wz
 

Prečo, Pane?

Po hroznej búrke sa úbohý stroskotanec dostal na breh malého pustého ostrovčeka.
Pevne sa držal chatrného zvyšku člna, na ktorom sa plavil. Ostrovček bol o málo viac ako nevľúdny nehostinný útes.
Úbožiak sa začal modliť. Prosil Boha, aby ho zachránil.
Každý deň vyzeral, či sa na obzore neobjaví nejaká pomoc. Ale pomoc neprichádzala.
Po niekoľkých dňoch sa tu zabýval.
Horko-ťažko sa mu podarilo vyrobiť nejaký nástroj, aby mohol aspoň niečo uloviť a obrobiť kúsok zeme.
Založiť si oheň a postaviť chatrč proti vetru a búrkami ho stálo veľa námahy.
A tak uplynulo niekoľko mesiacov.
Stále sa modlil, ale nijaká loď sa na obzore neukazovala.
Jedného dňa sa od ohňa chytili trstinové steny stroskotancovej chalupy a všetko zhorelo.
Hustý dym stúpal do výšky a z niekoľkomesačného úsilia ostalo iba trochu popola.
Stroskotanec, ktorému sa nepodarilo zachrániť skoro nič, sa s plačom zrútil na zem.
"Prečo, Pane?
Prečo ma postihlo aj toto?"
O niekoľko hodín zakotvila pri ostrovčeku veľká loď.
Prišli poňho na záchrannom člne.
"Ako ste zistili, že som tu?" pýtal sa stroskotanec, ktorý tomu nemohol uveriť.
"Zbadali sme stúpajúci dym ako znamenie."

Mrkva, vajce a čaj

V jednej ázijskej krajine je známa legenda o roľníkovi, ktorý vyhľadal vo svojej dedine mudrca, aby sa mu posťažoval ako sa mu v ničom nedarí. Nevedel ako to má ďalej zvládať a chcel sa vzdať. Bol znechutený večnými svármi a hádkami. Vyzeralo to tak ako keby sa v jeho živote po vyriešení jedného problému okamžite objavil nový, ďalší.
Mudrc ho požiadal, aby išiel k jazeru a priniesol vedro vody. Potom rozlial vodu do troch hrncov a každý zavesil na hák nad ohnisko. Onedlho začala voda vrieť.
Do prvého hrnca vložil zväzok mrkvy, do druhého niekoľko vajec a do posledného hrsť čajových lístkov.
Mudrc nechal všetko variť polhodiny a potom zvesil všetky hrnce.
Vybral mrkvu a položil ju do jednej misky, vajcia do druhej a čaj nalial do tretej.
Potom sa obrátil k roľníkovi a spýtal sa ho:
"Povedz, čo vidíš?"
"Mrkvu, vajcia a čaj", odvetil roľník.
Mudrc mu prikázal:
"Vezmi si mrkvu a povedz, čo cítiš."
Roľník tak spravil a odvetil:
"Mrkva je mäkká."
Potom ho mudrc vyzval, aby rozbil jedno vajce.
Keď ho roľník olúpal, zistil, že vajce je vnútri tvrdé.
Napokon mu mudrc prikázal odpiť si z čaju.
Roľník sa usmial, keď ochutnal nádhernú arómu čaju.
Potom sa spýtal mudrca:
"Čo to má znamenať?"
Mudrc mu vysvetlil, každá z týchto troch vecí bola vystavená rovnakému protivníkovi - vriacej vode a každá zareagovala inak.
Mrkva bola pred varením tvrdá a krehká, po varení sa stala mäkkou a jemnou.
Surové vajce bolo krehké, jeho tvrdá škrupina chránila mäkké vnútro, ale vo vriacej vode stvrdlo.
Čajové listy sa však zachovali zvláštne.
Potom ako ich mudrc vhodil do vriacej vody, zmenila farbu.
"Ako sa zachováš Ty?" Spýtal sa roľníka.
"Keď Ti protivník zaklope na dvere ako zareaguješ?
Ako mrkva, vajce alebo čajový lístok?"

 

Ak sa ocitnete v situácii, že musíte čeliť prekážkam, ktoré Vám život pripravil, spýtajte sa sami seba:
"Čo som?
Som mrkva, ktorá pôsobí dojmom, že je tvrdá, ale pod tlakom bolesti a problémov zmäknem a stratím silu?
Som vajce s krehkým srdcom a voľne plynúcim duchom, ale po strate zamestnania, rozvode, finančných ťažkostiach alebo po inej skúške stvrdnem a znehybniem?
Alebo som ako čajový lístok, ktorý zmení horúcu vodu, čiže okolnosti, ktoré mu spôsobili bolesť?"
Keď teplota vody stúpne, začne mať vôňu a chuť.
Keď ste ako čajový list a stane sa Vám to najhoršie, onedlho Vám bude lepšie a Vy dokážete zmeniť situáciu okolo seba.
A v čase, keď budú skúšky najťažšie, sa odrazíte odo dna a zdvihnete sa na vyššiu úroveň. Teda ako sa dokážete postaviť proti nepriateľovi?
Ako mrkva, vajce alebo čajový list?

