojových dokumentácií, pristúpiť sa musí aj k auditu jednotlivých plánovaných nových stavieb z hľadiska hospodárenia s vodou, obdobne ako je to pri energetických auditoch.

Kontaktné osoby:
Ing. Martina Barancová Paulíková, Združenie Slatinka, 0915 811 1950915 811 195, slatinka@changenet.sk
Ing. Daniel Lešinský, Centrum pre trvalo - udržateľné alternatívy, 0905 581 0760905 581 076, lesinsky@changenet.sk


Stanovisko bolo odsúhlasené štatutármi nasledovných mimovládnych organizácií:
Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy (CEPTA), Zvolen
Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica, Bratislava,
Centrum environmentálnych aktivít, Trenčín
Dubnická Environmentálna Skupina, Dubnica nad Váhom
Klub Strážov, Považská Bystrica
Lesoochranárske zoskupenie Vlk, Tulčík
Nádej pre Sad Janka Kráľa, Bratislava
Občianske združenie TATRY, Liptovský Mikuláš
Priatelia Zeme – CEPA, Bratislava
Slovenská ornitologická spoločnosť / BirdLife Slovensko, Bratislava
SOSNA, Košice.
Spoločnosť na ochranu netopierov na Slovensku, Bardejov
VIA IURIS - CENTRUM PRE PRÁVA OBČANA, Pezinok
Združenie Slatinka, Zvolen
Živá planéta, Banská Bystrica
Free via Skype

Hron pri obci Šášovské Podhradie

Pomôžte zachrániť viac ako sto tisíc stromov!

Ešte v novembri 2013 podala Vodohospodárska výstavba š.p. žiadosť na výrub drevín rastúcich v údolí Slatiny z dôvodu výstavby VD Slatinka.
Medzitým rozhodla Európska komisia o nepodporení výstavby veľkých priehrad z fondov EÚ na r. 2014 - 2020 (viac informácií TU
http://www.slatinka.sk/projekty/zachranme-slatinku/vyzva-zachranme-udolie-slatiny
Vodohospodárska výstavba však svoju žiadosť nestiahla - práve naopak.
Účelovým preklasifikovaním vodného diela Slatinka na tzv. líniovú stavbu obišla vlastníkov pozemkov, ktorí v normálnom prípade musia s výrubom súhlasiť. Konanie o výrube teda pokračuje ďalej, a týka sa viac ako 100 tisíc kusov stromov a krov! Po zmene zákona o ochrane prírody a krajiny však stromy do obvodu 80 cm a kríky s výmerou do 20 m2 môžu byť vyrúbané bez súhlasu, a teda oficiálne sa konanie týka iba niekoľko tisíc drevín.
Konania na výrub drevín v údolí Slatiny sú dve - jedno pre stromy rastúce v obci Zvolenská Slatina (kataster Slatinka a Zvolenská Slatina) a druhé pre stromy rastúce v meste Zvolen (kataster Môtová).

Pomôžte nám zabrániť storočné jelše, mohutné duby, majestátne buky a ďalšie dreviny - spolu viac ako 100 000 stromov a kríkov, a milióny na nich naviazaných organizmov!

http://zvolen.sme.sk/c/7158079/pri-zvolene-chcu-vyrubat-stotisic-drevin.html
http://www.slatinka.sk/novinky/aktuality/ekoforum-o-pitnej-vode

ZACHRÁŇME ÚDOLIE RIEKY SLATINA!
http://www.slatinka.sk/assets/pdf-subory/zachrme-dolie-rieky-slatina-zakladne-informacie-o-probleme.pdf
VODNÉ DIELO SLATINKA PRÍKLAD KONTROVERZNEJ „VEREJNOPROSPEŠNEJ“ STAVBY
http://www.slatinka.sk/assets/pdf-subory/chronologia-slatinka.pdf

Údolie rieky Slatina, kde je plánované VD Slatinka, sa nachádza cca 100 km ďaleko od miest, kde hrozí sezónny nedostatok vody v dôsledku (vraj) nadmerných odberov vody z rieky Hron pre súkromných odberateľov. Problémy Hrona zosilňuje aj postup štátnych orgánov, kedy dochádza k nekoordinovanému povoľovaniu MVE priamo na toku, čím sa vytvárajú nové prekážky v rieke, neodstraňujú sa identifikované problematické prekážky ani sa nerealizujú opatrenia na zadržanie a zasakovanie vody v krajine, v mestách, na lesných a poľnohospodárskych pozemkoch.

Čo by spôsobilo VD Slatinka v regióne Zvolena v prípade výstavby?

VD Slatinka by mohlo znamenať pre región zásadné problémy - zvýšenie počtu dní s hmlami a inverziami, zhoršenie možností rekreácie na VN Môťová v dôsledku vypúšťania chladnejšej vody z VD Slatinka v lete a naopak teplejšej vody v zime, kolísanie vody v nádrži a odhaľovanie blatistých brehov najmä v lete (zápach, hmyz). Zvolenčania tieto problémy veľmi dobre poznajú z už existujúcej vodnej nádrže Môťová, ktorá je zanesená bahnom, chatová osada sa tu rozrástla chaoticky a bez realizácie infraštruktúry a v nádrži dnes nie je možné kúpanie.
Úplne zatopená by bola dedinka Slatinka a niekoľko desiatok rekreačných objektov. Zničené by bolo 12 km dlhé údolie rieky Slatiny so 17 typmi biotopov európskeho a národného významu. Konečným dôsledkom realizácie VD Slatinka a zatopenia územia by bolo celkové narušenie ekologickej stability územia.
Viac informácií http://www.slatinka.sk
http://www.slatinka.sk/novinky/aktuality/preco-hovorime-nie-tretej-priehrade-na-rieke-slatina/#prettyPhoto[gallery]/62

 Dostala som e-mailom (7.4.2014))))

Přeji Vám zdravý život

 

Všem mým drahým přátelům:  Přeji Vám zdravý život

Pacienti s rakovinou by neměli umírat. Lék na rakovinu je objeven.
Jde o to, zda tomu věříte nebo ne.
Je mi líto stovek pacientů kteří zemřeli při konvenční léčbě.
Děkuji a Pan Vám požehnej. Dr. Stephen Mak.

Pojídání ovoce ...
My všichni si myslíme že jíst ovoce znamená koupit ho, očistit a jen tak hodit do úst.

Není to tak jednoduché jak si myslíte. Je důležité vědět, kdy a jak ho jíst.

Jaký je správný způsob konzumování ovoce?

Znamená to nejíst ovoce po jídle! Ovoce by se mělo jíst na prázdný žaludek.
Pokud tak jíte ovoce, bude to hrát hlavní roli při detoxikaci, dodávající vám velkou dávku energie na hubnutí a jiné životní aktivity.
Ovoce je velmi důležité jídlo.
Řekněme že sníte dva krajíce chleba a pak plátek ovoce. Ovoce je připraveno jít rovně přes žaludek do střeva, ale je mu v tom zabráněno.
Mezitím všechno jídlo hnije a kvasí a mění se na kyselinu. V minutě, když přijde ovoce do kontaktu s jídlem a trávicími šťávami, celá masa jídla se začne kazit.
Takže, prosím, jezte ovoce na prázdný žaludek nebo před jídlem! Když chcete pít džus, pijte jen čerstvý, ne z láhve. Nepijte ani ohříván džus. Nejezte upečené ovoce, protože vůbec nedostanete živiny. Dostanete jen chuť. Pečení ničí všechny vitamíny.
Ale jíst celé ovoce je lepší než pít džus. Pokud máte pít džus, pijte ho pomalu po doušcích, protože ho musíte nechat smíchat se slinami, než ho spolknete. Můžete jít na 3 denní rychlou očistu těla ovocem. Jezte jen ovoce a pijte jen džus během 3 dní a budete překvapen, když vám vaši přátelé řeknou, jak zářivě vypadáte!
KIWI - Malé ale mocné. Je dobrým zdrojem draslíku, magnezia, vitaminu E a vlákniny. Obsahuje dvakrát tolik vitamínu C než pomeranč.
JABLKO - Jablko denně, vás udrží od doktora. Přestože jablko obsahuje málo vitamínu C, má antioxidanty a flavony, které podporují aktivitu vitaminu C, což pomáhá snížit riziko rakoviny infarktu a mrtvice.
JAHODY - Ochranné ovoce. Jahody mají nejvyšší celkovou sílu antioxidantů mezi ovocem a chrání tělo před onemocněním rakovinou, ucpáním cév volnými radikály.
POMERANČ - Nejsladší medicína. Jedením 2-4 pomerančů denně se chráníte před chřipkou, vysokým cholesterolem, ledvinovými kameny a snižuje riziko vzniku rakoviny.
VODNÍ MELOUN - Nejchladnější hasič žízně. Skládá se z 92% vody, která je zabalena ve vysoké dávce glutathionu což pomáhá imunitnímu systému. Také obsahují lykopen proti rakovině. Obsahují také vitamín C a draslík.
GUAVA A PAPAYA - Nejvyšší cena za vitamín C. Jsou jednoznačnými vítězi v soutěži o obsah vitamínu C..
Guava je také bohatá na vlákninu, která pomáhá při prevenci zácpy. Papaya je bohatá na karoten, ten pomáhá zraku.

Pití studené vody po jídle = rakovina!

Věříte tomu?? Pro ty, kteří rádi pijí studenou vodu, tento článek je pro Vás:
Je sice příjemné popít chladný nápoj po jídle, avšak tento chladný nápoj způsobí ztuhnutí tuků v jídle, které jste zrovna zkonzumoval. To způsobí zpomalení zažívacího procesu. Jakmile tento ztuhlý tuk reaguje ze žaludečními kyselinami, rozpadne se a bude absorbován střevem rychleji, než solidní jídlo. Tento tuhý tuk se usadí na stěně střev a vytvoří podmínky pro rakovinu &
artritidu. Nejlépe je pít horkou polévku nebo horkou vodu po jídle. Snad bychom měli přijmout za své zvyky Číňanů a Japonců, totiž popíjet horký čaj během jídla, ne chladnou vodu.

Seriózní poznámka o infarktu:
Ženy by měly vědět, že symptomem každého infarktu je bolest levého ramene. Mějte se na pozoru před intenzivní bolestí v čelistech. Nikdy nemusíte mít bolest v hrudníku při infarktu. Nauzea (zvedání žaludku) a intenzivní pocení jsou také příznaky. 60% lidí, kteří měli infarkt ve spánku, se neprobudili. Bolest v čelisti vás může probudit do kritické zdravotní situace. Buďme opatrní a mějme se na pozoru. Čím víc toho víme, tím větší šanci máme na přežití.

Kardiolog řekl, že když ten, kdo dostal tento email, jej pošle 10 lidem, může si být jistý, že zachránil alespoň jeden život.