Pohár vody

Profesor začal svoju prednášku a chytil do ruky pohár s trochou vody.Zodvihol ho tak, aby ho všetci študenti videli a spýtal sa ich:
"Čo myslíte, koľko váži tento pohár s vodou?"
"50 gramov!" ...
"100 gramov!"...
"125 gramov!" odpovedali študenti.

"Ani ja to skutočne neviem, kým ho neodvážim", povedal profesor, "ale moja otázka je: Čo sa stane, keď ho budem držať takto zodvihnutý pár minút?"
"Nič" - odpovedali študenti.
"V poriadku... a čo by sa stalo, keby som ho držal takto zodvihnutý hodinu?" - spýtal sa profesor.
"Rameno by vás začalo bolieť" - povedal jeden zo študentov.
"Máte pravdu, a teraz čo by sa stalo, keby som ho držal takto celý deň?"
"Vaše rameno by zmeravelo, mohli by ste mať nejaké svalové kŕče a paralýzu a museli by ste ísť určite do nemocnice" - zašpekuloval iný študent a všetci študenti sa zasmiali.
"Veľmi dobre.
Ale počas celého tohto - zmenila by sa hmotnosť pohára?" - spýtal sa profesor.
"Nie", odpovedali.
"Potom čo spôsobilo bolesť ramena a svalové kŕče?"
Študenti boli v rozpakoch...
"Čo by som teraz mal urobiť, aby som sa zbavil bolesti?" Spýtal sa zas profesor.
"Položiť pohár!" povedal jeden zo študentov.
"Presne!" zareagoval profesor.

 

"Problémy v živote sú niečo podobné ako toto.
Držte ich pár minút v hlave a zdajú sa v poriadku.
Myslite na ne dlhý čas a začínajú bolieť.
Držte ich ešte dlhšie a začnú vás paralyzovať. Nebudete schopní urobiť nič.
Je dôležité myslieť na výzvy alebo problémy vo vašom živote. Ale ešte dôležitejšie je "položiť ich" na konci každého dňa skôr než pôjdete spať.
Toto je spôsob, ako sa nebudete stresovať, budete sa budiť každý deň čerstvý a silný budete zvládať svoje veci. Akékoľvek výzvy, ktoré vám prídu do cesty.

Pokoj

Catherine Marshallová píše:
"Jeden kráľ raz ponúkol cenu pre umelca, ktorý namaľuje najlepší obraz pokoja. Pokúsili sa o to mnohí maliari, ale len dva obrazy sa kráľovi naozaj páčili. Na jednom bolo ustálené pokojné jazero. Bolo dokanalým zrkadlom pre okolité pokojné vrchy so zelenými stromami. Nad ním bola modrá obloha s načechranými bielymi oblakmi.

Na druhom obraze boli tiež hory. Ale tie boli skalité a holé. Nad nimi bola zachmúrená obloha, na ktorej sa pohrávali blesky a padal hustý dážď. Dolu jednou stranou hôr sa valil divoký vodopád. Tento obraz vôbec nevyzeral pokojne.
Ale keď sa kráľ prizrel bližšie, za vodopádom uvidel maličký ker, ktorý rástol v skalnej trhline. V tomto kríku si vybudovala hniezdo vtáčia mať. A tam, aj napriek hukotu prudkej vody, sedela vo svojom hniezde v dokonalom pokoji.

Čo myslíte, ktorý obraz získal cenu?
Kráľ si vybral druhý obraz.
Prečo?
"Pretože", vysvetlil kráľ, "pokoj neznamená byť tam, kde nie je hluk, problémy a tvrdá práca.
Pokoj znamená byť uprostred všetkých týchto vecí a napriek tomu zostať v srdci uvoľnený a neznepokojený".
V určitom momente života všetci zistíme, že neexistuje bezpečný prístav, v ktorom by neboli búrky.
Zistíme, že pokoj nie je neprítomnosť búrok, ale...
dostali sme veľa uistení o ochrane uprostred nich;
búrky napomáhajú rastu nášho charakteru;
z búrok môžeme vyjsť silnejší a múdrejší.

 

Seniorka

http://zahradkar.pluska.sk/zahradkar/izbove-rastliny/caro-pohari.html

 


Odkaz na môj web:

 
 

 

 

 

 

 

By Cezmin Slovakia 30.11.2012