Podporte svojim podpisom dobrú vec pre zachovanie prirodzenej regulácie vôd Hrona "zelenou infraštruktúrou"

My, občania Slovenska podporujeme snahy o vyradenie vodného diel Slatinka zo zoznamu verejnoprospešných stavieb z územného plánu Banskobystrického kraja.
Vyjadrujeme podporu požiadavke obyvateľov regiónu zaradiť namiesto veľkej a drahej priehrady do krajského územného plánu lacné a účinné opatrenia na zadržanie vody v krajine (tzv. zelená infraštruktúra).

Výzva
poslancom a predsedovi Banskobystrického samosprávneho kraja
Vodné dielo Slatinka nie je verejnoprospešná stavba!

Vodné dielo Slatinka je plánované pri Zvolene už 60 rokov. Za tento čas štátna moc tvrdou stavebnou uzáverou a násilím takmer zlikvidovala kedysi životaschopnú dedinu Slatinka. Desaťročia obmedzuje využívanie 12 km dlhého údolia rieky Slatina. Napriek dlhému času prípravy sa účel stavby neustále mení a nevie sa ani to, koľko by mala stavba stáť. Jednoznačné je iba to, že by malo ísť o akumulačnú nádrž na úžitkovú vodu. Kto ju bude odoberať nie je známe.

V minulom roku vďaka úspešnej výzve 5 710 občanov odmietla Európska komisia financovať výstavbu vodného diela Slatinka z fondov EÚ na r. 2014 – 2020. Odporučila Slovensku, aby financie nasmerovala do podpory tzv. zelenej infraštruktúry. Už čoskoro by teda mali byť z verejných zdrojov budované opatrenia na zadržanie a znovu používanie dažďovej vody v mestách a obciach, obnovované mokrade, vyčleňované územia, kam sa môže voda rozliať pri povodniach bez škôd na majetku, podporované zasakovanie vody a podobne. Decentralizované riešenia prinesú prospech mnohým miestnym komunitám, ktoré by mohli získať aj dostupné zdroje vody v svojom katastri.

Projekt Vodné Dielo Slatinka však Vodohospodárska výstavba š.p. Bratislava a Ministerstvo životného prostredia SR odmietajú prehodnotiť a plánujú ju financovať "z iných zdrojov". Kým však bude oficiálna štátna politika uprednostňovať iba sivú infraštruktúru (priehrady, regulácie tokov, hrádze), zelené udržateľné opatrenia budú pribúdať iba pomaly.

Vodné dielo Slatinka je od r. 1998 zaradené v územnom pláne kraja ako verejnoprospešná stavba. Podobne ako iné stavby bola nádrž automaticky „preklopená“ zo štátnych plánov bez toho, aby niekto skúmal, aký verejný záujem napĺňa. Podľa nášho názoru však nie je možné ako verejnoprospešnú stavbu definovať vodné dielo, ktorého účelom je zabezpečenie potrieb súkromných odberateľov vody, a teda tu rezonuje nie verejný, ale jednoznačne individuálny vlastnícky a podnikateľský záujem.
Výstavbu VD Slatinka môžu realizovať súkromní investori, ktorých potreba vody vyvoláva riziko sezónneho nedostatku vody na dolnom Hrone, ale nie štát z verejných zdrojov, pretože prvoradá celospoločenská priorita – verejný záujem (zabezpečenie ekologického prietoku na dolnom toku rieky Hron), bez odberov vody súkromných investorov z Hrona, bude zachovaná aj bez výstavby VD Slatinka.

My všetci sa "skladáme" na prípravu priehrady Slatinka. Doteraz na to štát minul
z verejných zdrojov viac ako 10 miliónov eur. Je čas povedať dosť!

My, občania Slovenska podporujeme snahy o vyradenie vodného diel Slatinka zo zoznamu verejnoprospešných stavieb z územného plánu Banskobystrického kraja. Vyjadrujeme podporu požiadavke obyvateľov regiónu zaradiť namiesto veľkej a drahej priehrady do krajského územného plánu lacné a účinné opatrenia na zadržanie vody v krajine (tzv. zelená infraštruktúra).

Vyzývame preto
predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja a
poslancov zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja
aby schválili vyradenie vodného diela Slatinka zo zoznamu verejnoprospešných stavieb definovaných v územnom pláne VÚC Banskobystrického kraja.
Zároveň splnomocňujem nasledovné osoby v budúcich jednaniach o tejto výzve:
Martina Barancová Paulíková, Sokolská 11, 960 01 Zvolen
Alexander Vágner, Kremnická 1, 960 01 Zvolen
Jana Pavlíková, Mierová 4, 962 01 Zvolenská Slatina.

Tu sa nachádza "Petícia za vyradenie vodného diela Slatinka zo zoznamu verejnoprospešných stavieb" http://www.ekoforum.sk/peticia/slatinka-vyradenie

http://seniorka.wz.sk/Voda1.htm

 
 
Odkaz na môj web: http://seniorka.szm.com


 

 

 

 

 

 
Moje
webové stránky 

Cezmín: http://cezmin.wz.cz
Cezmín: http://cezmin.wz.sk
Vianoce: http://vianocesk.wz.cz
Viktorian http://viktorian.wz.sk
 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org
Seniorka: http://seniorka.szm.com
Jáska noc: http://cbjanskanoc.ic.cz
Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky: http://svetbabik.czweb.org
Vianoce: http://vianocesk.szm.com
Slovania: http://slovania.czweb.org
 Pani Príroda: http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
Veľká noc: http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo: http://gloriapolo.czweb.org
Moji psíkovia: http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... : http://eufrosyne.wz.cz
Cezmín ker a alias: http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan: http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie: http://aishwarya.wz.cz
 Horná Chlebany : http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatéstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz

 Múdra ako rádio: http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK: http://cbrsk.euweb.cz
Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english:
http://ruda-etuda.czweb.org
Ranní Sedmička: http://rannisedmicka.wz.cz
Olympionik: http://olympionikholub.wz.sk

Seniorka a deti: http://seniorka-deti.wz.cz
Senior Honza: http://senior-honza.wz.cz
Práva dieťaťa: http://dieta.czweb.org

Senior Baťo: http://dano17.wz.sk
Späť| Obnoviť | Dopredu

By Cezmin Slovakia 20.február 2014

Seniorka - Voda
 

Voda

  NIE súčasnému vývozu a privatizácii pitnej vody Slovenska!
Tlačová správa siete environmentálnych mimovládnych organizácií EKOFÓRUM (Jún 2014)

Takmer pred rokom zverejnilo ministerstvo životného prostredia SR návrh novely zákona o vodách. K návrhu uplatnila zásadné pripomienky, okrem iných subjektov, aj verejnosť. Hromadnú pripomienku požadujúcu vylúčiť z návrhu nové ustanovenia o postupe pri vývoze pitnej vody do zahraničia podporilo viac ako 1200 občanov. Požiadavka však nebola akceptovaná a návrh predpisu pred niekoľkými týždňami aj s rozporom schválila vláda SR. Medzitým sa počet podporovateľov pripomienky zvýšil nad 50 000 občanov.

Ekofórum vyjadruje podporu autorom hromadnej pripomienky a žiada Ministerstvo životného prostredia SR, aby z návrhu novely zákona o vodách vylúčilo predmetné ustanovenia o postupe vývozu pitnej vody. Možnosť a postup pre vývoz pitnej vody do zahraničia je možné do prípadnej ďalšej novely vodného zákona zaviesť až po otvorených konzultáciách a širokej verejnej diskusii.. To však musí byť podmienené a podložené objektívnymi komplexnými analýzami o aktuálnom a budúcom stave kvality a kvantity pitnej vody na Slovensku, ktoré budú definovať „voľné“ kapacity vody pre daný región v danom čase. Pred akýmkoľvek zámerom vývozu pitnej vody musí štát zabezpečiť dostatok kvalitnej pitnej vody v regiónoch Slovenska, kde chýba. Tieto body, vrátane opatrení zameraných na ochranu zdrojov a úspory vo využívaní pitnej vody musia byť rozpracované v strategickom dokumente o manažmente pitnej vody v SR, ktorý prejde širokou verejnou diskusiou a procesom SEA. V prípade vývozu musí byť zisk príjmom verejného rozpočtu SR, viazaný na podporu opatrení zvyšujúcich stabilitu a kvalitu vodných zdrojov v SR, ako aj ich komplexný monitoring.

Do ukončenia verejnej diskusie a schválenia strategického dokumentu o manažmente pitnej vody v SR žiadame vyhlásiť dočasné moratórium na prepravu, prevod či iný vývoz pitnej vody do zahraničia.

K týmto požiadavkám nás vedie niekoľko zásadných dôvodov.

1) Pitná voda je dedičstvo, nie tovar ani komerčný výrobok.
Návrh novely vodného zákona zavádza možnosť a postup, ako vyvážať vodu do zahraničia, akoby to bol obchodný tovar. Voda je pritom prírodným zdrojom, ktorý aj naša ústava definuje ako „spoločné vlastníctvo občanov“. Rámcová smernica EÚ o vode, ktorú musí aj Slovensko rešpektovať, priamo určuje, že „voda nie je komerčný výrobok ako iné výrobky, ale skôr dedičstvo, ktoré je treba chrániť, brániť a nakladať s ním ako takým“. A v reakcii na nedávnu úspešnú vyše 1,6-miliónovú občiansku petíciu aj Európska komisia oficiálne zdôrazňuje, že voda nie je tovarom.

Máme za to, že súčasný zákon dostatočne chráni vodu pred jej vývozom do zahraničia. Z tohto hľadiska ho nebolo treba meniť. Nakladať s vodou bolo možné len so súhlasom špeciálneho štátneho orgánu a štátne orgány smú robiť výslovne len to, čo im povoľujú zákony, takže doteraz sa nemohla žiadna voda zo Slovenska vyvážať. O tom svedčí aj fakt, že sa nikdy v histórii ani nevyviezla – to priznáva aj ministerstvo. Toto by však novela zmenila: po novom by vývoz vody mohla na návrh ministerstva životného prostredia schváliť samotná vláda, dokonca aj bez prijatia uznesenia. Ak vláde naozaj ide o sprísnenie ochrany vody na Slovensku, ako dnes tvrdí, môže explicitne do zákona zaviesť formuláciu, že vývoz vody za komerčným účelom sa zakazuje. Má na to plné právo aj z pohľadu legislatívy EÚ.

2) Ochranu zdrojov pitnej vody musíme sprísniť, nie oslabiť!
Voda je síce obnoviteľný zdroj, čo vyplýva z jej kolobehu v prírode, no s pitnou vodou je to už zložitejšie. Najmä keď si ju sami masívne znečisťujeme toxickými látkami z priemyslu či poľnohospodárstva, ktoré do podzemných vôd sústavne prenikajú a v dôsledku klimatických zmien klesá využiteľné množstvo aj zdroje pitnej vody. Predstavu zabezpečenia dostatku pitnej vody výlučne výstavbou povrchových veľkokapacitných zdrojov odmietame ako technicky a finančne dlhodobo neudržateľnú.

Napriek všetkým programom monitoringu a sledovania kvality vôd v SR nie sú k dispozícii presné údaje o využiteľných zdrojoch podzemnej vody, chýbajú komplexné analýzy jej kvality, či vývoja znečistenia vôd vzhľadom na minulú a súčasnú poľnohospodársku činnosť, resp. iné zdroje znečistenia a aktivity využívania krajiny na Slovensku. Nemáme presné analýzy, ako budú dotknuté zdroje podzemnej vody v dôsledku realizácie rôznych infraštruktúrnych projektov aj v zraniteľných oblastiach (Žitný ostrov, inundačné územia riek a pod.). Ukazuje sa, že vodná bilancia nezohľadňuje predpokladané poklesy množstiev vody v dôsledku klimatických zmien, nevyhovujúcu kvalitu zdrojov ani ich ohrozenie, nemáme prehľad o „čiernych odberoch“. Práve v tejto súvislosti sa v novom Operačnom programe Kvalita životného prostredia na r. 2014 – 2020 uvádza, že doterajší hydrogeologický prieskum sa vykonával nerovnomerne, a preto je nutné investovať do zlepšenia preskúmania územia Slovenska a identifikovať zdroje pitnej vody.

Očakávame od Ministerstva životného prostredia SR, resp. iných relevantných rezortov (nar. Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR) systematickú podporu a presadzovanie opatrení tzv. zelenej infraštruktúry, ktoré majú vysoký potenciál zvýšiť ochranu vodných zdrojov na Slovensku. Očakávame cielené usmerňovanie všetkých subjektov pôsobiacich v poľnohospodárstve, lesníctve a manažmente krajiny, priemysle či prevádzke environmentálnej infraštruktúry, ktoré svojou činnosťou môžu ovplyvňovať kvalitu či kvantitu pitnej vody. V sektore pôdohospodárstva sú potrebné účinné opatrenia zabraňujúce znečisťovaniu vôd agrochemikáliami (pesticídy, dusičnany), minimalizujúce vodnú eróziu pôdy, zvyšujúce podiel organického uhlíka v pôde (humusové látky), podporujúce prevenciu a odstraňovanie zhutňovania pôdy. Pre systematické znižovanie znečisťovania vôd v SR je nevyhnutné zlepšiť monitoring kvality vôd a prísne aplikovať princíp „znečisťovateľ platí“. Očakávame tiež naštartovanie sanácie starých environmentálnych záťaží, o ktorých sa roky iba hovorí a ktoré sú hrozbou pre viaceré významné zdroje pitnej vody na Slovensku. Vo všetkých týchto oblastiach môžu byť nápomocné štrukturálne fondy Európskej únie (operačné programy 2014-2020), kde požadujeme dostatočnú alokáciu a ich transparentné ako aj efektívne využitie pre zabezpečenie potrebného množstva súčasných i budúcich zdrojov kvalitnej pitnej vody pre všetkých obyvateľov SR.

Ochrana vodných zdrojov sa musí cielene podporovať a presadzovať v súlade so strategickým materiálom Koncepciou na ochranu vodných zdrojov Európy – COM (2012) 673 zo 17. 12. 2012. Osobitne poukazujeme na opatrenia na zadržanie vody v krajine a prevod povrchového odtoku vody do vsaku všade tam, kde je to možné (vrátane urbanizovanej krajiny).

3) Žiadame systematickú a masívnu podporu pre úspory vody, nielen pitnej.
Slovensko dostatočne nevyužíva potenciál úspor pitnej aj úžitkovej vody. Luxus a plytvanie čistou pitnou vodou cez splachovanie v záchodoch, polievanie záhrad, komunikácií či úniky v rozvodoch musia skončiť čím skôr. Očakávame od štátnych orgánov, osobitne od ministerstva životného prostredia a ministerstva pôdohospodárstva, že konečne začnú podporovať, propagovať a presadzovať široko dostupné technické opatrenia na zadržiavanie dažďovej vody a jej používanie na splachovanie, polievanie, efektívne zavlažovanie a iné využívanie všade, kde je to možné. V urbanizovanom prostredí by sa mali opatreniami na úsporu vody prispôsobiť v prvom rade verejné budovy, vrátane škôl, sociálnych a zdravotníckych zariadení a verejné priestory v obciach.

Manažment dažďových vôd musí byť súčasťou územných plánov a rozvojových dokumentácií, pristúpiť sa musí aj k auditu jednotlivých plánovaných nových stavieb z hľadiska hospodárenia s vodou, obdobne ako je to pri energetických auditoch.

Kontaktné osoby:
Ing. Martina Barancová Paulíková, Združenie Slatinka, 0915 811 1950915 811 195, slatinka@changenet.sk
Ing. Daniel Lešinský, Centrum pre trvalo - udržateľné alternatívy, 0905 581 0760905 581 076, lesinsky@changenet.sk


Stanovisko bolo odsúhlasené štatutármi nasledovných mimovládnych organizácií:
Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy (CEPTA), Zvolen
Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica, Bratislava,
Centrum environmentálnych aktivít, Trenčín
Dubnická Environmentálna Skupina, Dubnica nad Váhom
Klub Strážov, Považská Bystrica
Lesoochranárske zoskupenie Vlk, Tulčík
Nádej pre Sad Janka Kráľa, Bratislava
Občianske združenie TATRY, Liptovský Mikuláš
Priatelia Zeme – CEPA, Bratislava
Slovenská ornitologická spoločnosť / BirdLife Slovensko, Bratislava
SOSNA, Košice.
Spoločnosť na ochranu netopierov na Slovensku, Bardejov
VIA IURIS - CENTRUM PRE PRÁVA OBČANA, Pezinok
Združenie Slatinka, Zvolen
Živá planéta, Banská Bystrica
Free via Skype

Hron pri obci Šášovské Podhradie

Pomôžte zachrániť viac ako sto tisíc stromov!

Ešte v novembri 2013 podala Vodohospodárska výstavba š.p. žiadosť na výrub drevín rastúcich v údolí Slatiny z dôvodu výstavby VD Slatinka.
Medzitým rozhodla Európska komisia o nepodporení výstavby veľkých priehrad z fondov EÚ na r. 2014 - 2020 (viac informácií TU
http://www.slatinka.sk/projekty/zachranme-slatinku/vyzva-zachranme-udolie-slatiny
Vodohospodárska výstavba však svoju žiadosť nestiahla - práve naopak.
Účelovým preklasifikovaním vodného diela Slatinka na tzv. líniovú stavbu obišla vlastníkov pozemkov, ktorí v normálnom prípade musia s výrubom súhlasiť. Konanie o výrube teda pokračuje ďalej, a týka sa viac ako 100 tisíc kusov stromov a krov! Po zmene zákona o ochrane prírody a krajiny však stromy do obvodu 80 cm a kríky s výmerou do 20 m2 môžu byť vyrúbané bez súhlasu, a teda oficiálne sa konanie týka iba niekoľko tisíc drevín.
Konania na výrub drevín v údolí Slatiny sú dve - jedno pre stromy rastúce v obci Zvolenská Slatina (kataster Slatinka a Zvolenská Slatina) a druhé pre stromy rastúce v meste Zvolen (kataster Môtová).

Pomôžte nám zabrániť storočné jelše, mohutné duby, majestátne buky a ďalšie dreviny - spolu viac ako 100 000 stromov a kríkov, a milióny na nich naviazaných organizmov!

http://zvolen.sme.sk/c/7158079/pri-zvolene-chcu-vyrubat-stotisic-drevin.html
http://www.slatinka.sk/novinky/aktuality/ekoforum-o-pitnej-vode

ZACHRÁŇME ÚDOLIE RIEKY SLATINA!
http://www.slatinka.sk/assets/pdf-subory/zachrme-dolie-rieky-slatina-zakladne-informacie-o-probleme.pdf
VODNÉ DIELO SLATINKA PRÍKLAD KONTROVERZNEJ „VEREJNOPROSPEŠNEJ“ STAVBY
http://www.slatinka.sk/assets/pdf-subory/chronologia-slatinka.pdf

Údolie rieky Slatina, kde je plánované VD Slatinka, sa nachádza cca 100 km ďaleko od miest, kde hrozí sezónny nedostatok vody v dôsledku (vraj) nadmerných odberov vody z rieky Hron pre súkromných odberateľov. Problémy Hrona zosilňuje aj postup štátnych orgánov, kedy dochádza k nekoordinovanému povoľovaniu MVE priamo na toku, čím sa vytvárajú nové prekážky v rieke, neodstraňujú sa identifikované problematické prekážky ani sa nerealizujú opatrenia na zadržanie a zasakovanie vody v krajine, v mestách, na lesných a poľnohospodárskych pozemkoch.

Čo by spôsobilo VD Slatinka v regióne Zvolena v prípade výstavby?

VD Slatinka by mohlo znamenať pre región zásadné problémy - zvýšenie počtu dní s hmlami a inverziami, zhoršenie možností rekreácie na VN Môťová v dôsledku vypúšťania chladnejšej vody z VD Slatinka v lete a naopak teplejšej vody v zime, kolísanie vody v nádrži a odhaľovanie blatistých brehov najmä v lete (zápach, hmyz). Zvolenčania tieto problémy veľmi dobre poznajú z už existujúcej vodnej nádrže Môťová, ktorá je zanesená bahnom, chatová osada sa tu rozrástla chaoticky a bez realizácie infraštruktúry a v nádrži dnes nie je možné kúpanie.
Úplne zatopená by bola dedinka Slatinka a niekoľko desiatok rekreačných objektov. Zničené by bolo 12 km dlhé údolie rieky Slatiny so 17 typmi biotopov európskeho a národného významu. Konečným dôsledkom realizácie VD Slatinka a zatopenia územia by bolo celkové narušenie ekologickej stability územia.
Viac informácií http://www.slatinka.sk
http://www.slatinka.sk/novinky/aktuality/preco-hovorime-nie-tretej-priehrade-na-rieke-slatina/#prettyPhoto[gallery]/62

 Dostala som e-mailom (7.4.2014))))

Přeji Vám zdravý život

 

Všem mým drahým přátelům:  Přeji Vám zdravý život

Pacienti s rakovinou by neměli umírat. Lék na rakovinu je objeven.
Jde o to, zda tomu věříte nebo ne.
Je mi líto stovek pacientů kteří zemřeli při konvenční léčbě.
Děkuji a Pan Vám požehnej. Dr. Stephen Mak.

Pojídání ovoce ...
My všichni si myslíme že jíst ovoce znamená koupit ho, očistit a jen tak hodit do úst.

Není to tak jednoduché jak si myslíte. Je důležité vědět, kdy a jak ho jíst.

Jaký je správný způsob konzumování ovoce?

Znamená to nejíst ovoce po jídle! Ovoce by se mělo jíst na prázdný žaludek.
Pokud tak jíte ovoce, bude to hrát hlavní roli při detoxikaci, dodávající vám velkou dávku energie na hubnutí a jiné životní aktivity.
Ovoce je velmi důležité jídlo.
Řekněme že sníte dva krajíce chleba a pak plátek ovoce. Ovoce je připraveno jít rovně přes žaludek do střeva, ale je mu v tom zabráněno.
Mezitím všechno jídlo hnije a kvasí a mění se na kyselinu. V minutě, když přijde ovoce do kontaktu s jídlem a trávicími šťávami, celá masa jídla se začne kazit.
Takže, prosím, jezte ovoce na prázdný žaludek nebo před jídlem! Když chcete pít džus, pijte jen čerstvý, ne z láhve. Nepijte ani ohříván džus. Nejezte upečené ovoce, protože vůbec nedostanete živiny. Dostanete jen chuť. Pečení ničí všechny vitamíny.
Ale jíst celé ovoce je lepší než pít džus. Pokud máte pít džus, pijte ho pomalu po doušcích, protože ho musíte nechat smíchat se slinami, než ho spolknete. Můžete jít na 3 denní rychlou očistu těla ovocem. Jezte jen ovoce a pijte jen džus během 3 dní a budete překvapen, když vám vaši přátelé řeknou, jak zářivě vypadáte!
KIWI - Malé ale mocné. Je dobrým zdrojem draslíku, magnezia, vitaminu E a vlákniny. Obsahuje dvakrát tolik vitamínu C než pomeranč.
JABLKO - Jablko denně, vás udrží od doktora. Přestože jablko obsahuje málo vitamínu C, má antioxidanty a flavony, které podporují aktivitu vitaminu C, což pomáhá snížit riziko rakoviny infarktu a mrtvice.
JAHODY - Ochranné ovoce. Jahody mají nejvyšší celkovou sílu antioxidantů mezi ovocem a chrání tělo před onemocněním rakovinou, ucpáním cév volnými radikály.
POMERANČ - Nejsladší medicína. Jedením 2-4 pomerančů denně se chráníte před chřipkou, vysokým cholesterolem, ledvinovými kameny a snižuje riziko vzniku rakoviny.
VODNÍ MELOUN - Nejchladnější hasič žízně. Skládá se z 92% vody, která je zabalena ve vysoké dávce glutathionu což pomáhá imunitnímu systému. Také obsahují lykopen proti rakovině. Obsahují také vitamín C a draslík.
GUAVA A PAPAYA - Nejvyšší cena za vitamín C. Jsou jednoznačnými vítězi v soutěži o obsah vitamínu C..
Guava je také bohatá na vlákninu, která pomáhá při prevenci zácpy. Papaya je bohatá na karoten, ten pomáhá zraku.

Pití studené vody po jídle = rakovina!

Věříte tomu?? Pro ty, kteří rádi pijí studenou vodu, tento článek je pro Vás:
Je sice příjemné popít chladný nápoj po jídle, avšak tento chladný nápoj způsobí ztuhnutí tuků v jídle, které jste zrovna zkonzumoval. To způsobí zpomalení zažívacího procesu. Jakmile tento ztuhlý tuk reaguje ze žaludečními kyselinami, rozpadne se a bude absorbován střevem rychleji, než solidní jídlo. Tento tuhý tuk se usadí na stěně střev a vytvoří podmínky pro rakovinu &
artritidu. Nejlépe je pít horkou polévku nebo horkou vodu po jídle. Snad bychom měli přijmout za své zvyky Číňanů a Japonců, totiž popíjet horký čaj během jídla, ne chladnou vodu.

Seriózní poznámka o infarktu:
Ženy by měly vědět, že symptomem každého infarktu je bolest levého ramene. Mějte se na pozoru před intenzivní bolestí v čelistech. Nikdy nemusíte mít bolest v hrudníku při infarktu. Nauzea (zvedání žaludku) a intenzivní pocení jsou také příznaky. 60% lidí, kteří měli infarkt ve spánku, se neprobudili. Bolest v čelisti vás může probudit do kritické zdravotní situace. Buďme opatrní a mějme se na pozoru. Čím víc toho víme, tím větší šanci máme na přežití.

Kardiolog řekl, že když ten, kdo dostal tento email, jej pošle 10 lidem, může si být jistý, že zachránil alespoň jeden život.

Podporte svojim podpisom dobrú vec pre zachovanie prirodzenej regulácie vôd Hrona "zelenou infraštruktúrou"

My, občania Slovenska podporujeme snahy o vyradenie vodného diel Slatinka zo zoznamu verejnoprospešných stavieb z územného plánu Banskobystrického kraja.
Vyjadrujeme podporu požiadavke obyvateľov regiónu zaradiť namiesto veľkej a drahej priehrady do krajského územného plánu lacné a účinné opatrenia na zadržanie vody v krajine (tzv. zelená infraštruktúra).

Výzva
poslancom a predsedovi Banskobystrického samosprávneho kraja
Vodné dielo Slatinka nie je verejnoprospešná stavba!

Vodné dielo Slatinka je plánované pri Zvolene už 60 rokov. Za tento čas štátna moc tvrdou stavebnou uzáverou a násilím takmer zlikvidovala kedysi životaschopnú dedinu Slatinka. Desaťročia obmedzuje využívanie 12 km dlhého údolia rieky Slatina. Napriek dlhému času prípravy sa účel stavby neustále mení a nevie sa ani to, koľko by mala stavba stáť. Jednoznačné je iba to, že by malo ísť o akumulačnú nádrž na úžitkovú vodu. Kto ju bude odoberať nie je známe.

V minulom roku vďaka úspešnej výzve 5 710 občanov odmietla Európska komisia financovať výstavbu vodného diela Slatinka z fondov EÚ na r. 2014 – 2020. Odporučila Slovensku, aby financie nasmerovala do podpory tzv. zelenej infraštruktúry. Už čoskoro by teda mali byť z verejných zdrojov budované opatrenia na zadržanie a znovu používanie dažďovej vody v mestách a obciach, obnovované mokrade, vyčleňované územia, kam sa môže voda rozliať pri povodniach bez škôd na majetku, podporované zasakovanie vody a podobne. Decentralizované riešenia prinesú prospech mnohým miestnym komunitám, ktoré by mohli získať aj dostupné zdroje vody v svojom katastri.

Projekt Vodné Dielo Slatinka však Vodohospodárska výstavba š.p. Bratislava a Ministerstvo životného prostredia SR odmietajú prehodnotiť a plánujú ju financovať "z iných zdrojov". Kým však bude oficiálna štátna politika uprednostňovať iba sivú infraštruktúru (priehrady, regulácie tokov, hrádze), zelené udržateľné opatrenia budú pribúdať iba pomaly.

Vodné dielo Slatinka je od r. 1998 zaradené v územnom pláne kraja ako verejnoprospešná stavba. Podobne ako iné stavby bola nádrž automaticky „preklopená“ zo štátnych plánov bez toho, aby niekto skúmal, aký verejný záujem napĺňa. Podľa nášho názoru však nie je možné ako verejnoprospešnú stavbu definovať vodné dielo, ktorého účelom je zabezpečenie potrieb súkromných odberateľov vody, a teda tu rezonuje nie verejný, ale jednoznačne individuálny vlastnícky a podnikateľský záujem.
Výstavbu VD Slatinka môžu realizovať súkromní investori, ktorých potreba vody vyvoláva riziko sezónneho nedostatku vody na dolnom Hrone, ale nie štát z verejných zdrojov, pretože prvoradá celospoločenská priorita – verejný záujem (zabezpečenie ekologického prietoku na dolnom toku rieky Hron), bez odberov vody súkromných investorov z Hrona, bude zachovaná aj bez výstavby VD Slatinka.

My všetci sa "skladáme" na prípravu priehrady Slatinka. Doteraz na to štát minul
z verejných zdrojov viac ako 10 miliónov eur. Je čas povedať dosť!

My, občania Slovenska podporujeme snahy o vyradenie vodného diel Slatinka zo zoznamu verejnoprospešných stavieb z územného plánu Banskobystrického kraja. Vyjadrujeme podporu požiadavke obyvateľov regiónu zaradiť namiesto veľkej a drahej priehrady do krajského územného plánu lacné a účinné opatrenia na zadržanie vody v krajine (tzv. zelená infraštruktúra).

Vyzývame preto
predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja a
poslancov zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja
aby schválili vyradenie vodného diela Slatinka zo zoznamu verejnoprospešných stavieb definovaných v územnom pláne VÚC Banskobystrického kraja.
Zároveň splnomocňujem nasledovné osoby v budúcich jednaniach o tejto výzve:
Martina Barancová Paulíková, Sokolská 11, 960 01 Zvolen
Alexander Vágner, Kremnická 1, 960 01 Zvolen
Jana Pavlíková, Mierová 4, 962 01 Zvolenská Slatina.

Tu sa nachádza "Petícia za vyradenie vodného diela Slatinka zo zoznamu verejnoprospešných stavieb" http://www.ekoforum.sk/peticia/slatinka-vyradenie

http://seniorka.wz.sk/Voda1.htm

 
 
Odkaz na môj web: http://seniorka.szm.com


 

 

 

 

 

 
Moje
webové stránky 

Cezmín: http://cezmin.wz.cz
Cezmín: http://cezmin.wz.sk
Vianoce: http://vianocesk.wz.cz
Viktorian http://viktorian.wz.sk
 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org
Seniorka: http://seniorka.szm.com
Jáska noc: http://cbjanskanoc.ic.cz
Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky: http://svetbabik.czweb.org
Vianoce: http://vianocesk.szm.com
Slovania: http://slovania.czweb.org
 Pani Príroda: http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
Veľká noc: http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo: http://gloriapolo.czweb.org
Moji psíkovia: http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... : http://eufrosyne.wz.cz
Cezmín ker a alias: http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan: http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie: http://aishwarya.wz.cz
 Horná Chlebany : http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatéstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz

 Múdra ako rádio: http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK: http://cbrsk.euweb.cz
Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english:
http://ruda-etuda.czweb.org
Ranní Sedmička: http://rannisedmicka.wz.cz
Olympionik: http://olympionikholub.wz.sk

Seniorka a deti: http://seniorka-deti.wz.cz
Senior Honza: http://senior-honza.wz.cz
Práva dieťaťa: http://dieta.czweb.org

Senior Baťo: http://dano17.wz.sk
Späť| Obnoviť | Dopredu

By Cezmin Slovakia 20.február 2014